Formy diskriminácie v zamestnaní

Obťažovanie

Obťažovanie je také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia, a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.

Pri posúdení, či určité správanie možno považovať za obťažovanie, musia byť kumulatívne naplnené obe podmienky, t. j. správanie, v dôsledku ktorého dochádza (alebo môže dôjsť) k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia, a zároveň úmyslom (alebo následkom) takéhoto správania je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti. Nevyžaduje sa, aby osoba, ktorá je obťažovaná, kládla odpor alebo inak voči tomu protestovala.

Postačuje, že znaky obťažovania vykazuje samotné správanie sa obťažovateľa. Dôležitou odlišnosťou od iných foriem diskriminácie je skutočnosť, že pre konštatovanie diskriminácie sa nevyžaduje porovnanie s inými zamestnancami. V prospech obťažovateľa tak nebude, ak by tento obťažoval všetkých svojich podriadených bez rozdielu.

Pod tento pojem spadajú aj dve formy šikanózneho správania sa na pracovisku, ktorými sú mobbing a bossing, ktoré však nie sú priamo obsiahnuté v antidiskriminačnom zákone.  

• Mobbing (z angličtiny „to mob“: napadnúť, dotierať) je také šikanózne správanie, ktorého sa dopúšťa jednotlivec alebo skupina ľudí na pracovisku voči konkrétnej osobe, pričom sú v rovnocennom pracovnom postavení. Mobbing sa najčastejšie prejavuje ohováraním, psychickým nátlakom, negatívnym ovplyvňovaním pracovného výkonu, rôznymi verbálnymi útokmi, ako sú sarkastické poznámky, posmešky a pod.
• Bossing (z angličtiny „boss“: riaditeľ, šéf) je taká forma šikanovania, ktorej sa dopúšťa nadriadený zamestnanec na podriadenom. Ide v podstate o zneužívanie postavenia nadriadeného voči podriadenému, čím mu znepríjemňuje výkon práce. Bossing sa prejavuje napríklad tým, že nadriadený zadáva podriadenému rôzne nesplniteľné úlohy, ponižujúce činnosti, psychicky ho zneisťuje, kladie zvýšené požiadavky na jeho pracovné výkony, privlastňuje si jeho výsledky práce a pod.

Sexuálne obťažovanie

Sexuálne obťažovanie je verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie.

Sexuálne obťažovanie má rovnaké znaky ako obťažovanie s tým rozdielom, že ide o nežiaduce správanie sa sexuálnej povahy. V tomto prípade sa vyžaduje ohrozenie alebo už poškodenie dôstojnosti zamestnanca alebo zamestnankyne, a to formou fyzickou, psychickou, verbálnou či neverbálnou.

Sexuálne obťažovanie sa od tzv. flirtovania (ktoré možno považovať za istý druh priateľského správania, ktoré je vzájomné a vítané) odlišuje tým, že daná osoba ho vníma ako nežiaduce, pričom zasahuje alebo môže zasahovať do dôstojnosti osoby, a vytvára zastrašujúce, zneucťujúce, ponižujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie. Každá osoba si určuje, aké správanie je pre ňu prijateľné a aké nie. Určité správanie sexuálnej povahy sa stáva sexuálnym obťažovaním vtedy, keď pretrváva, hoci osoba dala jasne najavo, že je pre ňu takéto správanie nepríjemné.

Neoprávnený postih

Neoprávnený postih (označovaný aj ako viktimizácia) je také konanie alebo opomenutie, ktoré je pre osobu, ktorej sa týka, nepriaznivé a priamo súvisí

• s domáhaním sa právnej ochrany pred diskrimináciou vo svojom mene alebo v mene inej osoby alebo
• s podaním svedeckej výpovede, vysvetlenia alebo súvisí s inou účasťou tejto osoby v konaní vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania,
• so sťažnosťou namietajúcou porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.

Z v uvedeného vyplýva, že ide o konanie alebo opomenutie, ktoré je pre osobu, ktorej sa týka, nepriaznivé a priamo súvisí s uplatňovaním práva na rovnaké zaobchádzanie. Ide o prípady, ktoré súvisia s domáhaním sa právnej ochrany pred diskrimináciou (súdnou či mimosúdnou cestou) vo svojom mene, prípadne v mene inej osoby, alebo súvisia s účasťou tejto osoby v konaniach týkajúcich sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podaním vysvetlenia alebo svedeckej výpovede.

Prijatím zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa neoprávnený postih rozšíril aj  na zamestnancov, ktorí sa dostanú do pozície oznamovateľov kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti zamestnávateľa.

Pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu

Rozdiel medzi pokynom na diskrimináciu a nabádaním na diskrimináciu spočíva v tom, či medzi osobou, ktorá priamo diskriminovala, a osobou, ktorá diskrimináciu iniciovala, bol vzťah nadriadenosti a podriadenosti (tzv. vertikálne pôsobenie), alebo či tento vzťah bol rovnocenný (tzv. horizontálne pôsobenie).

Pokyn na diskrimináciu je konanie, ktoré spočíva v zneužití podriadenosti osoby na účel diskriminácie tretej osoby. Je charakteristický tým, že môže vzniknúť len na vertikálnej úrovni, t. j. osoba, ktorá je v postavení nadriadeného zneužíva svoje postavenie tým, že svojmu podriadenému dáva pokyn na diskrimináciu tretej osoby. Napríklad riaditeľ/ka spoločnosti dá pokyn pracovníkovi personálneho oddelenia, aby istým spôsobom znevýhodnil tehotnú zamestnankyňu. Už samotný pokyn na znevýhodnenie tretej osoby zakladá právo na náhradu škody, teda k samotnej realizácii pokynu ani nemusí dôjsť na to, aby sme mohli konanie označiť za diskriminačné.

Nabádanie na diskrimináciu je presviedčanie, utvrdzovanie alebo podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby bez ohľadu na vzťah nadriadenosti a podriadenosti.

Diskriminácia právnickej osoby

Antidiskriminačný zákon upravuje aj diskrimináciu právnickej osoby, ktorou sa rozumie nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k tejto osobe z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, ak ide o jej členov, spoločníkov, akcionárov, členov jej orgánov, jej zamestnancov, osôb konajúcich v jej mene alebo osôb, v mene ktorých koná táto právnická osoba.

Z  uvedeného vyplýva, že pri diskriminácii právnickej osoby nejde o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania priamo voči právnickej osobe, ale voči fyzickým osobám, ktoré túto právnickú osobu zastupujú alebo ktoré v jej mene konajú, prípadne sú s touto právnickou osobou spájané z dôvodu svojho členstva, pracovného pomeru alebo vlastníckeho vzťahu. Ako príklad môžeme napríklad uviesť situáciu, keď právnická osoba nedostane zákazku z dôvodu, že zamestnáva osoby so zdravotným znevýhodnením.

„Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ, špecialista na pracovné právo, roky úspešne zastupuje zamestnávateľov v súvislosti s rozhodnutiami Inšpektorátov práce, má bohaté skúsenosti s tvorbou obchodných podmienok, ochranou osobných údajov, s poradenstvom pre start-upy a e-shopy. V rámci svojej publikačnej činnosti je autorom publikácie Vzory a povinná dokumentácia zamestnávateľa a ako odborník na rodinné právo aj publikácie Zákon o rodine – Veľký komentár.“

Obrázok: zdroj Pixabay

Odporúčame vám aj tieto články:

Ochrana pred diskrimináciou v zamestnaní

Diskriminácia v pracovnoprávnych vzťahoch