Odloženie lekárskych prehliadok zamestnancov a pracovnoprávne dôsledky

Podstata realizácie lekárskych prehliadok 

Podstata realizácie lekárskych prehliadok zamestnancov zo strany zamestnávateľa nie je náhodným javom vyskytujúcim sa v oblasti pracovného práva, ale ich uskutočnenie je nevyhnutnou hmotnoprávnou podmienkou pre možnosť výkonu závislej práce zo strany zamestnanca. Splnenie tejto hmotnoprávnej podmienky musí byť v určitých prípadoch, ak to vyžaduje osobitný právny predpis, preukazované ešte dokonca v procese tzv. predzmluvných vzťahov v zmysle § 41 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZP“), t. j. zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou zdravotne alebo psychicky spôsobilou na túto prácu.

Ak by sme aj vyšli z predpokladu, že vo všeobecnosti, nie pri každej pracovnej pozícii existuje osobitný právny predpis, ktorý určuje ako hmotnoprávnu podmienku výkonu práce uskutočnenie lekárskej prehliadky zamestnancom pre preukázanie splnenia zdravotnej spôsobilosti na jej výkon, je táto povinnosť zdravotnej spôsobilosti transformovaná do obsahu samotného pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom v podobe všeobecných povinností zamestnávateľa vyplývajúcich zo systému povinností, úloh a oprávnení v oblasti ochrany práce na úrovni zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 146 ods. 1 ZP vo väzbe na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. o) zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o BOZP“) vo väzbe na ustanovenie § 30e zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 204/2014 Z. z. (ďalej len „zákon o ochrane zdravia“).

Podľa § 6 ods. 1 písm. o) zákona o BOZP je zamestnávateľ, v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov,  povinný zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Povinnosti zamestnávateľa v uvedenej oblasti spočívajú teda v zabezpečení vykonávania zdravotného dohľadu a posudzovania zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon práce vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada. Zdravotný dohľad zahŕňa dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonáva na základe posúdenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a na základe tohto posúdenia treba zabezpečiť vypracovanie písomného posudku o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou, pričom zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a vypracovanie písomného posudku o riziku aj pri každej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotného rizika.

Z posúdenia zdravotného rizika z expozície faktorov práce a pracovného prostredia a následnej kategorizácie prác z hľadiska zdravotného rizika priamo vyplynie povinnosť vykonávať preventívne lekárske prehliadky vo vzťahu k práci zamestnanca, ktorý vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, alebo pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku, alebo u zamestnanca, ktorého zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis, u zamestnanca ktorý vykonáva prácu zaradenú do druhej kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, ak túto prácu nevykonával viac ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov. [1]

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, sa vykonávajú pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, v súvislosti s výkonom práce, jedenkrát za dva roky u zamestnanca, ak vykonáva práce zaradené do tretej kategórie, jedenkrát za rok u zamestnanca, ak vykonáva práce zaradené do štvrtej kategórie, a u pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A pred každou zmenou pracovného zaradenia, pri skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu alebo pri skončení výkonu práce fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, zo zdravotných dôvodov, po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, ak o to zamestnanec požiada bývalého zamestnávateľa, u ktorého vykonával prácu s rizikovými faktormi s neskorými následkami na zdravie.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a na základe tohto posúdenia zabezpečiť vypracovanie písomného posudku o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou, pričom zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a vypracovanie písomného posudku o riziku aj pri každej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotného rizika. Z posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorov práce a pracovného prostredia a následnej kategorizácie prác z hľadiska zdravotného rizika priamo vyplynie povinnosť vykonávať preventívne lekárske prehliadky vo vzťahu k práci.

Pri zamestnancoch, ktorí vykonávajú prácu zaradenú príslušným orgánom verejného zdravotníctva do tretej alebo štvrtej kategórie rizika, je účelom preventívnej lekárskej prehliadky vo vzťahu k práci najmä predchádzať vzniku chorôb z povolania, pričom preventívne lekárske prehliadky vo vzťahu k práci sa, v uvedenom prípade, vykonávajú jedenkrát za dva roky u zamestnanca, ktorý vykonáva práce zaradené do tretej kategórie rizika a jedenkrát za rok u zamestnanca, ktorý  vykonáva práce zaradené do štvrtej kategórie rizika.

