Doc. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD.

prof. JUDr. et Mgr. Andrea Olšovská, PhD. Príspevok sa zameriaval na analýzu prístupu súdnych autorít k posudzovaniu právneho charakteru a formy dohadovania mzdových podmienok zamestnancov v jednotlivých právne relevantných prameňoch pracovného práva. Prezentácia sa zameriavala na predstavenie diferencovaného prístupu súdov pri identifikácii základnej a variabilnej zložky mzdy zamestnancov, resp. vzniku právnej nárokovateľnosti zamestnanca na vyplatenie konkrétnej zložky mzdy, a to osobitne na: na rozsah uplatnenia ustanovenia § 119 ods. 3 Zákonníka práce, ktorý stanovuje povinnosť dohadovania mzdových podmienok a podmienok ich priznávania v pracovnej alebo kolektívnej zmluve, identifikáciu okamihu zmeny subjektívneho práva na právny nárok zamestnanca na vyplatenie konkrétnej mzdovej podmienky (spravidla flexibilnej), splnenia hmotnoprávnej podmienky nástupu konštitutívneho rozhodnutia zamestnávateľa o priznaní niektorej z variabilných zložiek mzdy.

prof. JUDr. et Mgr. Andrea Olšovská, PhD. Príspevok sa zameriaval na praktické uskutočňovanie najvýznamnejších faktických úkonov v pracovnom práve v podobe posudzovania zdravotnej spôsobilosti zamestnanca formou lekárskeho posudku a posudzovania porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom. Prezentácia sa predovšetkým s ohľadom na praktický rozmer zameriavala na uvedenie diskutovaných súdnych záverov k problematike posudzovania zdravotnej spôsobilosti zamestnancov pri diferenciácii rôznych pracovnoprávnych predpisov uvádzajúcich náležitosti lekárskych posudkov (vrátane právnej povahy pokynu na absolvovanie lekárskej prehliadky) a následne na špecifické okolnosti právnej povahy tzv. vytýkacieho listu, a to osobitne na: rozlíšenie právnej povahy a obsahu posúdenia zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon dohodnutého druhu práce podľa zákona o ochrane verejného zdravia a zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, posúdenie pracovnoprávnych nárokov zamestnanca v závislosti od splnenia si zákonnej povinnosti zamestnávateľa preradiť zamestnanca na inú pracovnú pozíciu, pokiaľ bol posúdený ako zdravotne nespôsobilý, možnosti zamestnanca odmietnuť splnenie pokynu zamestnávateľa na absolvovanie lekárskej prehliadky, špecifické okolnosti posúdenia konania zamestnávateľa pri vydaní pokynu na čerpanie dovolenky alebo udelenia porušenia pracovnej disciplíny zamestnancovi napríklad z dôvodu neospravedlnenia neprítomnosti zamestnanca v práci. 

prof. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD. JUDr. Jaroslav Škubal Príspevok sa zaoberá problematikou zodpovedajúceho dohodnutia miesta výkonu práce v pracovnej zmluve vo väzbe na iné pracovnoprávne inštitúty s náhľadom aktuálnej súdnej praxe. Prezentácia je zameraná na vzájomnú závislosť dohodnutia miesta výkonu práce v pracovnej zmluve a využitia ostatných pracovnoprávnych inštitútov napríklad na zabezpečenie vzdialeného výkonu práce zamestnancom prostredníctvom inštitútu pracovnej cesty, a to aj v súvislosti: so skončením pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, trvalým výkonom práce na inom mieste, ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve, vznikom nároku na poskytnutie cestovných náhrad za predpokladu, ak zamestnávateľ uložil pracovným pokynom výkon práce na inom mieste, ako bolo dohodnuté miesto výkonu práce, prípustnosťou nerovnakého zaobchádzania so zamestnancami v dôsledku odlišného miesta výkonu práce pri rovnakom druhu práce, realizáciou ponukovej povinnosti pri prípadných viacerých miestach výkonu práce u zamestnávateľa alebo ich zlúčením či rozdelením.

doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M., univ. prof. prof. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD. JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD.    Súčasťou výkonu kontrolnej činnosti zo strany zamestnávateľa voči zamestnancovi je aj prípadné ukladanie pracovnoprávnych sankcií za porušenie rôznych povinností plynúcich z obsahu pracovného pomeru. Tento proces sankcionovania však nie je v Zákonníku práce a ani v ostatných pracovnoprávnych predpisoch explicitne upravený. V mnohých prípadoch je  faktický postup zamestnávateľov výsledkom zaužívanej praxe, ktorý sa aj na základe aktuálnych súdnych rozhodnutí môže dostávať do rozporu s pracovnoprávnou úpravou. Prezentácia z webinára „Sankcie zamestnávateľa“ poskytuje návod, ako správne postupovať pri ukladaní sankcií a nastavovať podmienky odmeňovania a povinností zamestnancov.  V prezentácii nájdete odpovede aj na tieto otázky: ako krátiť dovolenku zamestnancom pri ich neospravedlnenej neprítomnosti v práci, ako nastaviť podmienky priznávania variabilných zložiek mzdy a čo znamená „nenárokovateľná zložka mzdy“, ako možno krátiť náhradu mzdy zamestnanca za sviatok, ako možno posudzovať plynutie subjektívnej a objektívnej lehoty pri porušení pracovnej disciplíny zamestnancom, do akej miery sú relevantné tvrdenia zamestnanca o jeho šikane ako obrany na vytýkanie porušenia pracovnej disciplíny, aké podmienky musia byť splnené, aby sa zamestnanec nemohol brániť absenciou oboznámenia s povinnosťou, ktorú mal dodržiavať, čo všetko možno subsumovať pod oprávnený záujem zamestnávateľa a hodnotiť prípadne ako porušenie povinnosti zamestnancom nekonať v rozpore s ním, za akých okolností musí zamestnávateľ uplatniť inú prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, aké sú najnovšie trendy v posudzovaní skončení pracovného pomeru pri porušení pracovnej disciplíny,

Jedným z dôvodov skončenia pracovného pomeru výpoveďou je aj nadbytočnosť zamestnanca. Zamestnávateľ by mal mať možnosť, ak nie je potrebné, aby došlo až k jeho zrušeniu či premiestneniu, organizovať svoju činnosť, prevádzku v súlade so svojimi plánmi a svoje aktivity prispôsobovať aktuálnemu stavu na trhu, čo často spôsobuje potrebu regulovať počet zamestnancov. Dôsledkom tak býva nadbytočnosť zamestnanca (zamestnancov) a uplatnenie výpovedného dôvodu nadbytočnosti zamestnanca.

Jednou zo základných povinností zamestnanca je vykonávať dohodnutú prácu zodpovedne a riadne. Zamestnanec musí byť počas trvania pracovného pomeru odborne spôsobilý vykonávať dohodnutý druh práce. Ak zamestnanec podľa uvedeného ustanovenia nevykonáva prácu, t. j. nespĺňa požadované podmienky na výkon práce, nie je odborne spôsobilý vykonávať dohodnutú prácu, podáva nekvalitné výkony, porušuje povinnosti, nerešpektuje pokyny nadriadených, môže s ním zamestnávateľ skončiť pracovný pomer. Zákonník práce skôr uvedené negatívne správanie sa zamestnanca umožňuje riešiť až skončením pracovného pomeru. Ďalšie nástroje (okrem niektorých pri porušení pracovnej disciplíny) fakticky neupravuje. V rámci nášho právneho výkladu sa budeme venovať len tým dôvodom, pre ktoré možno skončiť pracovný pomer a ktoré súvisia s disciplinárnym procesom, a to porušeniu pracovnej disciplíny a neuspokojivému plneniu pracovných úloh, na ktoré sú naviazané skúmané pracovnoprávne sankcie.

Prezentácia sa zaoberá problematikou oprávnenosti konania osôb za zamestnávateľa pri vzniku a skončení pracovného pomeru so zamestnancami náhľadom aktuálnej súdnej praxe. Hlavná prezentácia je zameraná na relevanciu konania pri faktických a právnych úkonoch zamestnávateľa pri vzniku pracovného pomeru a v jednotlivých druhoch a formách skončenia pracovného pomeru, a to najmä pri:  rozhodnutiach o prijatí organizačnej zmene ako podkladu pre skončenie pracovného pomeru,  oprávnenosti podpisu pracovnej zmluvy zo strany príslušného vedúceho zamestnanca zamestnávateľa, možnosti podpisu výpovede a okamžitého skončenia pracovného pomeru konateľom/vedúcim zamestnancom zamestnávateľa,  prípustnosti zastúpenia zamestnávateľa prokuristom v pracovnoprávnych vzťahoch,  možnosti vyhotovenia plnomocenstva pre tretiu osobu konajúcu v mene zamestnávateľa.   Prezentujúci: prof. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD., JUDr. Jaroslav Škubal Diskusiu moderuje: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.

