Diskriminácia v pracovnoprávnych vzťahoch

Vláda Slovenskej republiky schválila dňa 17. decembra 2025 zákon zameraný na zabezpečenie rovnakého odmeňovania mužov a žien za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Nová legislatíva prináša posilnené práva pre...

Pri výkone závislej práce zamestnancom sa uplatňujú určité základné zásady dané platnou právnou úpravou. Pritom môže ísť napríklad o základnú zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá si vyžaduje rovnaký prístup k zamestnancom a týka sa aj odmeňovania. Jednotlivé zásady pracovného práva sa týkajú aj vytvárania uspokojivého pracovného prostredia pre výkon závislej práce. Taktiež zásady pracovného práva požadujú vytváranie špecifických pracovných podmienok pre určité kategórie zamestnancov, akými sú napríklad tehotné ženy pracujúce v pracovnom pomere. Uvedené, vybrané základné zásady pracovného práva ustanovuje v čl. 1 až 11 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v časti „Základné zásady“, a to kogentnou právnou úpravou, ktorá musí byť bezvýhradne rešpektovaná.

Šikana na pracovisku nie je len otázkou morálky či medziľudských vzťahov. Predstavuje aj právny problém, ktorého závažnosť nemožno podceňovať. Šikanózne formy psychického nátlaku zasahujú do základných práv zamestnancov, narúšajú ich ľudskú dôstojnosť a ohrozujú zdravie, čím dochádza k porušeniu viacerých pracovnoprávnych, občianskoprávnych či ústavných noriem.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sa (uznesenie 2Cdo/99/2022 z 18. decembra 2024) zaoberal otázkou porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a diskriminácie v pracovnoprávnom vzťahu v prípade rekondičného pobytu podľa § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) z dôvodu tehotenstva a materstva (čerpania materskej dovolenky, a teda neprítomnosti v práci a dopadov na nárok na rekondičný pobyt).

Transparentné odmeňovanie zamestnancov je čoraz dôležitejšou témou v oblasti ľudských zdrojov, a to najmä v súvislosti s novými požiadavkami vyplývajúcimi zo Smernice (EÚ) 2023/970. Táto smernica, prijatá Radou EÚ v...

Nová smernica Európskej únie (ďalej len „EÚ“) o transparentnosti odmeňovania predstavuje zásadný krok k odstráneniu rozdielov v odmeňovaní medzi mužmi a ženami, ktoré stále pretrvávajú napriek dlhoročnému princípu rovnakého odmeňovania. V tomto článku sme si predstavili hlavné pripravované zmeny pre malých a stredných zamestnávateľov ako napríklad povinnosť zamestnávateľov poskytnúť uchádzačom o prácu informácie o mzdovom rozpätí už pri nábore a zakázané otázky o predchádzajúcom príjme, čím sa znižuje riziko zachovania nespravodlivých mzdových praktík. Zamestnanci budú mať právo žiadať informácie o mzdách v rámci spoločnosti, pričom väčšie firmy budú povinné pravidelne zverejňovať údaje o rozdieloch v odmeňovaní. Sankcie za porušenia pravidiel zahŕňajú pokuty a povinnosť vykonávať mzdové audity pri identifikovaných rozdieloch. Smernica navyše posilňuje ochranu zamestnancov pred diskrimináciou a odvetou pri presadzovaní ich práv. Tento rámec smeruje k spravodlivejšiemu a transparentnejšiemu trhu práce, čím posilňuje dôveru medzi zamestnávateľmi a zamestnancami.

Rok 2022 bol bohatý na súdne rozhodnutia, ktoré advokátom, právnikom, ale aj zamestnávateľom a zamestnancom pomáhajú zorientovať sa v teoretických ustanoveniach Zákonníka práce a aplikovať ich do praxe. Niektoré rozhodnutia potvrdia aplikačnú prax a iné naopak prekvapia. Tím pracovného práva advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland na Slovensku, ktorý je pravidelne oceňovaný spoločnosťou EPRAVOGROUP v kategórii pracovného práva ako veľmi odporúčaný pre vás vybral zaujímavé judikáty za rok 2022. 

Pri výkone závislej práce zamestnancami v pracovnom pomere je potrebné rešpektovať popri aktuálnej právnej úprave aj zásady slušnosti. V súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonníkom práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) je nevyhnutné rešpektovať jednotlivé jeho základné zásady ustanovené v jeho úvode. Ide predovšetkým o zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá požaduje zákaz akejkoľvek diskriminácie zamestnancov v pracovnom pomere. Taktiež je nevyhnutné rešpektovať zásadu dobrých mravov, a to počas celej doby výkonu závislej práce. Preto postup zamestnanca v prípade jeho diskriminácie bude predmetom tohto článku.

