Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

V praxi sa na pomenovanie tejto základnej „nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka“ zaužívalo slovné spojenie „daňová úľava na daňovníka“. Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka sa nepreukazuje žiadnym dokladom, a nárok na ňu vzniká automaticky zo zákona; výnimkou sú zamestnanci, ktorí sa na začiatku zdaňovacieho obdobia, t. j. k 1. 1. 2025 považujú za poberateľov dôchodkovej dávky. Za dôchodcu sa na daňové účely považuje daňovník, ktorý poberá zákonom vymedzený druh dôchodku – podľa § 11 ods. 6 ZDP sa pod pojmom dôchodok na daňové účely považuje:

• starobný dôchodok zo sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z.,
• predčasný starobný dôchodok zo sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z.,
• dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z. z.,
• dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu,
• výsluhový dôchodok a obdobný výsluhový dôchodok zo zahraničia podľa zákona č. 328/2002 Z.z.,
• vyrovnávací príplatok, ktorý je upravený zákonom č. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov,
• 13. dôchodok, ktorý je upravený zákonom č. 87/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov; zo znenia § 11 ods. 6 ZDP účinného od 1. 7. 2024 (zákon č. 87/2024 Z. z.) vyplýva, že na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (dôchodcu) sa k sume vyplateného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13. dôchodok poberateľa dôchodku.

Podľa § 37 ods. 1 písm. b) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec (dôchodca) zamestnávateľovi posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. Tento doklad platí dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených.

Upozornenie: Povinnosť prekladať posledné rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku na účely uplatnenia daňovej úľavy na daňovníka, sa nevzťahuje na zamestnancov (dôchodcov) u zamestnávateľa, ktorý sa považuje za orgán verejnej moci. Ide o zamestnávateľov podľa § 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a zákona č. 55/2017 Z. z. v znení neskorších predpisov. Uvedená legislatívna zmena vyplýva z § 37 ods. 3 novely č. 221/2019 Z. z. zákona o dani z príjmov (v rámci novely č. 221/2019 Z. z. zákona proti byrokracii): „Rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku podľa odseku 1 písm. b) sa nepredkladá zamestnávateľovi podľa osobitného predpisu.125a)“.

Nárok na daňovú úľavu na daňovníka predstavuje zákonný nárok, ktorého sa nemožno vzdať, a to bez ohľadu na skutočnosť, či zamestnanec poberá zdaniteľný príjem zo závislej činnosti časť roka alebo celý kalendárny rok. Medzi ďalšie charakteristiky tejto daňovej úľavy patrí:

• zamestnancovi, ktorý si uplatňoval nárokna daňovú úľavu na daňovníka mesačne v priebehu kalendárneho roka, zamestnávateľ pri každomesačnom spracovaní výplat znížil zdaniteľný príjem zo závislej činnosti nielen o povinné poistné, ktoré platil zamestnanec, ale aj o sumu zodpovedajúcej jednej dvanástine ročnej výšky nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (pre rok 2025 išlo o sumu vo výške 479,48 € a pre rok 2026 bude výška mesačnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka 497,23 €),
• nemožno ju uplatniť mesačne (t. j. v priebehu zdaňovacieho obdobia), ak je zamestnanec na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodca“),
• ročná výška daňovej úľavy na daňovníka závisí od dosiahnutého ročného základu dane daňovníka (tzv. princíp milionárskej dane), a ak ide o zamestnanca, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia súčasne poberateľom dôchodku, aj od vyplatenej výšky tejto dôchodkovej dávky; u dôchodcu nárok na daňovú úľavu na daňovníka v tomto prípade vzniká len vo výške rozdielu medzi vypočítanou ročnou nezdaniteľnou sumou základe dane na daňovníka a vyplatenou úhrnnou sumou príslušnej dôchodkovej dávky.