Z uvedeného teda vyplýva, že zdravotná spôsobilosť zamestnancov na prácu sa posudzuje vo vzťahu ku všetkým zdraviu škodlivým faktorom práce a pracovného prostredia, teda faktorom, ktoré sú súčasťou výkonu práce, a vo vzťahu k pracovným podmienkam, za ktorých sa práca vykonáva a ich účelom je objektívne posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prideľovanú prácu.

Prostredníctvom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci je možné včas odhaliť počiatočné zmeny zdravotného stavu zamestnancov súvisiace s prácou a zabrániť tak prípadnému vzniku chorôb z povolania alebo ochorení súvisiacich s prácou. Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sú jedným z najúčinnejších preventívnych opatrení zameraných na zlepšenie ochrany zdravia zamestnancov, pravé preto, že sú zamerané na sledovanie zmien zdravotného stavu konkrétneho zamestnanca v reálnom čase a na vyšetrenie tých systémov ľudského tela, ktoré môžu byť poškodené jedným zo škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia.

Pri zamestnancoch, vykonávajúcich prácu, pri ktorej sa zdravotná spôsobilosť vyžaduje podľa osobitných predpisov, je účelom preventívnej lekárskej prehliadky vo vzťahu k práci posúdiť všetky možné vplyvy vykonávanej práce, na zdravotný stav konkrétneho zamestnanca, ktoré by neskôr mohli mať za následok poškodenie zdravia zamestnanca a spôsobiť chorobu z povolania, prípadne odhaliť akútny zdravotný problém zamestnanca, ktorý by mohol spôsobiť jeho indispozíciu,  ktorá môže byť jednou z príčin pracovného úrazu.

Opatrenie Vlády SR a jej pracovnoprávne dôsledky

Z vyššie uvedeného právneho výkladu k relevancii a potrebe vykonávania lekárskych prehliadok v reálnom čase a v stanovených termínoch s ohľadom na primárnu ochranu zdravia zamestnancov je zrejmé, že akýkoľvek zásah do tohto systému ochrany života  a zdravia zamestnancov musí byť realizovaný citlivo a so zohľadnením všetkých súvisiacich okolností, a to najmä, ale nielen, viažucich sa k vzniku pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa za vznik škody pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, ktorá má objektívny charakter.

Opatrenie Vlády SR zverejnené v médiách pod číslom 26 ako jedno z opatrení proti šíreniu koronavírusu a potvrdené uznesením Vlády SR zo dňa 27. marca 2020 pod číslom 174/2020 (A 10) v znení „v spolupráci s hlavným hygienikom SR a ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny prijať opatrenie, v ktorom sa stanovia podmienky pre obmedzený výkon lekárskych prehliadok vo vzťahu k práci podľa § 30e zákona č 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“ tento predpoklad nesplnilo a jeho právne dôsledky pri splnení zamýšľaného účelu aj podľa neskoršej formulácie konkrétnej novelizácie príslušného zákona o ochrane zdravia budú pôsobiť ako „slon v porceláne“ a vo výsledku nezvratne poškodia tak samotných zamestnancov, ako aj oprávnené záujmy zamestnávateľa.

Účelom predmetného opatrenia má byť predĺženie lehôt na vykonanie lekárskych prehliadok zamestnancov o 90 dní, a to pri preventívnych lekárskych prehliadkach zamestnancov tak, že tieto majú byť vykonané do 90 dní po skončení mimoriadneho stavu. Rovnako sa navrhuje kvázi odklad prehliadok potrebných k získaniu alebo predĺženiu oprávnení (osvedčení o odborných spôsobilostiach), keď návrh zákona na úpravu ZP a ďalších právnych predpisov predložený na rokovanie Vlády SR dňa 31. marca 2020 zavádza nový § 39i „Prechodné ustanovenia počas trvania mimoriadnej situácie,  núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného  v súvislosti s ochorením COVID-19“, ktorý zavádza spočívanie vybraných lehôt a ich neuplynutie počas trvania krízovej situácie a jeden mesiac po skončení krízovej situácie.