Z formálneho hľadiska upravuje § 4 zákona č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o skrátenej práci") hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky žiadosti o uplatnenie nároku zamestnávateľa na podporu v čase skrátenej práce, pričom však perfektnosť jej podania je závislá od splnenia stanovených podmienok, ktoré sú bližšie konkretizované v § 2 a § 3 zákona o skrátenej práci.

Prezentácia sa venuje problematike skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v slovenskej a českej právnej úprave. Hlavná prezentácia je zameraná na: Skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodu organizačnej zmeny, nadbytočnosti zamestnanca a iných výpovedných dôvodov, na konkrétnych rozsudkoch Najvyššieho súdu ČR sa poukazuje na chyby zamestnávateľov pri skončení pracovného pomeru, analyzujú sa požiadavky, ako majú zamestnávatelia postupovať pri výpovediach, z hľadiska slovenskej a českej právnej úpravy. Diskusia k otázkam: Existuje už rozhodnutie súdu, že ponuková povinnosť má nastať (zo strany zamestnávateľa) v čase rozhodovania o organizačnej zmene, nie až v čase doručovania výpovede? Často v praxi riešim situáciu, keď v rámci organizačnej zmeny zamestnávateľ zruší pracovnú pozíciu k predpokladanému dňu uplynutia výpovednej doby zamestnanca, avšak napokon zamestnanec pristane na uzatvorenie dohody o skončení pp z dôvodu organizačných zmien ku skoršiemu termínu ako bolo rozhodnutím zamestnávateľa zrušené pracovné miesto. Môže byť takáto situácia z pohľadu platnosti dohody o skončení pracovného pomeru problém, resp. ako by ste navrhovali danú situáciu riešiť? (problém je ten, že v čase uzatvorenia dohody, resp. ku dňu skončenia pp zamestnanca dohodou dané pracovné miesto nie je vlastne ešte zrušené). Ide o obnovenie zrušeného pracovného miesta, ak zamestnávateľ vytvorí nové pracovné miesto, ktoré už u zamestnávateľa existuje, t.j. napríklad 5 rokov zamestnáva 1 sekretárku, a následne prijme ešte 1, a po  krátkom čase, napríklad po 1 mesiaci, prepustí pôvodného zamestnanca a nechá si nového. Tým pádom „obíde“ zákaz obnovenia zrušeného pracovného miesta po ukončení pracovného pomeru, nakoľko nové pracovné miesto v podstate „obnoví“ ešte pred jeho zrušením? Môžu odborové organizácie splnomocniť jednu, resp. vytvoriť si ďalšiu organizáciu aj pre individuálne pracovnoprávne vzťahy (§ 232 ods. 3), napr. prerokovanie § 74  Prezentujúci: prof. JUDr. Andrea Olšovská, PhD., JUDr. Jaroslav Škubal Diskusiu moderuje: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.