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (tzv. daňoprosté minimum) si daňovník „v roli“ zamestnanca môže uplatňovať už v priebehu zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) alebo až po jeho uplynutí v ročnom zúčtovaní prípadne pri podaní daňového priznania.  Počas roka 2025 mohol zamestnávateľ uplatňovať zamestnancovi nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v mesačnej perióde, ak si zamestnanec tento nárok uplatnil na základe tlačiva „Vyhlásenie na zdanenie príjmov". Zamestnávateľ začne zamestnancovi uplatňovať nárok v závislosti od toho, kedy zamestnanec doručí zamestnávateľovi vyplnené vyhlásenie. Ak ho doručí do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania, nárok má už za tento kalendárny mesiac. Podmienkou však je, že si tento nárok  neuplatnil v tomto mesiaci u iného zamestnávateľa; platí totiž, že ak počas kalendárneho mesiaca poberal zamestnanec zdaniteľný príjem od viacerých zamestnávateľov súčasne, vyhlásenie môže predložiť len jednému z nich. Vo vyhlásení zamestnanec vyhlasuje, že nárok na daňovú úľavu na daňovníka si neuplatňuje za rovnaké zdaňovacie obdobie u iného zamestnávateľa, čo potvrdzuje aj svojím podpisom. Ak mal zamestnanec v priebehu roka viacerých zamestnávateľov postupne, vyhlásenie mohol predložiť každému pri zmene zamestnávateľa. Dávam do pozornosti, že ak došlo k zmene zamestnávateľa v priebehu mesiaca (napr. k 15. 9. daného roka), a zamestnanec si chce uplatňovať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v mesačnej perióde u nového zamestnávateľa tak, aby tieto skutočnosti na seba nadväzovali, zamestnanec má v takomto prípade povinnosť ukončiť platnosť vyhlásenia u predchádzajúceho zamestnávateľa, aby nedošlo k duplicitnému uplatneniu nároku na daňovú úľavu na daňovníka. Zmenu je v takomto prípade možné uviesť k 1. dňu mesiaca odchodu zo zamestnania alebo k 1. dňu nasledujúceho mesiaca.

Ak si zamestnanec počas zdaňovacieho obdobia roku 2025 nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v mesačnej perióde neuplatňoval, zamestnávateľ ju uplatní v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň. Zamestnávateľ vykonáva ročné zúčtovanie preddavkov na daň (ďalej aj „ročné zúčtovanie dane“)tým fyzickým osobám, ktoré v danom zdaňovacom období dosiahli zdaniteľný príjem zo závislej činnosti. Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v ročnom zúčtovaní dane musia byť splnené tieto dve základné podmienky:

1. zamestnanec musí za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahnuť (kladný) základ dane zo zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti (ktoré patrí medzi tzv. aktívne príjmy),
2. zamestnanec je povinný o vykonanie ročného zúčtovania dane zamestnávateľa požiadať.

Výška nezdaniteľnej časti na daňovníka za rok 2025 závisí od výšky životného minima a od výšky základu dane daňovníka z príjmu zo závislej činnosti; ak je základ dane vyšší ako je zákonom určený limit, dochádza ku kráteniu nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pre príslušný kalendárny rok je odvodená od sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „životné minimum“). Pre rok 2025 je ročná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka určená ako 21-násobok životného minima; keďže suma životného minima je pre zdaňovacie obdobie roku 2025 vo výške 273,99 € (Opatrenie MPSVR č. 149/2024 Z. z. o úprave súm životného minima), výška  daňovej úľavy na daňovníka je pre rok 2025 nasledujúca:

• ročná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je 5 753,79  €,
• mesačná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je 479,48 €.

Pre rok 2026 je ročná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka určená ako 21-násobok životného minima; pretože suma životného minima je pre zdaňovacie obdobie roku 2026 vo výške 284,13 € (Opatrenie MPSVR č. 168/2025 Z. z. o úprave súm životného minima), výška  daňovej úľavy na daňovníka je pre rok 2026 nasledujúca:

• ročná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je 5 966,73  €,
• mesačná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je 497,23 €.

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka má aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou bez ohľadu na skutočnosť, že dosahoval aj zdaniteľné príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky a aj zo zdrojov v zahraničí.

V rámci celoročného vysporiadania daňovej povinnosti sa u daňovníka uplatňuje tzv. princíp milionárskej dane. V praxi to znamená, že ročná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sarastom základu dane daňovníka postupne znižuje, až do úplného zániku na jej nárok. Pri mesačnom uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka výška dosiahnutého základu dane zamestnanca rozhodujúca nie je – v takomto prípade sa dosiahnutý ročný základ zohľadní až v rámci celoročného vysporiadania daňovej povinnosti.

