Účtovanie zamestnaneckých výhod v organizáciách štátnej správy a samosprávy

Účtovanie sociálneho fondu

Právnou normou upravujúcou tvorbu a použitie sociálneho fondu je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“).

Tvorbu sociálneho fondu, jeho výšku, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov zo sociálneho fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo upraví vo vnútornom predpise, v prípade, ak u neho nepôsobí odborová organizácia.

Sociálny fond povinne tvoria zamestnávatelia v rozsahu a za podmienok určených zákonom o sociálnom fonde, ktorými podľa § 2 zákona sú:

• právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky alebo
• fyzické osoby s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky,

ktoré zamestnávajú zamestnanca, resp. zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Právnickou osobou, ktorá je zamestnávateľom, môže byť:

• obchodná spoločnosť – verejná, komanditná, akciová, spoločnosť s ručením obmedzeným,
• družstvo – spotrebné, výrobné, bytové, poľnohospodárske,
• štátny podnik, rozpočtová a príspevková organizácia, banka, poisťovňa,
• občianske združenie, záujmové združenie, nezisková organizácia, cirkev, politická strana alebo hnutie,
• účelové združenie – nadácia, fond,
• obec, vyšší územný celok,

ak zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napr. štátna služba podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o štátnej službe“), štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v z. n. p., štátna služba podľa zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v z. n. p. a pod.

U zamestnávateľa, ktorého činnosť nie je zameraná na dosahovanie zisku, sa sociálny fond povinne tvorí vo výške 0,6 % zo základu, podľa § 4 zákona o sociálnom fonde. Vo výške 1 % zo základu sa tvorí v prípade, ak to umožňuje rozpočet. Zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu v súlade s § 7 zákona o sociálnom fonde príspevky na:

• stravovanie zamestnancov nad rámec ustanovený § 152 zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“),
• dopravu do zamestnania a späť,
• účasť na kultúrnych a športových podujatiach,
• rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (okrem príspevkov na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce),
• zdravotnú starostlivosť,
• sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,
• doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je povinný platiť zamestnávateľ,
• ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Prostriedky sociálneho fondu nie je možné použiť na účely odmeňovania za prácu.

Účtovanie na účte sociálneho fondu

Účtovanie stravných lístkov

Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom sprostredkovateľa stravovacej služby sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu (zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p.). Stravovacie poukážky (ďalej „stravné lístky“) majú charakter ceniny. Menovitá hodnota vyznačená na stravnom lístku vyjadruje, v akej cene si môže zamestnanec za tento lístok obstarať stravu. Stravný lístok slúži ako platobný prostriedok a z hľadiska účtovníctva je považovaný za ceninu.

Cenina je chránená nepeňažná tlačovina, ktorá sa obstaráva za odplatu, s vyznačenou menovitou hodnotou a dá sa z nej čerpať. Využíva sa napríklad na zaplatenie poplatku za spoplatnené konanie (úkon) orgánu verejnej správy, súdu a pošty alebo oprávňuje čerpanie na stravovanie zamestnancov.

Cenina preukazuje hodnotu, ktorá je na nej vyznačená. Podľa § 40 opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. augusta 2007 č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky, v z. n. p. (ďalej len „postupy účtovania“) sa na účte 213 – Ceniny účtujú napr. poštové známky, stravné lístky, kolky, telefónne karty a pod.

*Ak je účtovaná zľava z ceny a nie je účtovaná provízia dodávateľa za dodané lístky, zľava z ceny stravných lístkov sa účtuje v prospech účtu výnosov. Nominálna hodnota stravných lístkov sa neznižuje. Tá ostáva nemenná, v takej výške, ako je vyznačená na stravnom lístku.

Účtovanie elektronických stravovacích kariet

V ostatnom čase sa pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom spoločností, ktoré vystupujú ako sprostredkovatelia zabezpečenia stravovania, začína používať ako platobný prostriedok elektronická stravovacia karta. Veľmi často sa stretávame z otázkami, ako sa majú takéto stravovacie karty správne účtovať a či majú charakter ceniny tak, ako stravný lístok.

