Zákonník práce explicitne v § 223 ods. 1 zakotvuje, že zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce), alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Aké sú kritériá na uzatváranie jednotlivých dohôd so zamestnancom a ako správne vymedziť pracovnú úlohu a činnosť vymedzenú druhom práce?
Kritérium výnimočnosti pri uzatváraní dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
Popri pracovnom pomere ako základnom druhu pracovnoprávneho vzťahu, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru predstavujú ďalšie druhy ekonomických aktivít fyzických osôb formou závislej činnosti. Zamestnávatelia pri uzatváraní dohôd musia dbať na dodržiavanie § 223 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého môžu zamestnávatelia výnimočne uzatvárať dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak ide o prácu, ktorej výkon by bol v pracovnom pomere pre zamestnávateľa neúčelný alebo nehospodárny. Táto možnosť má byť však výnimočná, nie bežná.
V prípade dohôd ide o výnimočnú formu účasti na práci. Výnimočnosť týchto foriem pracovnoprávneho vzťahu vyplýva priamo zo Zákonníka práce. Zákonník práce preferuje zamestnávanie osôb v pracovnom pomere, ktorý zamestnancovi garantuje vyššiu mieru ochrany, v porovnaní s výkonom pracovných činností na základe