Vybrané zamestnanecké bonusy, ktoré zamestnávateľ nezdaňuje

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) vymedzuje, ktoré príjmy sa považujú za príjmy zo závislej činnosti. Medzi takéto príjmy patria aj príjmy z pracovnoprávneho vzťahu, t. j. aj mzda. Príjmami zo závislej činnosti sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Zamestnávateľ môže so súhlasom zamestnanca a za podmienok s ním dohodnutých, poskytovať mzdu v peňažnej forme alebo časť mzdy, s výnimkou minimálnej mzdy, formou naturálnej mzdy. Ako naturálnu mzdu, t. j. príjem v nepeňažnej forme, možno poskytovať výrobky, výkony, práce a služby. Poskytovanie naturálnej mzdy vo forme liehovín alebo iných návykových látok nie je dovolené. Zľava na cestovnom pre zamestnanca dopravcu sa nepovažuje za naturálnu mzdu. Naturálna mzda sa vyjadruje v peňažnej forme v cenách tovaru od výrobcu alebo v cenách služieb od poskytovateľa služieb podľa cenového predpisu platného v čase poskytovania naturálnej mzdy. Ak zamestnávateľ v rámci svojich priestorov zriadil obchodné zariadenia na predaj tovaru alebo na poskytovanie služieb, nesmie zamestnanca nútiť, aby v týchto obchodných zariadeniach kupoval tovar alebo využíval ich služby. V prípade, že z dôvodov odlúčenosti prevádzky nemožno používať iné obchodné zariadenia, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, aby sa predaj tovaru alebo poskytovanie služieb nevyužívali na dosahovanie vlastného zisku alebo aby sa tovar predával a služby poskytovali za ceny v mieste obvyklé v čase predaja tovaru alebo poskytovania služieb.

Podľa § 2 písm. c) ZDP sa na účely tohto zákona príjmom rozumie peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Zamestnávatelia sa snažia, okrem vyplatenia základnej mzdy zabezpečiť rôznymi benefitmi spokojnosť svojich zamestnancov, posilniť stabilitu a vernosť svojich zamestnancov, motivovať ich k lepšej výkonnosti, a to aj napriek tomu, že sú viazaní osobitnými predpismi, ktoré ustanovujú povinnosti, ktoré v podobe minimálneho štandardu pracovných podmienok je zamestnávateľ povinný zabezpečiť. Nad tento minimálny rámec zamestnávateľ môže poskytovať svojim zamestnancom podľa svojich možnosti a so zámerom motivovať zamestnancov k zodpovednému prístupu k práci, poskytovaním rôznych benefitov, s rôznym zameraním, napr. na profesijný a osobnostný rast zamestnancov, sociálnu starostlivosť, starostlivosť o zdravie a regeneráciu, ale aj na tvorbu priaznivých pracovných podmienok zamestnancov a na sociálne aktivity. Takýmto benefitom je napr. vec, služba majetkové právo, čoho hodnota je vyčísliteľná v peniazoch, teda v eurách a čo je pripísané, poukázané na konkrétneho zamestnanca.

Zamestnávateľ má povinnosť evidovať čo, ktorému zamestnancovi a v akej hodnote poskytol, nakoľko ide o nepeňažné plnenie, ktoré môže mať viacero podôb a niekedy na prvý pohľad ani nemusí byť jasné, že v konkrétnom prípade ide o zdaniteľné nepeňažné plnenie plynúce zamestnancovi.

Štát v niektorých prípadoch túto politiku zamestnávateľov podporuje, napr. daňovou politikou. V § 5 ods. 5 a 7 ZDP vidíme, ktoré plnenia, či už v peňažnej forme alebo v nepeňažnej forme, a za akých podmienok, zamestnávateľ nezdaní, a to z dôvodu, že v týchto ustanoveniach sú príjmy vylúčené z predmetu dane alebo patria medzi príjmy oslobodené od dane z príjmov. Prejdeme si vybrané nepeňažné plnenia, zatriedené do rôznych okruhov, ktoré sú uvedené ďalej v článku.

 

Pracovné prostredie v nadväznosti na využívanie majetku zamestnávateľa alebo iných osôb

Zamestnávatelia podľa svojich možností poskytujú svojim zamestnancom majetok, ktorý evidujú v obchodnom majetku, napr.:

• motorové vozidlá,
• ubytovacie zariadenia,
• elektroniku atď.