Elektronické stravovacie karty nemajú v zmysle definície cenín uvedenej v časti „Stravné lístky“ charakter ceniny, a preto sa neúčtujú na účte 213 – Ceniny. Účtujú sa podľa povahy účtovného prípadu, a v závislosti od podmienok dohodnutých v zmluve, na pohľadávkových a záväzkových účtoch.

Zamestnávateľ vydá každému zamestnancovi elektronickú stravovaciu kartu, ktorá je „nabitá“ určitou finančnou sumou, ktorá zodpovedá nároku zamestnanca na stravovanie v danom mesiaci. Karty sú nabíjané spravidla na začiatku mesiaca, aby bolo zabezpečené stravovanie zamestnanca hneď od prvého dňa jeho nástupu do zamestnania. Na konci mesiaca (alebo na konci zúčtovacieho obdobia, ktoré je v zmluve dohodnuté) zašle sprostredkovateľ stravovania zamestnávateľovi prehľad o skutočnom čerpaní limitu, ktorý bol zamestnancovi na elektronickej karte nabitý a faktúru za skutočne odobratú stravu v stravovacích zariadeniach. Na základe evidencie dochádzky zamestnanca, zamestnávateľ pozná, aký bol skutočný nárok zamestnanca na stravné v priebehu uplynulého mesiaca, a prípadné nezrovnalosti (napr. prečerpanie nároku na stravné z dôvodu, že zamestnanec nemal nárok na stravu, pretože bol práceneschopný, na zahraničnej služobnej ceste, prípadne čerpal dovolenku), ktoré sa zohľadnia pri nabíjaní karty na ďalšie zúčtovacie obdobie.

Postup účtovania úhrady za stravovanie zamestnancov prostredníctvom elektronických stravovacích kariet je nasledovný:

Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie

Doplnkové dôchodkové sporenie je upravené zákonom č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Doplnkové dôchodkové sporenie podľa tohto zákona je zhromažďovanie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (ďalej len „príspevky“) od účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia (ďalej len „účastník“) a zamestnávateľov.

Účelom doplnkového dôchodkového sporenia (ďalej „DDS“) je umožniť účastníkovi získať doplnkový dôchodkový príjem v starobe alebo napr. pri skončení výkonu práce zaradenej na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, zamestnancovi, ktorý je umelec vykonávajúci profesiu tanečníka bez ohľadu na štýl a techniku v divadlách a súboroch, alebo zamestnancovi, ktorý je hudobný umelec vykonávajúci profesiu hráča na dychový nástroj. Účastníkom podľa tohto zákona je:

• zamestnanec, ktorý uzatvoril účastnícku zmluvu,
• iná fyzická osoba, ktorá ku dňu uzatvorenia účastníckej zmluvy dovŕšila najmenej 18 rokov veku.

Príspevky na DDS platia účastník a zamestnávateľ. Zamestnávateľ platí príspevky vo výške dohodnutej v zamestnávateľskej zmluve. Účastník (zamestnanec) platí príspevky dohodnuté v účastníckej zmluve. Zamestnávateľ sa môže dohodnúť so zamestnancom, že príspevok zamestnanca sa bude uhrádzať zrážkou zo mzdy zamestnanca a zamestnávateľ tento príspevok za zamestnanca odvedie. Príspevky zamestnávateľa na DDS zamestnanca sa podľa § 45 ods. 4 postupov účtovania účtujú v prospech účtu 336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho a zdravotného poistenia so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 525 – Ostatné sociálne poistenie. Suma príspevku zamestnanca na DDS sa účtuje na ťarchu účtu 331 – Zamestnanci a v prospech účtu 336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho a zdravotného poistenia, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli na úhrade príspevku za zamestnanca formou zrážky zo mzdy zamestnanca.