Lehota na vykonanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci je stanovená do piatich rokov od vydania dokladu o odbornej spôsobilosti, resp. do piatich rokov od absolvovania predchádzajúcej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci podľa § 16 ods. 6 zákona. Ide o lekárske prehliadky, ktoré sú nevyhnutné pre zachovanie platnosti dokladov o odbornej spôsobilosti, ako sú napr. osvedčenia revíznych technikov, osvedčenia na opravy vyhradených technických zariadení, preukazy obsluhy technických zariadení a pod. Zamýšľaný pozitívny cieľ tohto opatrenia po jeho obsiahnutí v relevantnom právnom predpise však bude nahradený zásadnými negatívnymi dopadmi do oblasti pracovnoprávnych vzťahov, pričom mnohé súvislosti nemožno v tejto chvíli ani prejudikovať.

Prvý, skôr praktický otázny rozmer, tohto opatrenia, spočíva v samotnom účele realizácie tohto opatrenia a stanovenej lehoty 90 dní. Ak vychádzame z aktuálnej situácie, kde vyhlásenie núdzového stavu trvá a jeho skončenie momentálne nemožno predvídať, pričom po jeho skončení je stanovená lehota ďalších 90 dní na prípadné uskutočnenie právnym predpisom stanovenej lekárskej prehliadky, môže prísť k odkladu preventívnej lekárskej prehliadky zamestnanca o viac ako 6 kalendárnych mesiacov, čo v prípade výkonu prác zaradených do štvrtej kategórie rizika predstavuje uplynutie polovice ďalšieho obdobia do ďalšej preventívnej lekárskej prehliadky.

Teda zamestnanec, ktorý pracuje v najrizikovejšom pracovnom prostredí s faktormi pracovného prostredia, ktoré sú spôsobilé mu poškodiť zdravie v priebehu niekoľkých týždňov a mesiacov, bude mať na základe administratívneho opatrenia, ktoré sa ho možno ani nedotýka, zásadne zvýšené riziko neodvratného poškodenia zdravia.

Musíme si totiž uvedomiť, že vyhlásenie núdzového stavu a rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR o uzatvorení konkrétnych prevádzok, či ukončení činností zamestnávateľov, sa nekryjú s reálnym ukončením činnosti a uzatvorením prevádzok všetkých zamestnávateľov v Slovenskej republike, t. j. paušálny odklad preventívnych lekárskych prehliadok je pre mnohých zamestnávateľov irelevantný a skôr škodlivý. Rovnako vyhlásenie núdzového stavu nemá za následok zatvorenie všetkých prevádzok zamestnávateľov, či ukončenie ich činností, dokonca niektorí z nich dosahujú ešte vyššie výrobné a pracovné tempo v porovnaní so stavom pred krízou spôsobenou koronavírusom.

Rozhodnutie o odložení preventívnych lekárskych prehliadok pri zohľadnení skutkového stavu, že títo zamestnávatelia skutočne vykonávajú pracovný proces, kde sa rovnako združujú zamestnanci, sa nielenže míňa účinkom, ale nemá odôvodnenie. Na jednej strane neprekáža, že zamestnanci sa aj napriek vyhláseniu núdzového stavu stretávajú pri výkone práce, na druhej strane, ale najvýznamnejší prvok ich pracovnoprávnej ochrany v podobe pravidelného posúdenia ich zdravotného stavu je odložený bez zohľadnenia akéhokoľvek negatívneho vplyvu na ochranu ich zdravia a života.

Druhý rozmer je však omnoho zásadnejší a súvisí s ignoranciou závažnosti naznačených faktorov pracovného prostredia na ochranu života a zdravia zamestnanca, pričom absolútne neprišlo k posúdeniu primeranosti daného opatrenia vo vzťahu k inému záujmu v podobe ochrany života a zdravia zamestnancov. Pravdepodobne by sme dospeli ku všeobecnej domnienke, že odloženie preventívnych lekárskych prehliadok pri prácach zaradených do prvej alebo druhej kategórie, je pri porovnaní váhy záujmov na ochranu života a zdravia zamestnancov pri potrebe realizácie preventívnej lekárskej prehliadky a ochrany v podobe realizácie protiepidemiologických opatrení, prípustné, lebo preváži záujem ochrany pred koronavírusom.