Pri poskytnutí nepeňažného plnenia vo forme služobného motorového vozidla je potrebné rozlišovať, či služobné motorové vozidlo zamestnávateľa bolo poskytnuté zamestnancovi len na súkromné účely alebo na služobné a súkromné účely.

V súlade s ust. § 5 ods. 3 písm. a) ZDP príjmom zamestnanca je počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania vrátane, suma vo výške 1 % v prvom roku zo vstupnej ceny motorového vozidla zamestnávateľa, poskytnutého na používanie na služobné a súkromné účely za každý aj začatý kalendárny mesiac (ak ide o prenajaté motorové vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka). V nasledujúcich siedmich kalendárnych rokoch je to suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny motorového vozidla každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie na služobné a súkromné účely. Na účely výpočtu nepeňažného príjmu sa vstupná cena motorového vozidla zamestnávateľa zvyšuje aj o sumu technického zhodnotenia vozidla vykonaného v týchto rokoch.

Ak sa zamestnávateľ rozhodne bezodplatne poskytnúť služobné motorové vozidlo zamestnancovi len na súkromné účely, spôsob ocenenia tohto nepeňažného príjmu má ustanovený v § 2 písm. c) ZDP a zamestnávateľ neuplatní postup ustanovený v § 5 ods. 3 písm. a) ZDP.

♦ Príklad č. 1:

Zamestnávateľ v roku 2016 obstaral motorové vozidlo kúpou za 12 000 € a v tomto roku splnil aj ustanovené podmienky na zaradenie tohto vozidla do užívania. V rokoch 2016 až 2018 zamestnanci využívali motorové vozidlo len na služobné účely. V júni a júli 2019 sa zamestnávateľ rozhodol, že toto motorové vozidlo poskytne svojmu ekonómovi aj na súkromné účely. Ako ocení zamestnávateľ toto nepeňažné plnenie?

Ekonómovi v týchto dvoch mesiacoch plynie zdaniteľný nepeňažný príjem, ktorý zamestnávateľ ocení v súlade s § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, nakoľko motorové vozidlo bolo zamestnancovi poskytnuté na služobné a súkromné účely súčasne. Nepeňažný príjem zamestnanca v týchto mesiacoch predstavuje 1 % zo vstupnej ceny vozidla zníženej o 37,5 % (rok 2019 je štvrtým rokom od zaradenia vozidla do užívania), t. j. 75 €. Túto sumu zamestnávateľ pripočíta ekonómovi ku mzde v mesiacoch jún a júl 2019, z ktorej vyberie preddavok na daň v súlade s § 35 ZDP.

* * *

V súlade s § 5 ods. 7 písm. p) ZDP od dane z príjmov je oslobodené nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v pracovnom pomere od zamestnávateľa, ktorého prevažujúca činnosť je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke, na účely zabezpečenia ubytovania zamestnanca podľa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu ZDP, v úhrnnej sume najviac 60 € mesačne, ktoré sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie v príslušnom kalendárnom mesiaci. Ak takto určené plnenie presiahne sumu 60 € alebo jej pomernú časť zodpovedajúcu výške podľa počtu dní ubytovania v príslušnom kalendárnom mesiaci, do zdaniteľných príjmov sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Ide o ubytovanie zamestnancov v pracovnom pomere (§ 42 Zákonníka práce), v budovách zatriedených do kódov Klasifikácie stavieb 112 a 113 podľa vyhlášky Štatistického úradu SR č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb, ak prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke. Podľa citovanej vyhlášky sú to budovy zatriedené do kódov Klasifikácie stavieb 112 (dvojbytové a viacbytové budovy) a 113 (ostatné budovy na bývanie), ktoré zahŕňajú dvojbytové a viacbytové budovy, napr. nájomné domy, rodinné domy, resp. aj ostatné budovy ako sú internáty, budovy pre spoločné ubytovanie – budovy ubytovní pracujúcich (robotnícke hotely). Zamestnávateľ môže zabezpečiť ubytovanie zamestnancov v budovách, v ktorých je ubytovanie poskytované prevádzkovateľom formou ubytovacej služby, ale môže ísť však aj o ubytovanie zamestnancov, ak zamestnávateľ vlastní alebo si prenajme samostatnú bytovú jednotku (jeden byt), napr. v dvojbytovej alebo viacbytovej budove, spadajúcej do klasifikácie stavieb 112 a 113. Daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. s) ZDP je celá suma výdavkov zamestnávateľa na ubytovanie bez ohľadu na sumu plnenia, ktorá je u zamestnanca príjmom oslobodeným o dane.

