Rozvoj umelej inteligencie zásadne mení spôsob, akým sú pracovné procesy organizované, riadené a vyhodnocované. Kým v minulosti bol výkon riadiacich právomocí zamestnávateľa viazaný na fyzickú prítomnosť nadriadeného a jeho individuálne rozhodovanie, v súčasnosti čoraz častejšie dochádza k delegovaniu týchto činností na algoritmické systémy. Umelá inteligencia tak vstupuje do oblasti, ktorá bola tradične spojená s ľudským úsudkom, a vytvára nové výzvy pre pracovné právo.
Pracovné právo musí reagovať na situáciu, keď rozhodnutia o zamestnancoch nie sú prijímané priamo zamestnávateľom, ale prostredníctvom systémov, ktorých fungovanie je často netransparentné a ťažko kontrolovateľné.
Riadiace oprávnenie zamestnávateľa v digitálnom prostredí
Zamestnávateľ disponuje právom organizovať prácu, prideľovať úlohy a kontrolovať výkon zamestnanca. Toto oprávnenie je základným prvkom pracovnoprávneho vzťahu. V podmienkach digitalizácie sa však jeho výkon mení. Namiesto individuálnych pokynov sa čoraz častejšie využívajú systémy, ktoré automaticky prideľujú úlohy, sledujú výkonnosť, a vyhodnocujú pracovné výsledky.