Právna úprava bezpečnosti práce môže byť konkretizovaná aj vo vnútornom predpise. Pretože ide o vnútorný právny predpis, tento sa nemôže dostať do rozporu s platnou právnou úpravou. Pracovný poriadok je vnútorným predpisom, ktorý sa týka aj bezpečnosti práce. Ide predovšetkým o prípad, keď pracovný poriadok určuje správanie sa zamestnanca, ktoré možno považovať za porušenie pracovnej disciplíny pre porušenie noriem bezpečnosti práce. Vnútornými predpismi v oblasti bezpečnosti práce sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi (ďalej len „pravidlá bezpečnosti“), ktoré musia spĺňať obligatórne predpoklady dané zákonnou právnou úpravou.
Postavenie pracovného poriadku z právneho hľadiska
Príklad č. 1:
Zamestnávateľ prevádzkoval strojársku výrobnú spoločnosť. V pracovnom poriadku pritom určoval právne povinnosti nielen svojim podriadeným zamestnanom, ale aj zamestnancom špeditérskych spoločností, ktorým ukladal povinnosti pri bezpečnosti práce v súvislosti s vykladaním surovín podľa objednávky. Podľa názoru zamestnancov špeditérskych firiem išlo o nezákonné konanie zamestnávateľa, pretože sa na nich pracovný poriadok nevzťahuje, lebo nepatria k podriadeným zamestnancom zamestnávateľa. Uvedený názor zamestnancov špeditérskych spoločnosti je správny?
Pracovný poriadok je vnútorným právnym predpisom, ktorý upravuje problematiku pracovného práva. Vzhľadom na uvedenú právnu povahu pracovného poriadku možno konštatovať, že má obmedzenú personálnu pôsobnosť, keďže sa vzťahuje len na podriadených zamestnancov pracujúcich u zamestnávateľa a nemôže ukladať právne povinnosti subjektom, ktoré nespadajú do podriadenosti zamestnávateľa.
Tak napríklad pracovný poriadok môže stanovovať taxatívny výpočet konaní zamestnanca, ktoré možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, nemôže však ukladať právne povinnosti subjektom, ktoré stoja mimo zamestnávateľa, napríklad dodávateľským subjektom. Pokiaľ aj dôjde k porušeniu dodávateľských právnych povinností takýchto dodávateľov zamestnávateľa, neupravujú sa možné prípadné sankčné následky v pracovnom poriadku.
Pritom v súlade s ústavným zákonom č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v z. n. p. (ďalej len „Ústava“) možno právne povinnosti ukladať zákonom, na jeho základe, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy alebo aproximačnými nariadeniami vlády Slovenskej republiky. Preto by pracovný poriadok mal obsahovať predovšetkým konkretizáciu situácií, ktoré zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „ZP“) ustanovuje, ale ich bližšie nekonkretizuje v danom prípade. Uvedené konštatovanie vyplýva priamo z § 84 ods. 2 ZP, podľa ktorého pracovný poriadok bližšie konkretizuje v sú