Prezentácia sa venuje problematike prekážok v práci na strane zamestnanca. Hlavná prezentácia je zameraná na: Zdravotný stav zamestnanca vyšetrenie a ošetrenie (účasť na vyšetrení, cesta tam a naspäť, v akom čase – vyšetrenie vo večerných hodinách a práca napr. v noci, či môže zamestnávateľ overovať, či bol zamestnanec na vyšetrení, akceptovanie potvrdení od lekára zamestnávateľom, čo robiť, ak má zamestnávateľ podozrenie ohľadom vydaného potvrdenia od lekára) sprevádzanie rodinného príslušníka (kto je rodinný príslušník podľa ZP, či je potrebné preukazovať, či žije v spoločnej domácnosti, akú formu má mať deklarácia o žití v spoločnej domácnosti) informovanie zamestnávateľa o prekážke v práci (kedy považovať neprítomnosť zamestnanca v práci za  neospravedlnenú absenciu, kedy ide o porušenie pracovnej disciplíny, prekážka v práci pred nástupom do práce a počas pracovnej zmeny, ako postupovať v prípade opustenia pracoviska zamestnancom z dôvodu, že sa necíti dobre) Dlhodobá strata zdravotnej spôsobilosti Preradenie na inú vhodnú prácu Lekárske posudky (kto môže lekársky posudok vydať, dosah zamestnávateľa na výsledok znaleckého posudku, formálne a obsahové náležitosti lekárskeho posudku, pochybnosti zamestnávateľa o lekárskom posudku – odlišný lekársky posudok od PZS a lekára zamestnanca, mimoriadna lekárska prehliadka, strata zdravotnej spôsobilosti zamestnanca, prekážka v práci, lebo zamestnanec nemôže vykonávať prácu, výpoveď, výpovedný dôvod, odstupné a zvýšené odstupné – okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu nepriaznivého stavu zamestnanca, čo v prípade, ak zamestnanec nepredloží lekársky posudok) Diskusia k otázkam: Či ospravedlniť prekážku v práci europoslancovi Darovanie krvi a prekážka v práci Ošetrenie zamestnanca v zmluvnom alebo v súkromnom zdravotníckom zariadení a náhrada mzdy Ak pracovník zo zahraničia sa nepreukáže negatívnym testom na covid-19, môže mu zamestnávateľ odoprieť vstup na pracovisko? Čo môže zamestnávateľ overovať u lekára Možnosť zamestnávateľa spochybniť potvrdenie lekára Uvažuje sa nad úpravou nejasností ohľadom LP zo strany MPSVaR? Je správne preradiť zamestnanca v rozsahu je pracovnej zmluvy (napr. vypustenie zdvíhania ťažkých bremien), ak má na to lekársky posudok? Úraz zamestnanca pri home office – posúdenie, či ide o pracovný úraz Nastavenie pracovného režimu pri home office/rozvrhovanie pracovného času Nakazenie koronavírusom na pracovisku a uznanie za pracovný úraz Odmietnutie ponúknutého pracovného miesta zamestnancom a nárok na odstupné Oprávnenosť zamestnávateľa poslať zamestnanca na mimoriadnu lekársku prehliadku počas dočasnej pracovnej neschopnosti Je zamestnávateľ povinný prihliadať na lekársky posudok formou lekárskej správy alebo výmenného lístku, v ktorých nie je konštatované riziko vážneho ohrozenia zdravia? Tehotná zamestnankyňa a predkladané potvrdenia o lekárskych prehliadkach od všeobecného lekára Je potrebné písomne informovať zamestnávateľa o zdravotnom obmedzení? Pravidelné pracovisko – pravidelný výkon práce z domácnosti – posúdenie "pravidelnosti" Prezentujúci: prof. JUDr. Andrea Olšovská, PhD. Diskusiu moderuje: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.

Zákonník práce upravuje oblasť rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie popri čl. 1 základných zásad aj vo vlastnom normatívnom texte (§ 13 ZP), čím zdôrazňuje jej význam na samotnú realizáciu pracovnoprávnych vzťahov. Zákonník práce súčasne v § 13 ods. 1 odkazuje na antidiskriminačný zákon. Antidiskriminačná legislatíva v oblasti pracovnoprávnych vzťahov vychádza najmä zo smernice č. 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a povolaní a smernice č. 2000/43/ES, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod.

Typický prejav zneužívania práva možno identifikovať v rámci strešného pojmu „násilie na pracovisku“, napríklad šikanovanie na pracovisku, mobbing, bossing alebo bullying, obťažovanie vrátane sexuálneho obťažovania, poškodzovanie pracovných nástrojov a vybavenia, nepriateľské správanie, kričanie, používanie urážlivých prezývok a podobne. Násilie na pracovisku sa môže prejavovať ako fyzické násilie, ako aj psychické násilie uskutočňujúce sa medzi zamestnancami navzájom alebo medzi zamestnancom a zamestnávateľom alebo vedúcimi zamestnancami.

Podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ zavádzať monitorovacie systémy na pracovisku alebo prostredníctvom nich monitorovať osobu zamestnanca pri výkone práce, uvádza § 13 ods. 4 ZP s odkazom na čl. 11 základných zásad Zákonníka práce. Predmetné ustanovenia vychádzajú z medzinárodných dokumentov aj Ústavy SR, pričom konkretizujú ochranu práva na súkromie a práva na ľudskú dôstojnosť zamestnanca.

Podľa § 13 ods. 3 druhej vety Zákonníka práce nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.