Návrat z rodičovskej dovolenky a zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko

Vydané: 7 minút čítania

Návrat rodiča do zamestnania po skončení rodičovskej dovolenky patrí k situáciám, ktoré preverujú, do akej miery zamestnávateľ skutočne rešpektuje zákonné garancie, a nie iba ich formálnu literu. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“) v § 157 ods. 2 upravuje osobitný režim návratu z rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2, t. j. dovolenky trvajúcej spravidla do troch rokov, v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa vyžadujúceho osobitnú starostlivosť až do šiestich rokov veku dieťaťa. Táto úprava dopĺňa všeobecnú rozhodovaciu právomoc zamestnávateľa prideľovať prácu v rámci dohodnutého druhu práce a stavia zamestnankyňu alebo zamestnanca vracajúceho sa z dovolenky do výhodnejšej pozície.

 

Pôvodná práca a pracovisko verzus iná práca podľa pracovnej zmluvy

Zamestnávateľ je povinný zaradiť zamestnankyňu alebo zamestnanca na ich pôvodnú prácu a pracovisko. Pojem „pôvodná práca“ pritom nie je totožný s druhom práce dohodnutým v pracovnej zmluve. Ide spravidla o užšiu kategóriu, nikdy nie širšiu, vychádzajúcu z opisu skutočne vykonávaných činností pred nástupom na dovolenku. Rovnako „pôvodné pracovisko“ znamená konkrétne organizačné začlenenie, teda útvar, v ktorom práca bola reálne vykonávaná.

Iba ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko objektívne nie je možné, nastupuje povinnosť zaradiť zamestnankyňu alebo zamestnanca na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Objektívnym dôvodom môže byť napríklad reálne zníženie počtu zamestnancov na oddelení na základe auditu vyťaženosti, v dôsledku ktorého bolo pôvodné miesto