Vznik záložného práva predstavuje zabezpečovací právny inštitút v pracovnom práve. Zriadiť záložné právo možno len na nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve zamestnanca. Takéto záložné právo možno zriadiť len písomnou zmluvou. Zriadením záložného práva možno zabezpečiť právo zamestnávateľa na náhradu škody, ktorú mu zamestnanec spôsobil úmyselne. Pre zriadenie záložného práva je potrebné primerane použiť aj súvisiacu občianskoprávnu úpravu.
Prípady zabezpečenia pohľadávky zamestnávateľa záložným právom
V súlade s § 20 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) možno zabezpečiť pohľadávku zamestnávateľa voči zamestnancovi v týchto prípadoch:
- ak ide o nárok na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať,
- nárok na náhradu škody, ktorú zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi úmyselne,
- môže ísť o záloh, ktorým je výlučne nehnuteľnosť a zamestnanec musí túto nehnuteľnosť vlastniť.
Pohľadávka na náhradu škody na zverených hodnotách
Uvedená pohľadávka zamestnávateľa vzniká ako dôsledok pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca za spôsobenú škodu na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Ide teda o osobitnú pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnanca, ktorú ustanovuje v § 182 až § 184 Zákonník práce špecifickou právnou úpravou. Výška pohľadávky zamestnávateľa sa preto môže rovnať výške schodku, ktorú jeden alebo viacerí spoluzamestnanci spôsobili zamestnávateľovi na zverených hodnotách, ktoré sú povinní vyúčtovať.
Predpokladom pre vznik pohľadávky zamestnávateľa za škodu na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, je preto právna skutočnosť, že zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, a preto zodpovedá za schodok, ktorý vznikol.
Pre vznik pohľadávky zamestnávateľa na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať sú potrebné, popri zverených hodnotách prevzatých zamestnancom a trvaní pracovného pomeru, ešte tieto právne skutočnosti (musia byť splnené kumulatívne):
- protiprávne konanie zamestnanca, ktoré je porušením predpisov, ktoré nariaďujú riadne hospodárenie so zverenými hodnotami, pričom môže ísť aj o vnútorné právne predpisy, ktoré sú u zamestnávateľa v platnosti,
- vznik schodku na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, pričom tento schodok je zároveň vzniknutou škodou zamestnávateľa, ktorej náhradu od zamestnanca požad