Pri týchto kategóriách zamestnancov, kde ide najmä o práce v prvej kategórii rizika, u ktorých nie je vplyvom pôsobenia faktorov práce a pracovného prostredia riziko, že by mohlo dôjsť k poškodeniu zdravia (napríklad pomocný pracovník v administratíve) alebo o práce v druhej kategórii rizika, pri ktorých síce riziko, že by mohlo dôjsť k poškodeniu zdravia hrozí, no zároveň nie sú prekročené žiadne limity, stanovené osobitnými predpismi a práce, u ktorých nie je predpoklad, že by mohlo dôjsť k poškodeniu zdravia (napríklad práca IT špecialistu, ktorí každý pracovný deň pozerá na obrazovku svojho počítača).

V prípade prác zaradených do tretej a štvrtej kategórie rizika ide o práce, v ktorých môže dôjsť k poškodeniu zdravia aj napriek tomu, že sú vykonané preventívne opatrenia na zníženie rizika (napríklad baník či tunelár). Túto premisu podporuje aj vyššie spomínaná periodicita preventívnych lekárskych prehliadok napr. pri štvrtej kategórii rizika práce, kde sa vyžaduje obligatórna povinnosť podstúpiť preventívnu lekársku prehliadku najmenej jedenkrát ročne. Odklad týchto preventívnych lekárskych prehliadok tak ide zjavne proti všeobecnému a imanentnému záujmu ochrany života a zdravia zamestnanca pri výkone práce, pričom neuskutočnenie preventívnej lekárskej prehliadky pri tretej kategórii rizika, ale najmä štvrtej kategórii rizika, nemôže byť ospravedlnené ani uskutočnením preventívneho protiepidemiologického opatrenia v podobe odkladu preventívnych lekárskych prehliadok.

Odloženie lekárskych prehliadok bude mať negatívny dopad na ochranu zdravia zamestnancov pri výkone vymedzenej pracovnej činnosti (napr. práca pod napätím, nočná práca, práca vo výškach a pod.). Medzi primárne zdravotné riziká nočnej práce podľa § 98 ZP, ktoré vyplynuli z mnohých medzinárodných lekárskych výskumov, patrí najmä narušenie prirodzeného cirkadiálneho (biologického) rytmu zamestnanca.

Z tohto narušenia prirodzeného biologického rytmu striedania noci a dňa vzniká chronická spánková deprivácia, ktorá môže viesť následne ku vzniku mnohých fyzických a psychických porúch a chorôb fyzickej osoby. Nočná práca navyše znižuje funkcie imunitného systému človeka, prispieva k vzniku cukrovky 2. typu, podieľa sa na cievnych a srdcových chorobách, nástupe obezity, ako aj vzniku depresie a iných psychických ochorení.

Výkon nočnej práce bol dokonca novelizáciou právnej úpravy v roku 2007 klasifikovaný ako potenciálny karcinogénny faktor. Ak by napr. u zamestnanca prišlo ku nevoľnosti v dôsledku  nedostatku spánku a spôsobil by si úraz hlavy, tento by bol posúdený ako pracovný úraz. Kľúčovou paradigmou lekárskej prehliadky pre výkon nočnej práce je tak objektívne posúdenie, či zamestnanec pred jej výkonom, resp. pri jej výkone je zdravotne spôsobilý na jej výkon a jej odloženie v uvedenom prípade má zásadný vplyv na ochranu jeho života a zdravia. A to najmä pri výkone prác, pri ktorých počas tohto obdobia prichádza k zvýšenej potrebe práce, napr. potravinárstvo, výroba spotrebných produktov, hygienických produktov a pod. Primárne zaťaženie týchto zamestnancov je v porovnaní s obdobím pred krízou ešte väčšie a odloženie lekárskych prehliadok má tak omnoho negatívnejšie dopady. [2]

Osobitne sa „kvázi“ odloženie lekárskych prehliadok (teda zachovanie lehoty na neobmedzený čas trvania krízovej situácie a jeden mesiac po jej skončení) prejaví v prípadoch, keď sú tieto nevyhnutné k získaniu alebo predĺženiu oprávnení (osvedčení o odborných spôsobilostiach), napr. pri zamestnancoch obsluhujúcich motorové (vysokozdvižné) vozíky, a teda vykonávajúcich činnosť, pri ktorých sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť na prácu na základe osobitného preukazu, osvedčenia alebo dokladu podľa § 16 a prílohy č. 1a zákona o BOZP.