♦ Príklad č. 2:

Zamestnávateľ, ktorého prevažujúcou činnosťou je výroba vo viaczmennej prevádzke, zobral do prenájmu byt (budova spadajúca do kódu 112) pre vlastných zamestnancov. Všetci zamestnanci sú v pracovnom pomere na pracovnú zmluvu a ubytovanie im zamestnávateľ poskytuje na všetky dni v mesiaci. V mesiaci máj 2019 hodnota nepeňažného plnenia predstavuje na jedného zamestnanca 75 €, pričom zamestnávateľ zamestnancom z mesačnej mzdy zrazí alikvotnú časť za poskytnuté ubytovanie 10 €. Plynie zamestnancovi z tohto titulu zdaniteľný príjem?

Nepeňažné plnenie 75 € ponížené o sumu, ktorú zamestnávateľ zamestnancovi zrazí zo mzdy, predstavuje sumu 65 €, čo je o 5 € viac, ako suma oslobodená od dane podľa § 5 ods. 7 písm. p) ZDP. Znamená to, že zamestnávateľ k mesačnej mzde zamestnanca pripočíta zdaniteľné nepeňažné plnenie v sume 5 € a zdaní v súlade s § 35 ZDP preddavkovým spôsobom.

* * *

 

Ochrana zdravia, bezpečnosť a hygiena práce, rehabilitácie, relaxačné a rekreačné zariadenia

V súlade s § 5 ods. 5 písm. b) ZDP predmetom dane nie je nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely. V § 5 ods. 5 písm. e) ZDP sú z predmetu dane vyňaté ďalšie plnenia, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancom vo forme rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.

Zamestnávateľ je povinný podľa osobitných predpisov, napr. zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. znášať náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca. Zamestnávateľ je v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu vrátane preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s ohľadom na charakter práce a pracovné podmienky na pracovisku. Zdravotný dohľad a lekárske preventívne prehliadky sa vykonávajú a poskytujú podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Hodnota preventívnych lekárskych prehliadok, ktoré sú vykonané v súlade s ustanoveniami osobitných predpisov je u zamestnanca vylúčená z predmetu dane. Ak sú preventívne lekárske prehliadky poskytnuté nad rámec osobitných predpisov, potom sú na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom.

♦ Príklad č. 3:

Zamestnávateľ v súlade s osobitnými predpismi zabezpečil pre všetkých zamestnancov (3. a 4. kategória) preventívne prehliadky, ktorých hodnota na jedného zamestnanca predstavovala 45 €. Pre svojich manažérov, ktorí uvedenú preventívnu prehliadku neabsolvovali, zamestnávateľ z vlastnej iniciatívy zabezpečil komplexné preventívne zdravotné prehliadky špecializované na určitý druh chorôb. Hodnota jednej takejto prehliadky predstavovala 700 €. Môže zamestnávateľ hodnotu komplexnej zdravotnej prehliadky zabezpečenej pre manažérov považovať za príjem vylúčený z predmetu dane?

Podľa § 5 ods. 5 písm. e) ZDP z predmetu dane je vylúčená len hodnota preventívnych prehliadok v prípade a za podmienok ustanovených osobitným predpisom. Podľa osobitných predpisov je zamestnávateľ povinný zabezpečovať preventívne lekárske prehliadky vo vzťahu k práci len pre pracovníkov, ktorí sú zatriedení do 3. a 4. kategórie a pre zamestnancov, u ktorých zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis, pričom manažéri tam nepatria. Znamená to, že hodnota komplexných preventívnych zdravotných prehliadok, zabezpečených nad rozsah ustanovený osobitným predpisom v sume 700 €, sa považuje za zdaniteľný príjem u každého manažéra, ktorý takúto prehliadku absolvoval.

* * *

V súlade s § 5 ods. 7 písm. d) ZDP príjmom oslobodeným od dane je použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom. Rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby tohto zamestnanca.

♦ Príklad č. 4:

Zamestnanec so svojim vlastným synom a družkou využil športové zariadenie zamestnávateľa. Hodnota využitia takéhoto zariadenia cez víkend predstavuje na jednu osobu 50 €. Môže zamestnávateľ tomuto zamestnancovi hodnotu použitia športového zariadenia cez víkend, v sume 150 € vylúčiť z predmetu dane?

Podľa ustanovenia § 5 ods. 7 písm. d) ZDP príjmom oslobodeným od dane je hodnota poskytnutého športového zariadenia buď zamestnancovi alebo jeho vyživovanému dieťaťu alebo zamestnancovej manželke. V tomto prípade športové zariadenia použila aj zamestnancova družka, ktorá medzi vymedzené osoby nepatrí. Vzhľadom na to, hodnotu použitia športového zariadenia družkou v sume 50 €, zamestnávateľ zaradí medzi zdaniteľné príjmy zamestnanca a preddavok na daň zrazí v súlade s § 35 ZDP.

* * *

V súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP je od dane z príjmov oslobodená aj suma príspevku na rekreáciu, poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 152a Zákonníka práce. Príspevok za splnenia ustanovených podmienok môže zamestnávateľ poskytnúť v peňažnej forme, ak zamestnanec o príspevok požiada a k žiadosti priloží účtovné doklady alebo v nepeňažnej forme prostredníctvom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu. Za splnenia ustanovených podmienok je od dane z príjmov oslobodený príspevok na rekreáciu poskytnutý v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok. Ktoré výdavky možno považovať za oprávnené, ustanovuje § 152a ods. 4 Zákonníka práce, ako aj podmienky pre vznik nároku, postup zamestnanca a zamestnávateľa v prípade uplatnenia tohto príspevku.

♦ Príklad č. 5:

Zamestnávateľ sa rozhodol pre elektronické rekreačné poukazy. Zamestnancom, ktorí požiadali o príspevok na rekreáciu, vydal rekreačné poukazy formou karty, ktorou podľa zmluvne dohodnutých podmienok, môže zamestnanec hradiť len oprávnené výdavky ustanovené v § 152a Zákonníka práce, v max. sume 500 €. Zamestnávateľ bude čerpanú sumu z karty uhrádzať spoločnosti až na základe doručenej faktúry, a to až po čerpaní sumy zamestnancom. Môže zamestnávateľ hodnotu poskytnutých rekreačných poukazov považovať za príjem oslobodený od dane, ak zamestnanci v máji 2019 absolvovali rekreačné pobyty, za ktoré rekreačným poukazom zaplatili 500 €?

Zamestnávateľ zamestnancom v mesiaci poskytnutia rekreačných poukazov hodnotu rekreačného poukazu nezdaní. V prvom rade preverí splnenie ustanovených podmienok v § 152a Zákonníka práce k prvému dňu začatia rekreácie, a ak boli všetky podmienky splnené, potom v súlade s § 152a Zákonníka práce prispeje zamestnancom na rekreáciu 55 % z uhradenej sumy 500 €, t. j. 275 €. Príspevok zamestnávateľa 275 € je podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodený od dane, ale zamestnávateľ ho uvedie na mzdovom liste. Sumu presahujúcu 275 €, t. j. 225 €, zamestnancom zdaní spolu s ich májovou mesačnou mzdou.

* * *

 

Primerané odmeňovanie formou vlastných výrobkov

V súlade s § 5 ods. 7 písm. k) ZDP príjmom oslobodeným od dane je nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba, najviac v úhrnnej výške 200 € ročne od všetkých zamestnávateľov, pričom, ak takto vymedzené nepeňažné plnenie presiahne 200 € ročne, do základu dane sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Zamestnávatelia, ktorých predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba, môžu svojich zamestnancov odmeniť aj produktmi vlastnej výroby, ktoré v ustanovenej sume sú oslobodené od dane. Pod produktom vlastnej výroby na účely oslobodenia od dane podľa § 5 ods. 7 písm. k) ZDP možno rozumieť nielen produkty, ktoré zamestnávateľ svojou činnosťou dopestuje alebo dochová priamo (napr. ďalej nespracované mäso, ovocie, obilie, mlieko), ale aj výrobky, ktoré následne vyrobí z dopestovaných alebo dochovaných produktov vlastnej poľnohospodárskej výroby, ak má na túto činnosť (spracovanie výrobkov) oprávnenie podľa osobitných predpisov. Znamená to, že oslobodenie od dane podľa predmetného ustanovenia sa za uvedených podmienok vzťahuje aj na vlastné „druhotné“ výrobky zamestnávateľa, ako sú napr. víno vyrobené z hrozna alebo iného ovocia dopestovaných vlastnou poľnohospodárskou činnosťou zamestnávateľa, mleté mäso alebo paštéty z dobytka dochovaného vlastnou poľnohospodárskou činnosťou zamestnávateľa, syr vyrobený z mlieka kráv, ktoré zamestnávateľ dochoval vo vlastnej réžii, alkoholické nápoje vypálené vo vlastnej pálenici z ovocia dopestovaného vlastnou poľnohospodárskou činnosťou zamestnávateľa, ak má na takúto výrobu zamestnávateľ oprávnenie podľa osobitných predpisov.Potrebné je upozorniť na skutočnosť, že pri poskytovaní produktov vlastnej výroby musí zamestnávateľ dodržať všetky osobitné predpisy.

♦ Príklad č. 6:

Poľnohospodárske družstvo sa zaoberá rastlinnou a živočíšnou výrobou. V apríli 2019 poskytne bezodplatne zamestnancom v trvalom pracovnom pomere mäso v hodnote 170 € a v septembri dve vrecia zemiakov v hodnote 50 €. Môže zamestnávateľ uvedené nepeňažné plnenia oslobodiť od dane?

Keďže ide o zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba a zamestnancom poskytol produkty vlastnej výroby, hodnotu týchto výrobkov oslobodí od dane v úhrnnej výške 200 €. Zamestnávateľ zdaní zamestnancovi len sumu prevyšujúcu 200 €, t. j. 20 €.

* * *

 

Doškoľovanie, prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie

V súlade s § 5 ods. 7 písm. a) ZDP príjmom oslobodených od dane je suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa. Toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem.

♦ Príklad č. 7:

Zamestnávateľ je prepravnou spoločnosťou, ktorá poskytuje služby týkajúce sa oblasti prepravy osôb. Svoju činnosť vykonáva prostredníctvom zamestnancov (vodičov), s ktorými má uzatvorené pracovné zmluvy. Aby mohli zamestnanci vykonávať prácu vodiča dohodnutú v pracovnej zmluve, musia splniť určité kritéria stanovené osobitnými predpismi. Podľa osobitných predpisov musí byť držiteľom napr. kvalifikačnej karty vodiča, ktorá slúži na výkon jeho povolania. Poplatok za obnovenie tejto karty uhradil zamestnávateľ z vlastných finančných prostriedkov. Možno uvedené nepeňažné plnenie považovať u zamestnanca za príjem oslobodený od dane?

Keďže ide o kmeňového zamestnanca, ktorému zamestnávateľ kartu obnovuje opakovane, na strane zamestnanca je to druh vzdelávania, pri ktorom sa udržuje, prehlbuje a obnovuje kvalifikácia, ktorá už raz bola dosiahnutá. Povinnosť sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve vyplýva zamestnancovi z ustanovení Zákonníka práce. Ide o opakovaný proces inovácie profesionálnych znalostí a zručností zamestnanca. U zamestnanca je takýto nepeňažný príjem od dane oslobodený podľa § 5 ods. 7 písm. a) ZDP. Výdavok vynaložený zamestnávateľom na vzdelávanie zamestnanca (obnovu kvalifikácie zamestnanca, ktorá je nevyhnutná pre výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve) je daňovým výdavkom [§ 19 ods. 2 písm. c) bod 3 ZDP].

* * *

 

Sociálna výpomoc

V súlade s § 5 ods. 7 písm. l) ZDP od dane z príjmov je oslobodená sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí alebo dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 € za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 €, do základu dane sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu. Za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak sa dočasná pracovná neschopnosť u zamestnanca začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

Zamestnávateľ aj zo sociálneho fondu poskytuje rôzne príspevky, ktoré môžu mať peňažnú alebo nepeňažnú podobu. V prípade, že pôjde o príspevky poskytnuté na vyššie ustanovené tri účely, potom za splnenia ustanovených podmienok, v maximálnej sume 2 000 € od jedného zamestnávateľa, sú oslobodené od dane.

♦ Príklad č. 8:

Ján je od októbra 2018 práceneschopný, nakoľko mal dopravnú nehodu. Keďže je imobilný, v marci 2019 požiadal zamestnávateľa o sociálnu výpomoc na zakúpenie polohovateľnej postele, ale aj o zabezpečenie pohrebných služieb z dôvodu úmrtia manželky. Zamestnávateľ sa rozhodol, že tomuto zamestnancovi zo sociálneho fondu poskytne sociálnu výpomoc. V marci 2019 poskytol sociálnu výpomoc v nepeňažnej forme a to tak, že na manželkin pohreb zabezpečil pohrebné služby v hodnote 700 €. V máji 2019 tomuto zamestnancovi poskytol zo sociálneho fondu druhú sociálnu výpomoc v nepeňažnej forme, a to tak, že mu poskytol polohovateľnú posteľ v hodnote 450 €. Môže zamestnávateľ obidve sociálne výpomoci považovať za príjem oslobodený od dane?

Sociálna výpomoc z prostriedkov sociálneho fondu v sume 700 €, poskytnutá zamestnancovi z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej so zamestnancom v domácnosti a v sume 450 € z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie v zdaňovacom období 2019 prekročilo prevažnú časť tohto zdaňovacieho obdobia, je v súlade s § 5 ods. 7 písm. l) ZDP oslobodená od dane z príjmov. Uvedené platí z dôvodu, že sociálne výpomoci boli zamestnancovi poskytnuté len od jedného zamestnávateľa, na ustanovený účel a v sume nižšej ako 2 000 €.

* * *

 

Doprava

V súlade s § 5 ods. 7 písm. m) ZDP od dane z príjmov je oslobodené nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu ZDP vo výške rozdielu medzi sumou výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a sumou hradenou zamestnancami zamestnávateľovi za takto poskytnutú dopravu pripadajúceho na príslušného zamestnanca, ak úhrada od zamestnancov v úhrne dosiahne aspoň 60 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom na zabezpečenie takejto dopravy alebo 30 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom na zabezpečenie takejto dopravy, pričom prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke a takýto spôsob dopravy na miesto výkonu práce využíva najmenej 30 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov. Ak úhrada od zamestnancov v úhrne nedosiahne aspoň 60 % (30 %), do základu dane zamestnanca sa zahrnie plnenie vo výške rozdielu medzi sumou zodpovedajúcou 60 % (30 %) zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a úhradou od zamestnancov pripadajúce na zamestnanca.

Na účely oslobodenia nepeňažného príjmu zamestnanca od dane musia byť splnené viaceré podmienky, ako napr. preukázateľnosť, že neexistuje iná forma pravidelnej verejnej hromadnej dopravy, ktorá by zamestnancom umožnila prepravu do zamestnania podľa potrieb a požiadaviek zamestnávateľa alebo či je doprava zabezpečovaná motorovými vozidlami určenými na prepravu minimálne 10 osôb. Problémom v praxi je však aj vyčíslenie správnej hodnoty poskytnutého nepeňažného plnenia. Pri určovaní ceny prepravy zostáva na rozhodnutí zamestnávateľa, akým spôsobom určí sumu (resp. spôsob výpočtu) prepravného pre svojich zamestnancov, pričom záleží aj na zamestnancoch, ktorých sa doprava týka, či súhlasia s cenou prepravy, ktorá má vplyv na eventuálne zdanenie nepeňažného príjmu (alebo jeho časti) zamestnanca, ak táto neodráža realitu tzv. obvyklej ceny.

Oslobodenie poskytnutej bezplatnej dopravy nemožno vzťahovať na prípad poskytovania dopravy zamestnancom z domu do práce, ak na miesto výkonu práce je pravidelné autobusové spojenie (napr. MHD) aj v čase zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa. V takom prípade sa u zamestnanca zdaní poskytnuté nepeňažné plnenie ako súčasť jeho zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti bez uplatnenia oslobodenia od dane. Výška nepeňažného plnenia sa určí v súlade s § 2 písm. c) ZDP, napr. vo výške ceny cestovného lístka, ktorú by zamestnanec platil v hromadnej verejnej doprave.

 

Osobitná starostlivosť o zamestnancov a podpora športových aktivít

Zamestnávatelia sa snažia motivovať zamestnancov rôznymi plneniami, medzi ktoré patria aj zamestnanecké akcie, opcie, úhrady poistného na životné poistenie, a podobne.

♦ Príklad č. 9:

Zamestnanci majú vyplácané ročné bonusy v peňažnej forme a v nepeňažnej forme. V nepeňažnej forme sú im poskytované akcie, ktoré sú uložené na dva roky do úschovy. Zamestnancom, ktorí sú stále zamestnancami spoločnosti, sa tieto akcie uvoľňujú až po dvoch rokoch a zamestnancom, ktorí skončili pracovný pomer a splnili aj ďalšie stanovené podmienky, sa akcie uvoľňujú do 12 týždňov po skončení pracovného pomeru. Dňom uvoľnenia sa zamestnanci, resp. bývalí zamestnanci, stávajú osobami oprávnenými disponovať s uvoľnenými akciami. Do tej doby je vlastníkom akcií zamestnávateľ. Akcie sú uvoľňované zamestnancom v aktuálnej trhovej hodnote a dňom uvoľnenia sa tieto stávajú majetkom zamestnancov. V termíne uvoľnenia sú akcie zamestnancom zdanené a sú z nich zrazené aj odvody, nakoľko ich zamestnávateľ považuje za nepeňažný príjem zamestnanca podľa § 5 ods. 2 ZDP. Výška nepeňažných príjmov zamestnancov predstavuje celkovú hrubú hodnotu uvoľnených zamestnaneckých akcií. Je uvedený postup zamestnávateľa správny?

Ustanovenie § 5 ZDP vymedzuje príjmy zo závislej činnosti. V súlade s § 5 ods. 2 ZDP príjmami zo závislej činnosti sú aj príjmy bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Medzi takéto príjmy, t. j. príjmy zo závislej činnosti, patria aj akcie, ktoré zamestnávateľ zamestnancom bezodplatne poskytuje. Vzhľadom na to, je uvádzaný postup zamestnávateľa správny. Ocenenie takéhoto nepeňažného plnenia je ustanovené v § 2 písm. c) ZDP.

V súlade s § 5 ods. 3 písm. c) ZDP príjmom zamestnanca je cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom. Za príjem zamestnanca sa považuje aj takáto cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa na účely tohto zákona považujú u tohto zamestnanca za vyživované, ak sa takejto súťaže zúčastnili. Táto cena alebo výhra sa u týchto výhercov posudzuje samostatne vo vzťahu k oslobodeniu podľa § 9 ods. 2 písm. m) ZDP, t. j. či je táto cena do 350 € oslobodená od dane.

* * *

♦ Príklad č. 10:

Zamestnávateľ zorganizoval zamestnaneckú športovú súťaž, ktorej sa zúčastnil aj zamestnanec Ivan so svojou dcérou Evkou. Po skončení súťaže zamestnávateľ vyhlásil výsledky, podľa ktorých Ivan vyhral televízor v hodnote 240 € a Evka bicykel, v hodnote 370 €. Môže zamestnávateľ uvedené ceny považovať za príjem oslobodený od dane?

Pri aplikácii ustanovenia § 5 ods. 3 písm. c) ZDP sa ceny alebo výhry u výbercov posudzujú samostatne vo vzťahu k oslobodeniu od dane. Z toho vyplýva, že Ivanova výhra je oslobodená od dane z príjmov v plnej sume, nakoľko jej hodnota nepresahuje sumu 350 €. Cenu, ktorú vyhrala Evka je oslobodená od dane z príjmov v sume 350 €, ale presahujúca suma 20 € je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom. Zamestnávateľ sumu 20 € zdaní Ivanovi v súlade s § 35 ZDP.

Pozor si treba dať na to, že motivačné aktivity organizované pre zamestnancov, nemožno považovať za súťaž.

* * *

 

Vyberanie preddavkov na daň a dane z nepeňažných plnení

Ak zamestnávateľ, vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, súčasťou ktorých je aj hodnota nepeňažných plnení, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac v súlade s § 35 ods. 1 ZDP. V prípade kombinácii príjmov, t. j. v peňažnej forme a v nepeňažnej forme, zamestnávateľ zráža z nepeňažných plnení preddavok na daň klasickým spôsobom podľa § 35 ods. 1 ZDP.

Ak by však zamestnancovi zdaniteľná mzda spočívala len v nepeňažnom plnení, pri ktorom sa neuplatňuje postup podľa prílohy č. 6 alebo toto nepeňažné plnenie by tvorilo väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní alebo pri podaní daňového priznania. Ak by však zamestnancovi nevznikla povinnosť podať daňové priznanie, v tomto prípade sa daň v termíne na podanie daňového priznania považuje za vysporiadanú.

Zamestnávateľ má možnosť rozhodnúť sa pri výpočte zdaniteľnej mzdy zamestnanca, ktorému poskytol nepeňažné plnenie, či toto nepeňažné plnenie navýši o preddavok na daň a poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov (postup je upravený v prílohe č. 6 ZDP) alebo nepeňažné plnenie navyšovať nebude a zdaniteľnú mzdu vypočíta klasickým spôsobom. Ak sa zamestnávateľ rozhodne navýšiť poskytnuté nepeňažné plnenie, potom musí pri výpočte navýšeného nepeňažného plnenia postupovať podľa prílohy č. 6 ZDP. Možnosť navyšovania nepeňažného plnenia je ustanovená v § 5 ods. 3 písm. d) ZDP, podľa ktorého príjmom zamestnanca je aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom. Zamestnávateľ toto nepeňažné plnenie, okrem niektorých ustanovených príjmov, môže navýšiť na sumu vypočítanú podľa prílohy č. 6 ZDP, pričom za príjem zo závislej činnosti zamestnanca sa v tomto prípade považuje takto navýšené nepeňažné plnenie. V súlade s § 35 ods. 6 ZDP zo sumy navýšeného nepeňažného plnenia zamestnávateľ je povinný zraziť a odviesť za zamestnanca preddavky na daň.

Na účely výpočtu navýšenia nepeňažného plnenia zamestnávateľ v prvom rade vypočíta sumu plnenia (P) rozhodujúcu na uplatnenie sadzby dane, ktorej prekročenie bude znamenať uplatnenie progresie vo výpočte preddavkov na daň, podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 6 ZDP. Pre rok 2019 suma plnenia (P) je 2 447,30538 €, pričom táto suma sa nezaokrúhľuje.Uvedená suma je zverejnená na webovom sídle FR SR. Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnávateľ v roku 2019 poskytne zamestnancovi nepeňažné plnenie v hodnote vyššej ako je platná suma plnenia (P), potom presahujúcu sumu bude navyšovať vyššou sadzbou dane, t. j. 25 %.

♦ Príklad č. 11:

Zamestnanec má mesačný príjem 1 600 €. Okrem tohto príjmu mu zamestnávateľ poskytne v mesiaci máj 2019 televízor v hodnote 500 €. Aká suma predstavuje u zamestnanca zdaniteľný príjem, ak sa zamestnávateľ rozhodol toto plnenie navýšiť podľa prílohy č. 6 ZDP o poistné a preddavok na daň?

Podľa prílohy č. 6 ZDP, nepeňažné plnenie môže zamestnávateľ navýšiť o preddavok na daň a povinné poistné, napr. nasledovným spôsobom:

Nepeňažné plnenie navýšené o preddavok na daň predstavuje sumu 617,2839... € (500 / 0,81). Nepeňažné plnenie navýšené o preddavok na daň a povinné poistné = 712,7990... € (617,2839... € / 0,866). Navýšené nepeňažné plnenie predstavuje sumu 712,79 €, čo je pre zamestnanca zdaniteľný príjem. Preddavok na daň podľa § 35 ZDP zamestnávateľ vypočíta z úhrnu zdaniteľných príjmov (1 600 € + 712,79 €). V súlade s § 35 ods. 6 ZDP zo sumy navýšeného nepeňažného plnenia zamestnávateľ je povinný zraziť a odviesť za zamestnanca preddavky na daň. Keďže zamestnancova zdaniteľná mzda spočíva v peňažnom aj v nepeňažnom plnení zamestnávateľ vypočítaný preddavok na daň z peňažnej sumy zrazí zamestnancovi z úhrnu peňažného plnenia a časť preddavku vypočítaného z navýšeného nepeňažného plnenia zaplatí zamestnávateľ z vlastných prostriedkov.

Netreba zabúdať, že v ZDP sú od dane z príjmov oslobodené aj ďalšie nepeňažné plnenia, resp. sú vylúčené z predmetu dane, ktoré sa priamo nevťahujú na zamestnancov, ale sa vzťahujú pre všetky fyzické osoby. Môže ísť však o nepeňažné plnenia poskytnuté v súvislosti so závislou činnosťou. Ide napr. o príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ZDP alebo príjmy oslobodené od dane podľa § 9 ZDP.

Zdroj: časopis Dane a účtovníctvo v praxi 6/2019