Dochádzka zamestnanca na pracovisko a riadne plnenie pracovných povinností patria medzi základné predpoklady fungovania každého pracovnoprávneho vzťahu. Zamestnávateľ uzatvára pracovnú zmluvu s očakávaním, že zamestnanec bude vykonávať dohodnutú prácu osobne, riadne, v určenom pracovnom čase a podľa jeho pokynov. Každá neprítomnosť zamestnanca preto predstavuje určitý zásah do organizácie práce, ktorý môže mať účinok nielen na samotného zamestnávateľa, ale aj na ostatných zamestnancov, zákazníkov či obchodných partnerov.
Nie každá absencia však predstavuje porušenie pracovných povinností. Pracovné právo vychádza z toho, že zamestnanec sa môže dostať do situácií, ktoré mu objektívne bránia vykonávať prácu. Choroba, úraz, návšteva lekára, narodenie dieťaťa, úmrtie blízkej osoby alebo výkon verejnej funkcie sú len niektorými z okolností, pri ktorých zákon poskytuje zamestnancovi ochranu. Na druhej strane existujú prípady, keď zamestnanec svoju neprítomnosť nevie hodnoverne odôvodniť alebo vedome ignoruje svoje pracovné povinnosti. Práve rozlíšenie medzi ospravedlnenou a neospravedlnenou absenciou patrí v aplikačnej praxi medzi najčastejšie zdroje sporov.
Pojem absencie a základné povinnosti zamestnanca
Hoci zákon č.