Mobilný telefón, elektronická pošta, rôzne komunikačné platformy a ďalšie komunikačné nástroje zásadne zmenili spôsob, akým sa vykonáva závislá práca. Zamestnanec už nemusí sedieť v kancelárii, aby bol pre zamestnávateľa dostupný. Pracovný e-mail si môže prečítať počas večere, na správu nadriadeného odpovedať pred spaním a urgentný dokument upraviť počas víkendu. Technológie tým priniesli obrovskú flexibilitu, súčasne však vytvorili pracovnú kultúru, v ktorej môže byť hranica medzi pracovným časom a súkromným životom čoraz menej zreteľná.
Práve na tento problém reaguje koncept označovaný ako „right to disconnect“, teda právo na odpojenie. Jeho podstata nespočíva v absolútnom zákaze zamestnávateľa kontaktovať zamestnanca po skončení pracovného času. Ide skôr o právo zamestnanca nebyť mimo pracovného času nepretržite pripravený sledovať pracovnú komunikáciu, reagovať na telefonáty alebo vykonávať pracovné úlohy, pokiaľ mu takáto povinnosť nevyplýva z pracovného režimu, pracovnej pohotovosti alebo riadne nariadenej či dohodnutej práce nadčas.
Na prvý pohľad môže ísť skôr o otázku pracovnej kultúry než pracovného práva. Ak však zamestnávateľ pravidelne očakáva odpovede na e-