Lekárske preventívne prehliadky na posúdenie zdravotnej spôsobilosti sa pri týchto zamestnancoch vykonávajú v zmysle Vestníka Ministerstva zdravotníctva – Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva SR o náplni lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci z 29. septembra 2016. Súčasťou preventívnej lekárskej prehliadky je celkové posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca vo vzťahu k práci vrátane podrobnej pracovnej anamnézy zamestnanca a údajov o vertigu a iných záchvatových stavoch, ale aj kompletné fyzikálne vyšetrenie vrátane orientačného vyšetrenia zmyslových funkcií, orientačného neurologického a psychologického vyšetrenia a očné vyšetrenie.

Prípadný odklad preventívnej lekárskej prehliadky môže mať zásadný dopad na oblasť pracovnoprávnych zodpovednostných vzťahov, keď je takýto zamestnanec vystavený do rizika spôsobenia poškodenia zdravia sebe alebo ostatným zamestnancom, či poškodenia prípadného majetku zamestnávateľa. Pri tejto kategórii zamestnancov je potrebné vnímať ešte jeden zásadný rozmer, a tým je možnosť udržania si platného preukazu, osvedčenia alebo dokladu na vykonávanie činnosti, ktorá ho oprávňuje obsluhovať určený pracovný prostriedok a vykonávať určené pracovné činnosti ustanovené právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri jeho prevádzke v súlade s § 16 zákona o BOZP.

Jednou z hmotnoprávnych podmienok na jeho vydanie alebo udržanie je existencia zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie činností uvedených v spomínanej prílohe zákona o BOZP. Z uvedeného teda vyplýva, že podmienkou na vydanie preukazu, osvedčenia alebo dokladu (po absolvovaní odbornej prípravy a overenia vedomostí) je okrem iného aj zdravotná spôsobilosť na prácu potrebná na vykonávanie činnosti uvedenej v prílohe č. 1a  zákona o BOZP. Zdravotná spôsobilosť zamestnanca na vykonávanie činností sa v zmysle ustanovenia § 16 ods. 4 zákona o BOZP posudzuje na základe výsledku lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci a preukazuje sa lekárskym posudkom nie starším ako šesť mesiacov pri vydávaní nového preukazu, osvedčenia alebo dokladu.

Zamestnanec, ktorý má preukaz, osvedčenie alebo doklad, je povinný podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu  k práci, ktorou sa posudzuje jeho zdravotná spôsobilosť na prácu potrebnú na vykonávanie tejto činnosti, do piatich rokov podľa § 16 ods. 6 zákona o BOZP odo dňa vydania preukazu, osvedčenia alebo dokladu; vykonania predchádzajúcej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci. [3] Ak sa zamestnanec nepodrobí lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci, stráca tento preukaz, osvedčenie alebo doklad platnosť a musí opätovne absolvovať celý proces jeho získania.

Samotné spočívanie lehôt ale nerieši objektívny zdravotný stav zamestnanca, ktorý už môže byť zdravotne nespôsobilý na výkon danej práce, hoci mu preukaz nestratil platnosť, lebo táto lehota spočíva.  V uvedenom zmysle ale zamestnávateľ nemôže zamestnancovi uložiť pracovnú úlohu, na ktorú nie je zdravotne spôsobilý alebo nemá k jej výkonu potrebné osvedčenie, preukaz a pod., ktorá dokazuje odbornú spôsobilosť túto prácu vykonávať. Odloženie takýchto lekárskych prehliadok však môže spôsobiť stav, keď osvedčenia alebo preukazy zamestnancov síce nestratia platnosť, ale preventívne lekárske prehliadky ako objektívny parameter posúdenia zdravotného stavu zamestnanca, sú odložené a zamestnávateľ by ich mal, ak by prišlo k posúdeniu ich zdravotnej spôsobilosti, bezodkladne preradiť na iný výkon práce, kde sa takáto spôsobilosť nevyžaduje.

Tretí rozmer spočíva v samotnej účelnosti navrhovaného opatrenia v podobe odkladu preventívnych lekárskych prehliadok, a to najmä pri zohľadnení praktického rozmeru uskutočňovania preventívnych lekárskych prehliadok u zamestnávateľov, najmä pri prácach zaradených do tretej a štvrtej kategórie rizika. Zamestnávatelia majú v týchto prípadoch zazmluvnené vlastné pracovné zdravotné služby, ktoré vykonávajú preventívne lekárske prehliadky vo vlastných priestoroch zdravotníckych zariadení, s kontrolou pohybu všetkých osôb a s vylúčením všeobecnej verejnosti.

