Marek Švec

Množstvo právnych názorov, nových odborníkov na oblasť pracovného práva, ktorí sa objavili za posledné dva týždne v súvislosti s novým vírusovým ochorením a jeho premietnutím do oblasti pracovnoprávnych vzťahov, bolo prekvapením. Bohužiaľ však mnohé z názorov predstavovali len subjektívne vnímanie právnej úpravy zo strany dotknutého človeka a nie postup, ktorý by bol použiteľný v podmienkach slovenského zamestnávateľa.  Na základe niektorých až absurdných možností, ktoré prišli zo zahraničia, by sme si preto dovolili v nasledujúcom právnom výklade zodpovedať niektoré otázky súvisiace s uplatňovaním konkrétnych pracovnoprávnych inštitútov a minimálne v rámci preventívnej informačnej činnosti upozorniť zamestnávateľov i zamestnancov, kde sú možnosti a kde limity zákonnej právnej úpravy.  Vzhľadom na pretrvávajúcu nepriaznivú situáciu a zásadný nedostatok voľného času pre každého, kto sa pohybuje aktuálne v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti priamo alebo nepriamo, je právny výklad spracovaný do hitparády pokusov od najhoršieho po tie Zákonníkom práce upravené.

Všeobecne nemožno spochybňovať akékoľvek opatrenia, ktoré realizuje zamestnávateľ alebo príslušné štátne orgány v snahe uskutočniť preventívne opatrenia na zabezpečenie ochrany života a zdravia zamestnancov pred šírením koronavírusu na pracovisku. Bohužiaľ sa však už pri prvých zverejnených opatreniach v oblasti právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov alebo bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci začína pomerne skoro ukazovať, že pri ich navrhovaní prevládajú emócie a nie racionálne posúdenie konkrétnych okolností v krátkej dobe uskutočňovaných riešení. Právne následky navrhnutého opatrenia v podobe odloženia lekárskych prehliadok zamestnancov v zmysle uznesenia Vlády SR pod číslom 174/2020 budú aj po skončení pandémie koronavírusu tak zásadne negatívne dokonca pre samotných zamestnávateľov, že pozitívna motivácia pravdepodobne v podobe obmedzenia stretávania väčšieho počtu zamestnancov, čo je ale diskutabilné, sa minie účinkom