V priebehu pracovného pomeru môže dôjsť k prípadu, keď zamestnanec zastáva názor, že sú porušované jeho práva a oprávnené záujmy. Pritom porušenie práv zamestnanca sa môže týkať vzniku, zmeny alebo zániku pracovnoprávneho vzťahu. V prípade porušenia právnych predpisov môžu využiť podnet na inšpektoráty práce aj štátni zamestnanci zamestnávaní v štátnej službe. Oprávnením inšpektorátu práce je aj riešenie prípadov diskriminácie zamestnancov, pokiaľ zamestnávateľ sám nezjednal nápravu. Preto uvedené prípady budú predmetom tohto článku.

V predchádzajúcom článku sme sa venovali téme diskriminácie v zamestnaní zo širšieho uhla pohľadu, uviedli sme, aké formy diskriminácie rozlišuje Antidiskriminačný zákon a aké právne prostriedky ochrany pred diskrimináciou majú zamestnanci k dispozícii. V tomto príspevku si jednotlivé formy diskriminácie rozoberieme podrobnejšie. V zmysle ustanovení zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v z. n. p. je diskrimináciou priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih, diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu. Ide o jednotlivo špecifikované formy diskriminácie, ktoré predstavujú hmotnoprávnu podmienku, ktorej prítomnosť sa vyžaduje na to, aby konkrétne konanie, prípadne opomenutie, mohlo byť považované za diskriminačné. Priama diskriminácia Ide o konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Z legálnej definície vyplýva, že ide o priame konanie, resp. nekonanie spočívajúce v rozdielnosti zaobchádzania, ktoré spôsobuje neodôvodnenú nerovnosť medzi osobami nachádzajúcimi sa v porovnateľnej situácii. Pri priamej diskriminácii osoba, ktorá diskriminuje, svojím konaním (resp. nekonaním) priamo znemožňuje alebo obmedzuje realizáciu práv inej osoby. Ako príklad možno uviesť, ak sa napr. žena rómskeho pôvodu uchádza o zamestnanie, a hoci má potrebnú kvalifikáciu, zamestnávateľ ju odmietne prijať z dôvodu jej etnickej príslušnosti. Nepriama diskriminácia Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu. Zatiaľ čo pri priamej diskriminácii ide o rozdielne zaobchádzanie s osobami v porovnateľnej situácii, pri nepriamej diskriminácii ide o rovnaké zaobchádzanie s osobami, ktoré sa však nachádzajú v rozdielnej situácii. Inými slovami povedané, zaobchádzanie s osobami je rovnaké, avšak účinky tohto zaobchádzania vnímajú osoby (s ohľadom na ich rozdielne charakteristiky) odlišne. Napríklad ak zamestnávateľ vydá zákaz nosiť počas pracovnej doby pokrývku hlavy. Zatiaľ čo pre niektoré osoby takýto zákaz nepredstavuje problém, iné osoby ho môžu vnímať diskriminačne, a to z dôvodu ich príslušnosti k viere alebo náboženstvu.

Podľa § 13 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) zamestnávateľ má povinnosť v pracovnoprávnych vzťahoch zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, ktorá je ustanovená pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v z. n. p. (ďalej len „antidiskriminačný zákon“).

Zákonník práce upravuje oblasť rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie popri čl. 1 základných zásad aj vo vlastnom normatívnom texte (§ 13 ZP), čím zdôrazňuje jej význam na samotnú realizáciu pracovnoprávnych vzťahov. Zákonník práce súčasne v § 13 ods. 1 odkazuje na antidiskriminačný zákon. Antidiskriminačná legislatíva v oblasti pracovnoprávnych vzťahov vychádza najmä zo smernice č. 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a povolaní a smernice č. 2000/43/ES, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod.

Typický prejav zneužívania práva možno identifikovať v rámci strešného pojmu „násilie na pracovisku“, napríklad šikanovanie na pracovisku, mobbing, bossing alebo bullying, obťažovanie vrátane sexuálneho obťažovania, poškodzovanie pracovných nástrojov a vybavenia, nepriateľské správanie, kričanie, používanie urážlivých prezývok a podobne. Násilie na pracovisku sa môže prejavovať ako fyzické násilie, ako aj psychické násilie uskutočňujúce sa medzi zamestnancami navzájom alebo medzi zamestnancom a zamestnávateľom alebo vedúcimi zamestnancami.