Z § 11 ods. 2 písm. a) a b) ZDP vyplýva, že pri výpočte nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je hraničná suma na uplatnenie princípu milionárskej dane vo výške 92,8-násobku sumy platného životného minima. Ak zamestnanec dosiahne počas zdaňovacieho obdobia roku 2025 ročný základ dane daňovníka do výšky 92,8-násobku sumy životného minima (vrátane), zamestnanec bude mať nárok na daňovú úľavu na daňovníka v plnej výške zodpovedajúcej 21-násobku sumy životného minima, t. j. pre rok 2025 vo výške 5 753,79 €. Ak bude ročný základ dane daňovníka vyšší ako 92,8-násobok životného minima, daňová úľava na daňovníka nebude vo výške 5 753,79 €, ale sa vypočíta podľa zákonom určeného vzorca ako rozdiel 44,2-násobku životného minima a štvrtiny dosiahnutého základu dane daňovníka. Skutočná suma nezdaniteľnej časti základu dane sa u jednotlivých daňovníkov vyčísli po uplynutí zdaňovacieho obdobia podľa ich dosiahnutého ročného základu dane.

 Krátenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pre rok 2025

Príklad:

Zamestnanec poberal počas roku 2025 iba príjmy zo závislej činnosti od jedného zamestnávateľa. Za rok 2025 dosiahol základ dane z príjmov zo zamestnania (hrubý príjem – poistné) vo výške 5 600 €. V akej výške si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (NČZDD)?

Zamestnancovi vzniká nárok na uplatnenie NČZDD, nakoľko dosahoval aktívne zdaniteľné príjmy (príjmy zo zamestnania sa považujú za aktívne príjmy). Základ dane z aktívnych príjmov za rok 2025 je nižší ako 25 426,27 € (92,8-násobok ŽM), a preto zamestnancovi vznikne nárok na NČZDD za rok 2025 v plnej výške, t. j. 5 753,79 €. Zamestnanec si môže uplatniť NČZDD iba do výšky skutočne dosiahnutého základu dane z aktívnych príjmov, a keďže dosiahol ročný základ dane vo výške 5 600 €, zamestnancovi vzniká nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 5 600 €.

Príklad:

Zamestnanec poberal počas roku 2025 príjmy zo závislej činnosti od jedného zamestnávateľa. Za rok 2025 dosiahol základ dane z príjmov zo zamestnania (hrubý príjem – poistné) vo výške 34 000 €. V akej výške si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (NČZDD)?

Zamestnancovi vzniká nárok na uplatnenie NČZDD, nakoľko dosahoval aktívne zdaniteľné príjmy (príjmy zo zamestnania sa považujú za aktívne príjmy). Základ dane z aktívnych príjmov za rok 2025 je vyšší ako 25 426,27 € (92,8 – násobok ŽM), a preto sa zamestnancovi suma NČZDD vypočíta podľa zákonom predpísaného vzorca NČZDD = 44,2 x ŽM – 0,25 x ZD. Pri výpočte postupujeme nasledujúco: NČZDD = 12 110,36 – 0,25 x 34 000 = 3 610,36 €. Zamestnanec si tak môže uplatniť NČZDD vo výške 3 610,36 €.

Konsolidačné opatrenie a zmeny vo výpočte daňovej povinnosti

Od 1. 11. 2025 nadobudol účinnosť zákon č. 261/2025 Z. z. v súvislosti s konsolidáciou verejných financií (tzv. konsolidačný zákon), ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií (ďalej len „konsolidačný zákon“). V rámci konsolidačného zákona bola schválená aj novela zákona o dani z príjmov, ktorá prináša zmeny pri výpočte mesačnej a ročnej daňovej povinnosti od 1. 1. 2026. Počnúc rokom 2026 začne daňová úľava na daňovníka klesať už pri hrubom príjme 2 510 € mesačne, a nárok na daňovú úľavu na daňovníka zanikne úplne pri priemernom hrubom mesačnom príjme 4 232 €. Ak by sa princíp milionárskej dane v konsolidačnom zákone nemenil, tak nárok na daňovú úľavu na daňovníka by začal klesať pri príjme 2 540 € mesačne, a nárok by zanikol pri hrubom príjme daňovníka 4 840 €. Uvedené zmeny vyplývajú z § 11 ods. 2 v znení účinnom od 1. 1. 2026, podľa ktorého ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 91,8-násobok (pôvodne 92,8-násobok) sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „platné životné minimum“), nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 21,0-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „platné životné minimum“); ak je základ dane vyšší ako 91,8-násobok (pôvodne 92,8-násobok) platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 51,6-násobku (pôvodne 44,2-násobku) platného životného minima a jednej tretiny (pôvodne „jednej štvrtiny“) základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.