V aplikačnej praxi sa v rámci benefitného systému zamestnávateľa pravidelne objavujú rôzne formy príspevkov zamestnávateľa zamestnancom.
Najčastejšie ide o rôzne formy peňažnej dotácie na využitie služieb iných subjektov v oblasti potravinárskeho priemyslu, zdravotníckych zariadení, wellness a cestovného ruchu a pod. V niektorých prípadoch sa však možno stretnúť s formou peňažnej dotácie na zakúpenie nejakého predmetu osobnej spotreby, napr. na kúpu okuliarov, oblečenia, obuvi alebo malej elektroniky zamestnancov vrátane mobilného telefónu.
- Vzor
Typicky zamestnávateľ umožňuje zamestnancom čerpať napr. peňažnú dotáciu na kúpu mobilného telefónu spôsobom, že zamestnanec prinesie doklad o kúpe (zaplatení) mobilného telefónu a na podklade preukázania tejto objektívnej skutočnosti mu zamestnávateľ poskytne buď paušálnu formu peňažnej dotácie v stanovenej výške, alebo ako určité percento z hodnoty zakúpeného mobilného telefónu pri stanovenej hornej výške takejto peňažnej dotácie. V zásade nevzniká problém počas obdobia trvania pracovného pomeru po využití takejto formy benefitu zo strany zamestnanca.
Benefity poskytnuté zamestnávateľom a skončenie pracovného pomeru zamestnanca
Spornou sa však situácia stáva v okamihu, keď príde ku skončeniu pracovného pomeru zamestnanca. Zamestnávateľ tak často nadobúda subjektívny pocit, že tento peňažný príspevok zamestnanec nemal využiť, keďže predstavuje súčasť benefitného systému zamestnávateľa a prišlo ku skončeniu pracovného pomeru.
situácia z pohľadu zamestnávateľa
Keďže pracovný pomer zamestnanca netrval počas celého obdobia, v ktorom bolo možné tento peňažný príspevok využiť, mal by tento peňažný príspevok vrátiť v plnom rozsahu alebo aspoň jeho pomernú časť podľa doby trvania od okamihu jeho čerpania až po okamih skončenia pracovného pomeru.
Niektorí zamestnávatelia sa dokonca domnievajú, že poskytnutím tohto peňažného príspevku sa stanú podielovými spoluvlastníkmi hnuteľného predmetu, na ktorý zamestnanci využili predmetnú peňažnú dotáciu od zamestnávateľa.
Takéto domnienky zamestnávateľov nie sú správne, a to najmä s ohľadom na právny režim, v ktorom sa rozhodli tento príspevok zamestnancom poskytovať.
situácia z hľadiska legislatívnych predpisov
Poskytnutie peňažného príspevku má formu realizácie práv priznaných na základe vnútropodnikového predpisu (žiadny príslušný pracovnoprávny predpis takýto pracovnoprávny nárok zamestnanca neupravuje) a je teda realizáciou obsahu pracovnoprávneho vzťahu založeného medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
Priznanie a poskytnutie peňažného príspevku sa teda bezprostredne viaže na samotný pracovnoprávny vzťah a pracovnú zmluvu a spravuje sa režimom Zákonníka práce.
V tomto prípade pri akomsi pokuse o právnu kvalifikáciu tohto peňažného príspevku ide o „akúsi“ nenávratnú peňažnú dotáciu, ktorá má charakter odmeny zamestnanca za vykonávanú prácu, len nie je poskytnutá vo forme mzdovej zložky zamestnanca, ale vo forme peňažného príspevku na nákup napr. mobilného telefónu.
Peňažná dotácia na kúpu mobilného telefónu tak tvorí súčasť pracovných a mzdových podmienok zamestnancov, prípadne podmienok zamestnávania, a patrí zamestnancovi, ktorý splní hmotnoprávne podmienky na jej získanie.
Pokiaľ sú podmienky formulované v podobe možnosti uplatnenia nároku vo zvolenom období a preukázaní zakúpenia určitého predmetu, neprichádza vôbec do úvahy možnosť akéhokoľvek spätného vracania peňažného príspevku alebo jeho pomernej časti zamestnávateľovi pri skončení pracovného pomeru zamestnanca.
Ak má zamestnávateľ záujem na výraznejšom prepojení trvania pracovného pomeru zamestnanca a možnosti uplatnenia jeho nároku napr. na niektorý z benefitov, ktorý zamestnávateľ ponúka, je nevyhnutné, aby upravil podmienky vzniku nároku na takýto benefit. Do úvahy prichádza napr. predĺženie obdobia trvania pracovného pomeru, od ktorého môže zamestnancom takýto právny nárok vzniknúť.
Zamestnávateľ sa však nemôže domáhať spätného vrátenia tejto peňažnej dotácie, keďže toto konanie by naplnilo hmotnoprávne podmienky vzniku bezdôvodného obohatenia zamestnávateľa podľa ustanovenia § 222 Zákonníka práce.
Pod bezdôvodným obohatením sa pritom podľa ustanovenia § 222 ods. 2 Zákonníka práce rozumie majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho dôvodu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Zamestnávateľ nemá právny dôvod požadovať vrátenie peňažnej dotácie, keďže zamestnanec splnil podmienky pre jej poskytnutie a žiadna iná podmienka pre prípadné vracanie dotácie stanovená nebola a ani nemohla byť v zmysle uvedeného stanovená.
Iné možnosti riešenia situácie zamestnávateľom
Ak zamestnávateľ nechce do budúcna akceptovať takéto posúdenie podobných peňažných dotácií, musí peňažné dotácie, ktoré sa sekundárne viažu na výkon práce zamestnancom a existenciu pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca, vyňať zo svojho benefitného systému.
Zachovanie podobnej možnosti peňažného príspevku zamestnávateľa zamestnancom v takom prípade musí prejsť do formy občianskoprávneho zmluvného dojednania pri splnení hmotnoprávnych podmienok jednotlivých zmluvných typov, ktoré upravuje príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka.
Zmena právneho režimu umožní zamestnávateľovi, ak o to bude mať záujem, byť aj podielovým spoluvlastníkom zakúpeného predmetu. V súčasnom modeli poskytovania peňažnej dotácie v rámci benefitného systému zamestnávateľa takýto postup možný nie je.