Národný inšpektorát práce

V súvislosti s konsolidáciou verejných financií nadobudol dňa 1. novembra 2025 účinnosť zákon č. 261/2025 Z. z., ktorý ovplyvnil postavenie sviatkov v zákone č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Podľa prechodných ustanovení sviatky 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom) a 15. september (Sedembolestná Panna Mária) nie sú v roku 2026 dňami pracovného pokoja.

Novelou zákona o inšpekcii práce (zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2026, došlo k zmene v pravidlách správneho trestania za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

Zákon o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby (zákon č. 406/2025 Z. z.) novelizoval s účinnosťou od 1. januára 2026 Zákonník práce v ustanovení § 141 ods. 2 písm. c), ktoré upravuje niektoré dôležité osobné prekážky v práci.

Čas vianočných sviatkov prináša viacero otázok týkajúcich sa pravidiel súbehu čerpania dovolenky a sviatku najmä v prevádzkach s nepretržitým pracovným režimom.

Pracovnoprávna legislatíva ustanovuje vznik spôsobilosti fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec a spôsobilosti vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15 rokov veku. Zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu ukončenia obdobia školského vyučovania posledného školského roka povinnej školskej dochádzky fyzickej osoby.

Oznámením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 263/2024 Z. z. bola na rok 2025 ustanovená suma minimálnej mzdy vo výške:  a) 816 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného...

Podľa § 103 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej Zákonník práce) základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej päť týždňov.

Možnosti zamestnávateľov vyžadovať od zamestnancov informácie o zaočkovaní proti koronavírusu alebo o výsledkoch testovania sú limitované. Zaobchádzanie so zamestnancami v pracovnoprávnych vzťahoch musí byť v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a žiaden zamestnanec nesmie byť diskriminovaný z dôvodu iného postavenia, ktorým je napr. očkovanie proti koronavírusu.

Dňom 1. marca 2021 sa novelou Zákonníka práce zmenili pravidlá pre zamestnávanie mladistvých do ukončenia povinnej školskej dochádzky. Pracovnoprávna legislatíva ustanovuje vznik spôsobilosti fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec a spôsobilosti vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15 rokov veku. Zamestnávateľ však vo všeobecnosti nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku.

Novelou Zákonníka práce sa s účinnosťou od 1. marca 2021 zaviedla do zákona legálna definícia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa, ktorá dovtedy v Zákonníku práce absentovala. Nárok na vyššiu výmeru dovolenky majú obaja rodičia, ak sa osobne trvale starajú o dieťa. 

Pravidlá pre zamestnávanie osôb na základe dohody o brigádnickej práci študentov upravujú ustanovenia deviatej časti Zákonníka práce. Tieto sa novelou (zákonom č. 76/2021 Z. z.) s účinnosťou od 1. marca 2021 zmenili. Do Zákonníka práce bola zavedená tzv. prezumpcia zachovania štatútu žiaka strednej školy počas letných prázdnin nadväzujúcich na riadne ukončenie štúdia na strednej škole a prezumpcia zachovania štatútu študenta dennej formy vysokoškolského štúdia počas letných prázdnin nadväzujúcich na riadne ukončenie denného štúdia na prvom stupni vysokej školy. Prezumpcia štatútu trvá až do 31. októbra príslušného kalendárneho roka.

V súvislosti s novými proti – epidemickými opatreniami týkajúcimi sa povinnosti mať prekryté horné dýchacie cesty respirátorom sa na orgány inšpekcie práce obracajú zamestnanci a zamestnávatelia s otázkou, či je zamestnávateľ povinný zabezpečiť respirátory pre svojich zamestnancov na svoje náklady.

V časti Súvisice formuláre a dokumenty pod textom uverejňujeme vzor potvrdenia zamestnávateľa pre zamestnanca, ktorý nemôže vzhľadom na povahu práce vykonávať prácu z domu. Vzor nemá záväzný charakter, je len vo forme odporúčania podľa uznesenia vlády SR.

Na niektoré inšpektoráty práce boli doručené záznamy o pracovnom úraze zamestnancov, ktorí sa pri práci nakazili ochorením COVID-19. Orgány inšpekcie práce odpovedali tiež na otázky, či v prípade týchto zamestnancov ide o ochorenie súvisiace s prácou a či je zamestnávateľ povinný splniť si povinnosti vyplývajúce z § 17 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Uznesením Vlády SR č. 30 (zverejnené v Zbierke zákonov pod číslom 8/2021) bol v rámci vyhláseného núdzového stavu na obdobie od 27. januára 2021 do 7. februára 2021 vyhlásený zákaz vychádzania. Súčasne vláda potvrdila začatie celoslovenského skríningu na výskyt ochorenia COVID-19, ktorý sa bude realizovať od 18. januára a skončí sa 26. januára 2021.  Po tomto testovaní sa Slovensko rozdelí na horšie a lepšie okresy. Lepšie okresy sú výslovne uvedené v uznesení vlády SR č. 64 z 1. 2. 2021. V horších okresoch sa celoplošný skríning opäť zopakuje s rovnakými podmienkami.  

Jedným z viac ako sta vládnych opatrení na zníženie administratívnej záťaže bolo zrušenie, prípadne korekcia niektorých administratívnych povinností pre podnikateľov, napríklad úprava súvisiaca s periodicitou vyhodnocovania koncepcie politiky BOZP. Prax z uplynulých dní však ukazuje, že niektorí zamestnávatelia si toto opatrenie vysvetlili nesprávne.