Súťažné právo sa donedávna sústreďovalo najmä na trhy výstupov, teda na tovary a služby, ktoré firmy predávajú spotrebiteľom. Rovnako dôležitý, no dlho opomínaný, je však aj trh vstupov, medzi ktoré patrí aj trh práce. Trh práce predstavuje z hľadiska práva hospodárskej súťaže i z ekonomického hľadiska trh s kupujúcimi (zamestnávateľmi) a predávajúcimi (zamestnancami), ktorý sa riadi rovnakými zákonitosťami ponuky a dopytu ako akýkoľvek iný trh. Zamestnávatelia si na tomto trhu môžu konkurovať o pracovnú silu bez ohľadu na to, či si konkurujú aj na strane ponuky tovarov či služieb. Dobrým príkladom je účtovník, o ktorého sa uchádza výrobca zdravotníckych potrieb aj strojárska spoločnosť.
Keď zdravá súťaž medzi zamestnávateľmi zlyháva, dochádza k deformáciám, ktoré sa súhrnne označujú ako dohody na trhu práce. Patria sem najmä:
- dohody o nepreberaní si zamestnancov (no-poach agreements);
- dohody o stanovení miezd