Právna úprava rozlišuje niekoľko druhov miezd, ktoré zamestnanci môžu poberať v pracovnom pomere. Ide napríklad o minimálnu mzdu, pod ktorú mzda zamestnanca pracujúceho na ustanovený týždenný pracovný čas, nemôže klesnúť v žiadnom prípade. Pre odmeňovanie platia určité základné zásady, ktoré sú dané kogentnou právnou úpravou. Takouto zásadou je aj zásada rešpektovania dobrých mravov pri odmeňovaní. Právna úprava taktiež ustanovuje kritériá pre splatnosť mzdy zamestnanca v pracovnom pomere.
- Vzor
Mzda a jej jednotlivé druhy
Mzdové plnenie je podstatným atribútom v rámci pracovného pomeru, ktorého dojednanie je aj obligatórnou obsahovou náležitosťou pracovnej zmluvy, a predpokladom pre výkon závislej práce. Taktiež môže byť mzda aj motivačným faktorom, ale v prípade jej zníženia aj sankčným nástrojom, ktorý je spôsobilý ovplyvniť správanie sa zamestnanca želateľným spôsobom.
Pritom možno rozlišovať niekoľko druhov mzdy, ktoré ustanovuje aj zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) a súvisiace osobitné právne predpisy. Popri mzde, ktorá sa poskytuje v peňažnom plnení a ktorá je ustanovená v § 118 ods. 2 Zákonníka práce, možno rozlišovať aj naturálnu mzdu, ktorej poskytovanie má však v § 127 Zákonníka práce presne ustanovené pravidlá, a viaže sa na konsenzus subjektov pracovného pomeru.
Právny inštitút minimálnej mzdy je podstatným právnym inštitútom pracovného práva, ktorý je jednak predmetom § 120 Zákonníka práce, kde sú ustanovené minimálne mzdové nároky zamestnanca a jednak osobitnej právnej úpravy, ktorou je zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“). Pritom suma mesačnej minimálnej mzdy na daný rok by mala byť výsledkom konsenzu sociálnych partnerov. Pokiaľ sa však tak nestane, tak podľa § 8 zákona o minimálnej mzde platí tzv. „automat“ na ustanovovanie sumy minimálnej mzdy, podľa ktorého platí, že suma mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok je 60 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. Uvedená suma sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor, pričom ide o kogentnú právnu úpravu.
Minimálna mzda preto predstavuje určitú istotu pre zamestnanca, ktorú mu štát prostredníctvom právnej úpravy garantuje. Svedčí o tom predovšetkým § 120 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len „stupeň“) príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.
V neposlednom rade má poskytnutie mzdy aj urč