Preventívne lekárske prehliadky sú realizované v stanovených časoch, teda sa u lekárov v podstate nečaká a nezhromažďujú sa zamestnanci vo väčších skupinách. Zamestnávateľ má teda zjavne možnosť splniť prísne epidemiologické opatrenia a súčasne zabezpečiť v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov posúdenie zdravotného stavu zamestnanca v určených lehotách. Neprimeranosť odloženia preventívnej lekárskej prehliadky takéhoto zamestnanca zaradeného do štvrtej kategórie rizika je tak zjavná a neprevyšuje záujem zamestnanca na ochrane vlastného života a zdravia.

Odhliadnuc od uvedených rozmerov predmetného opatrenia možno však identifikovať ešte jeden rozmer a pravdepodobne z hľadiska pracovného práva ten najzásadnejší. Ak príde napr. k absolvovaniu preventívnej lekárskej prehliadky zamestnanca v dodatočnom termíne, napr. 6 mesiacov po okamihu, kedy ju mal v zmysle pôvodnej právnej úpravy podstúpiť a zistí sa u neho poškodenie zdravia, ktoré bude viesť k priznaniu choroby z povolania, kto bude zodpovedať za toto poškodenie zdravia zamestnanca?

V zmysle § 196 ods. 4 ZP zodpovedá za škodu spôsobenú zamestnancovi v podobe choroby z povolania zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Keďže v danom prípade ide o objektívny charakter zodpovednosti zamestnávateľa, zodpovedá zamestnávateľ za túto škodu aj vtedy, keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví z dôvodov obsiahnutých v ustanovení § 196 ZP. Zamestnávateľ tak síce môže dôvodiť zákonnou možnosťou odloženia lekárskej prehliadky v zmysle osobitného právneho predpisu, na vzniku jeho zodpovednosti to však nič nemení. Identifikácia vinníkov a porazených je však komplikovaná.

Musíme totiž zohľadniť predpoklad, že ak by zamestnanec podstúpil lekársku prehliadku v čase, kedy ju podľa súčasnej právnej úpravy podstúpiť mal, mohlo prísť k zisteniu poškodenia jeho zdravia vo fáze, ktorý by predstavoval len ohrozenie  chorobou z povolania. Prerušenie výkonu práce v pracovných podmienkach, ktoré ju vyvolávajú a preradenie zamestnanca na výkon inej práce bez rizikového faktora pracovného prostredia so súčasne správne nasadenou lekárskou terapiou by mohol viesť k preventívnemu účinku v tom zmysle, že by sa u zamestnanca choroba z povolania nerozvinula. Zamýšľaná právna úprava však akoby „natlačila“ zamestnávateľa do vzniku objektívnej zodpovednosti za poškodenie zdravia zamestnanca a súčasne zamestnanca do poškodenia jeho zdravia.

Osobitne toto riziko hrozí v prípadoch, keď pôjde o práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie rizika, kde môže byť poškodenie zdravia fatálne so zásadným dopadom na ďalšiu možnosť spoločenského uplatnenia zamestnanca. Prečo by mal v takomto prípade niesť objektívnu zodpovednosť zamestnávateľ a zamestnanec mať poškodené zdravie? Pokiaľ bude právna úprava prijatá v navrhovanom znení odloženia lekárskych prehliadok bez výnimky, nemal by za jej neodborný charakter niesť zodpovednosť zákonodarca, ktorý takúto právnu úpravu pripravil?