Účtovanie príspevkov zamestnanca a zamestnávateľa na DDS

Účtovanie náhrady príjmu pri pracovnej neschopnosti zamestnanca a príplatku k náhrade príjmu v súvislosti s novelou zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. s účinnosťou od 1. 1. 2020

Novelou účinnou od 1. 1. 2020 bolo zo zákona o štátnej službe vypustené ustanovenie § 143 o príplatku k náhrade príjmu pri dočasnej práceneschopnosti štátneho zamestnanca a bol vložený nový, obsahovo identický § 150a. Zároveň bolo zmenené ustanovenie § 124 zákona o štátnej službe, ktoré vymenúva zložky platu štátneho zamestnanca. V znení platnom do 31. 12. 2019 bol podľa § 124 písm. h) súčasťou platu štátneho zamestnanca aj príplatok k náhrade príjmu pri pracovnej neschopnosti štátneho zamestnanca. V znení zákona o štátnej službe účinnom od 1. 1. 2020 je ustanovenie § 124 písm. h) vypustené a náhrada príjmu pri dočasnej práceneschopnosti štátneho zamestnanca už nie je zložkou platu štátneho zamestnanca.

Podľa § 150a zákona o štátnej službe patrí zamestnancovi v čase jeho práceneschopnosti náhrada príjmu za dočasnú pracovnú neschopnosť zamestnanca vypočítaná a vyplatená v zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. K náhrade príjmu patrí štátnemu zamestnancovi aj príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Výpočet výšky príplatku k náhrade príjmu je uvedený v zákone o štátnej službe.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 7 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. je náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom svojmu zamestnancovi oslobodená od dane zo závislej činnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa príplatok k náhrade príjmu zamestnanca účtuje od 1. 1. 2020 na ťarchu účtu 527 – Zákonné sociálne náklady a v prospech účtu 331 – Zamestnanci.

Príspevok na rekreáciu zamestnanca

Podľa § 152a Zákonníka práce zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu môže zamestnávateľ poskytnúť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu aj v prípade, ak zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Príspevok na rekreáciu poskytne zamestnávateľ zamestnancovi buď prostredníctvom rekreačného poukazu, alebo poskytnutím príspevku, po predložení dokladov o poskytnutých rekreačných službách, zo strany zamestnanca.

Rekreačný poukaz je upravený zákonom č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v z. n. p. (ďalej „zákon o cestovnom ruchu“). Zákon o cestovnom ruchu definuje rekreačný poukaz ako osobitný platobný prostriedok alebo obdobný technický prostriedok uchovávajúci majetkovú hodnotu elektronicky a je vydávaný limitovaným poskytovateľom podľa osobitného predpisu(osobitným predpisom je § 97 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách v z. n. p.).

Rekreačný poukaz možno použiť výlučne v Slovenskej republike, u poskytovateľov služieb, ktorí majú zmluvný vzťah s limitovaným poskytovateľom. Rekreačný poukaz sa vydáva na fyzickú osobu a je neprenosný. Slúži výlučne na úhradu oprávnených výdavkov na rekreáciu zamestnanca. Rekreačný poukaz je platný do konca kalendárneho roka, na ktorý je vydaný. V praxi sa poskytujú rekreačné poukazy na báze elektronickej karty, ku ktorej je zo strany zamestnávateľa asociovaná určitá hodnota, pričom výška „nabitia“ karty závisí od podmienok, ktoré sú dohodnuté v zmluve uzatvorenej medzi zamestnávateľom a poskytovateľom rekreačných poukazov (ďalej „poskytovateľ“), maximálne však 500 eur.

Príspevok zamestnávateľa na rekreáciu zamestnancov hradený podľa § 152a Zákonníka práce sa účtuje podľa § 59 postupov účtovania na ťarchu účtu 527 – Zákonné sociálne náklady, keďže ide o sociálny náklad podľa osobitného predpisu.

Plnenia nad rámec osobitného predpisu (Zákonníka práce) sa účtujú na ťarchu účtu 528 – Ostatné sociálne náklady, napr. ak je poskytnutá vyššia suma príspevku ako 275 eur, ak je poskytnutý príspevok takému zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite menej ako 24 mesiacov.

Účtovanie rekreačných poukazov závisí od podmienok dohodnutých v zmluve medzi poskytovateľom rekreačného poukazu a zamestnávateľom, prípadne od ďalších skutočností uvedených vo Všeobecných obchodných podmienkach.

