Lehota na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru predstavuje jeden z najzásadnejších limitov pracovnoprávnej ochrany zamestnanca. Hoci pracovné právo tradične vychádza z potreby ochrany slabšej strany, v tomto konkrétnom prípade zákonodarca vedome uprednostnil princíp právnej istoty a stability právnych vzťahov.
Z praktického hľadiska ide o situáciu, keď aj zjavne nezákonné skončenie pracovného pomeru môže byť „legalizované“ len preto, že zamestnanec nevyužil zákonom ustanovený časový rámec na uplatnenie svojich práv. Lehota tak neplní len funkciu procesného obmedzenia, ale má zásadný hmotnoprávny dopad na existenciu samotného nároku.
Hmotnoprávna povaha lehoty a jej dôsledky
Z ustálenej judikatúry vyplýva, že lehota na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru má hmotnoprávnu povahu. Hmotnoprávna lehota totiž nespôsobuje len stratu možnosti domáhať sa práva, ale vedie k zániku samotného práva.
Na rozdiel od procesných lehôt, ktoré možno za určitých podmienok odpustiť alebo obnoviť, hmotnoprávna lehota je absolútna. Nemožno ju predĺžiť, nemožno ju odpustiť a nemožno ju ani obísť prostredníctvom iných právnych inštitútov. Súd na jej zmeškanie prihliada ex offo, teda aj bez návrhu účastníkov konania.