Zamestnávateľ sa totiž ani v zmysle § 196 ZP nevie vyviniť z jej vzniku, keďže uvedený dôvod nenapĺňa subjektívne konanie zamestnanca ako dôvod liberácie, ktorý je obsiahnutý v ustanovení § 196 ods. 1 a ods. 2 ZP, a to ani sčasti. Najbežnejšie poškodenie zdravia zamestnanca pri klasickom výrobnom procese v podobe montážnych prác predstavuje dlhodobé jednostranné nadmerné zaťaženie určitých častí tela, ktorým by sa dalo predísť preradením zamestnanca na inú prácu alebo jeho zvýšenou rotáciou, ak by sa zistilo lekárskou prehliadkou ohrozenie zo vzniku choroby z povolania. Toto zistenie však nebude možné pri odložení lekárskych prehliadok. Potom je potrebné sa zamyslieť, či preventívne epidemiologické opatrenie nevyrobí po skončení krízy koronavírusu ešte výraznejší problém v podobe poškodení zdravia zamestnancov.

Možno nájsť aj ďalšie predpokladané príklady dopadu tejto právnej úpravy. Ak by sme sa vrátili napr. k vodičovi vysokozdvižného vozíka, jedným z vyšetrení jeho zdravotnej spôsobilosti je aj zrak a motorické funkcie. Pokiaľ príde ku vzniku poškodenia zdravia iného zamestnanca alebo majetku zamestnávateľa, je zodpovedný tento konkrétny zamestnanec, ktorého zamestnávateľ na základe odloženej lekárskej prehliadky neposlal na lekársku prehliadku? Môže sa takýto zamestnanec liberovať tým, že nevedel, že nie je zdravotne nespôsobilým na túto prácu aj naďalej a spôsobené škody má znášať zamestnávateľ sám? Právne stanovisko sa asi bude odvíjať od konkrétnej strany pracovného pomeru, zamestnávateľ bude tvrdiť, že neporušil žiadny právny predpis a zamestnanec, že zhoršenie jeho zdravotného stavu nevedel (nemohol) preukázať, lebo nepodstúpil lekársku prehliadku a máme pripravený prípad pre dlhý súdny spor.

V uvedenej súvislosti však budú vznikať aj ďalšie sporné okruhy, napr. v oblasti dodržiavania pracovnej disciplíny alebo uplatnenia § 47 ods. 3 písm. a) alebo b) ZP. Ak bude zamestnanec alebo zamestnávateľ presvedčený o zdravotnej nespôsobilosti zamestnanca, akým spôsobom bude môcť postupovať pri zohľadnení prípadnej novej právnej úpravy. Subjektívne presvedčenie zamestnanca o vlastnej zdravotnej nespôsobilosti bude viesť pravdepodobne k odmietnutiu splnenia pracovného pokynu podľa § 47 ods. 3 písm. b) ZP, keď bude presvedčený, že ďalší výkon jeho práce bezprostredne ohrozuje jeho život a zdravie. Zamestnávateľ pri presvedčení o zdravotnej nespôsobilosti zamestnanca a zohľadnení odloženia preventívnych lekárskych prehliadok alebo lekárskych prehliadok na získanie preukazov či osvedčení bude musieť zamestnancov preradiť na iný výkon práce alebo u nich uplatniť prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 ZP.

Záver

Otázok, ktoré by sme mohli klásť je veľa a sme len na začiatku celého procesu. Vzhľadom na zverejnený materiál však nemáme subjektívny pocit, že by sa ústredný krízový štáb alebo Vláda SR podrobnejšie zaoberali dopadmi navrhovaných opatrení do oblasti pracovného práva alebo oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Môžeme len spoločne dúfať, že v krátkej dobe zverejnená formulácia novelizácie právnej úpravy v zákone o ochrane zdravia nenaplní všetky naše popísané obavy. Bohužiaľ však nie sme optimisti v tomto prípade.

Pozn.: Vedecký článok bol vypracovaný v rámci riešenia výskumného projektu VEGA s názvom „Aspekty využívania koncepcie SoLoMo marketingu na zvýšenie povedomia o ekoinováciách“, č. 1/0708/18 2018 - 2020.

Použitá literatúra a poznámky:

[1] ŠVEC, M. – TOMAN, J. a kol. Zákonník práce. Zákon o kolektívnom vyjednávaní. Komentár. I. zväzok. Bratislava : Wolters Kluwer SR s. r. o., 2019, ISBN 978-80-571-0105-5.

[2]  BARANCOVÁ, H. Zákonník práce. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2017, ISBN 978-80-896-0353-4.

[3]  OLŠOVSKÁ, A. Pracovný pomer. Bratislava : Wolters Kluwer SR s. r. o., 2018, ISBN 978-80-755-2946-6.