V súčasnosti najčastejším spôsobom využívania rekreačných poukazov je, že zamestnanec predloží zamestnávateľovi faktúru – doklad, na základe ktorého po splnení všetkých podmienok v zmysle zákona zo strany zamestnanca zamestnávateľ preplatí zamestnancovi príslušnú sumu, na ktorú má na základe predložených dokladov nárok.

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa

Podľa § 152b Zákonníka práce môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na športovú činnosť dieťaťa v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca. V prípade dohodnutého kratšieho pracovného času sa príspevok zamestnávateľa alikvotne kráti. Oprávnenými výdavkami sú preukázané výdavky zamestnanca na športovú činnosť dieťaťa u oprávnenej osoby, ktorou je výlučne športová organizácia zapísaná v registri právnických osôb v športe podľa osobitného predpisu, ktorá zabezpečuje vykonávanie tejto športovej činnosti pod dohľadom odborne spôsobilého športového odborníka, a to najviac za obdobie kalendárneho roka, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa.

O príspevok na športovú činnosť dieťaťa môže rodič požiadať len u jedného zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť ďalšie podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi oprávnené výdavky na športovú činnosť dieťaťa predložením dokladu do 30 dní odo dňa jeho vydania oprávnenou osobou. Na doklade musí byť uvedené meno a priezvisko dieťaťa, ktoré vykonáva športovú činnosť, a obdobie, na ktoré sa vzťahuje tento doklad.

Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na športovú činnosť dieťaťa posudzuje zamestnávateľ. V prípade splnenia podmienok zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na športovú činnosť dieťaťa v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

Podľa § 59 postupov účtovania sa na účte 527 – Zákonné sociálne náklady účtujú náklady sociálneho charakteru podľa osobitných predpisov. Osobitným predpisom sa rozumie napr. aj Zákonník práce. Keďže príspevok zamestnávateľa, ako zákonný sociálny náklad, vyplýva z osobitného predpisu, účtuje sa v zmysle uvedeného na účte 527 – Zákonné sociálne náklady.

Účtovanie tzv. „multisport kariet“

Poskytovanie multisport kariet zamestnávateľom zamestnancom je jedným zo spôsobov poskytovania zamestnaneckých výhod, ktoré sú zamerané, na podporu rodiny, na sociálnu starostlivosť, starostlivosť o zdravie a regeneráciu pracovnej sily. Na základe zmluvy uzavretej medzi zamestnávateľom a poskytovateľom služieb majú zamestnanci možnosť využívania siete rôznych športových zariadení, často nielen v mieste svojho bydliska, ale aj na území celej Slovenskej republiky.

Zamestnanci môžu služby poskytovateľa využívať prostredníctvom karty, ktorá je najčastejšie vydaná na meno konkrétneho zamestnanca. Za využívanie služieb platí zamestnávateľ poskytovateľovi služieb mesačne na základe faktúry dohodnutú sumu za zamestnanca. Poskytovateľ služby môže na základe podmienok uvedených v zmluve vydať zamestnávateľovi aj karty pre neplnoleté deti zamestnanca a pre jednu plnoletú sprevádzajúcu osobu. Platba za deti a plnoletú osobu musí byť taktiež uvedená v zmluve.

Zamestnávateľ musí vo svojom vnútornom predpise, prípadne aj v pravidlách použitia prostriedkov sociálneho fondu presne vyšpecifikovať podmienky využívania multisport kariet, ako aj prípadnú finančnú účasť zamestnanca za využitie tejto zamestnaneckej výhody. Vzhľadom na to, že podmienky využívania multisport kariet sú veľmi rôznorodé, nie je možné stanoviť jednoznačný postup účtovania. V praxi sme sa najčastejšie stretli s prípadom, keď časť hodnoty služby hradí zamestnávateľ zo sociálneho fondu a časť hodnoty služby je hradená zamestnancom.

V niektorých prípadoch môžu zamestnanci služby poskytovateľa využívať prostredníctvom karty, ktorá bude vydaná na meno konkrétneho zamestnanca. Za využívanie služieb už poskytovateľovi služieb žiadne dodatočné platby neuhrádzajú. Sumy za návštevu športových zariadení si zamestnávateľ následne zúčtuje z výplaty zamestnanca v plnej výške.

Postup účtovania je nasledovný: