Podmienky poskytnutia príspevku na rekreáciu upravuje § 152a Zákonníka práce. V článku sa venujeme konkrétnym príkladom, kedy zamestnanec má a kedy nemá nárok na tento príspevok.
- Vzor
I. Predškolák
V tomto prípade sa otázka týka poskytnutia príspevku na rekreáciu (§ 152a ZP) za denný tábor. Ide o zamestnankyňu (matku), ktorá požiadala o predplatenie denného tábora podľa § 152a, pričom dieťa nastupuje do 1. ročníka základnej školy až v septembri.
Podľa § 152a ods. 4 písm. d) ZP za oprávnené výdavky sa považujú aj výdavky za organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom.
V zmysle § 152a ods. 4 písm. d) ZP ide síce o tábor počas školských prázdnin, nejde však o dieťa navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom.
Zamestnancovi teda nevznikne právo na príspevok podľa § 152a ZP.
II. Ubytovanie u subjektu, ktorý nemá povolenie na takúto činnosť
Zamestnanec bol na rekreácii a podal žiadosť o príspevok podľa § 152a ZP. Pravidlá upravuje vnútorná smernica zamestnávateľa a zamestnanec predložil nasledujúce doklady:
- potvrdenie zariadenia o absolvovaní pobytu (na meno zamestnanca + ďalšie osoby) – s podpisom a pečiatkou zariadenia,
- doklad o úhrade (doklad z registračnej pokladnice, príjmový pokladničný doklad, bankový výpis zamestnanca).
Zamestnávateľ žiadosť neuznal z dôvodu, že podľa výpisu zo živnostenského registra zistil, že subjekt X nemá oprávnenie na prevádzkovanie ubytovacích zariadení s poskytovaním ubytovacích služieb pre prevádzkareň Chata X, obec X.
Zákonník práce upravuje oprávnené výdavky, ktorými sú výdavky zamestnanca na rekreáciu, ktorá je spojená s najmenej dvomi prenocovaniami na území Slovenskej republiky.
Pojem „prenocovanie“ vymedzuje zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu – prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie (ak ju obec vyžaduje platiť).
Z tohto hľadiska je potrebné rozlišovať:
a) poskytovanie prechodného ubytovania (ubytovacie služby podľa § 754 Občianskeho zákonníka),
b) prenájom nehnuteľnosti (§ 663 a nasl. Občianskeho zákonníka).
Uvedené spôsoby aj vzhľadom na iný zmluvný vzťah nie je možné stotožňovať. V prípade prenájmu nehnuteľností sa uzatvára nájomná zmluva a v prípade ubytovania zmluva o poskytnutí ubytovania.
Zamestnávateľ musí pri posudzovaní nároku na príspevok na rekreáciu skúmať, o aké ubytovacie zariadenie ide (v praxi to zamestnávatelia aj robia).
Ak nebolo poskytnuté ubytovanie oprávnenou osobou, neboli poskytnuté ubytovacie služby v zmysle zákona, nie sú splnené podmienky pre vyplatenie a oslobodenie príspevkov na rekreáciu.
Zamestnávateľ môže vo vnútornom predpise na túto skutočnosť zamestnancov osobitne upozorniť, aby si preverili túto skutočnosť a vyhli sa problémom s uznaním príspevku na rekreáciu. Zamestnávateľ si môže aj určiť, že zamestnanec k svojej žiadosti priloží kópiu živnostenského oprávnenia na poskytovanie ubytovacích služieb (živnostenský register je verejne prístupný).
V praxi nastáva problém pre zamestnanca, ak subjekt nemá na činnosť oprávnenie alebo ak ide o prenájom nehnuteľností súkromnou osobou, t. j. ak sa služba neposkytuje ako ubytovanie, ale ako prenájom nehnuteľností (napr. chatky).
III. Dlhodobé neplatené voľno
Praxou bola položená aj otázka, či má zamestnanec, ktorý je na dlhodobom neplatenom voľne, nárok na príspevok na rekreáciu?
Vo všeobecnosti platí, že § 152a Zákonníka práce nevylučuje žiadne doby/okolnosti/prekážky v práci, počas ktorých by zamestnanec nemal nárok na tento príspevok; Zákonník práce nerieši žiadnym spôsobom uvedené situácie.
O príspevok na rekreáciu môže teda požiadať aj zamestnanec, ktorý je napr. na materskej dovolenke alebo je dočasne práceneschopný, ktorý čerpá neplatené voľno, a to formou, ktorú určí zamestnávateľ (formou elektronického rekreačného poukazu alebo predložením účtovných dokladov vystavených na meno zamestnanca). U tohto zamestnanca pracovný pomer naďalej trvá a § 152a ZP na rozdiel od § 152 ZP nepodmieňuje právo na príspevok vykonaním, resp. vykonávaním práce.
Na druhej strane je potrebné právo vykladať v súlade s jeho účelom. V prípade, ak ide o neplatené voľno podľa § 141 ods. 3 písm. c) Zákonníka práce, ktoré zamestnávateľ poskytol zamestnancovi na jeho žiadosť, by mohol zamestnávateľ vo všeobecnosti posúdiť, na akú dobu poskytol zamestnancovi pracovné voľno, za akým účelom a ďalšie súvisiace skutočnosti.
Táto skutočnosť by sa mala objektívne vyhodnocovať, napr. že je to individuálna žiadosť, že zamestnanec chce polročné voľno alebo je to plošný benefit po odpracovaných desiatich rokoch, že si môže zobrať neplatené voľno a bude mu dané. Alebo napríklad v prípade, ak zamestnankyňa ide s manželom na rok do zahraničia a zamestnávateľ si ju chce udržať, tak sa nedohodnú na skončení pracovného pomeru, ale nechajú vzťah spočívať (je odhlásená z poistení). Ak by zamestnankyňa vrátila na územie SR a ubytovala by sa v hoteli a žiadala by o príspevok na rekreáciu. Zamestnávateľ teda môže v kontexte neplateného voľna vyhodnotiť aj jeho kontext a či poskytnutie príspevku nie je v rozpore s účelom.