Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovné situácie

Zoradiť podľa:

Zoradiť podľa:

Riešené prípady z praxe

Zrušenie letu – postavenie cestujúceho, zamestnanca a zamestnávateľa (2.) N

Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

V praxi sa možno v pracovnom práve stretnúť aj s interakciami dvoch právnych predpisov z úplne iných oblastí (pracovnoprávny a občianskoprávny – spotrebiteľský), pričom sú spojené spoločnou udalosťou (zrušenie letu na zahraničnej pracovnej ceste).

Zrušenie letu – postavenie cestujúceho, zamestnanca a zamestnávateľa (1.) N

Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

V praxi sa možno v pracovnom práve stretnúť aj s interakciami dvoch právnych predpisov z úplne iných oblastí (pracovnoprávny a občianskoprávny – spotrebiteľský), pričom sú spojené spoločnou udalosťou (zrušenie letu na zahraničnej pracovnej ceste).

Nedostatok pracovných síl nepovažuje Zákonník práce za dôvod pre odlišné odmeňovanie N

Autor/i: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M., Právnická fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Labour Law Association

Nedostatok kvalifikovaných pracovných síl na trhu práce spôsobuje fenomén, ktorý sa prehlbuje predovšetkým v oblasti priemyselnej výroby a sektorov s prevahou manuálnej (monotónnej) práce. Keďže zamestnávatelia majú reálny problém s náborom nových...

Dovolenka za odpracované dni N

Autor/i: Ing. Iveta Matlovičová

Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani nárok na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni. Aby zamestnávateľ moho...

Pružný pracovný čas a vhodné pracovné podmienky N

Autor/i: Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.

Pružný pracovný čas predstavuje buď rovnomerné, alebo nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času, závisí to od konkrétneho prípadu. Pružný pracovný čas však umožňuje skombinovať pracovné povinnosti zamestnanca s jeho osobnými záujmami, čo je pre neh...

Krátenie dovolenky z dôvodu neprítomnosti zamestnanca N

Autor/i: Ing. Iveta Matlovičová

Uplatňovanie inštitútu krátenia dovolenky je založené na dobroboľnej báze, t. j. zamestnávateľ môže (nie je povinný) krátiť dovolenku. Zamestnancovi možno krátiť len dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok. Ak zamestnancovi v kalendárnom roku nárok n...

Čo s nevyčerpanou dovolenkou? N

Autor/i: Ing. Iveta Matlovičová

Všeobecným pravidlom je, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ. Ale čo ak zamestnanec dovolenku nevyčerpá?  V článku vás oboznámime so základnými pravidlami pri čerpaní dovolenky a so situáciami, kedy sa zamestnancovi nevyčerpaná dovolenka pr...

Vyplatenie dovolenky a ukončenie pracovného pomeru N

Autor/i: JUDr. Ing. Marián Varga

Zamestnankyňa v roku 2020 išla na materskú dovolenku, potom na rodičovskú dovolenku a má ešte 42 dní dovolenky po prepočítaní. Je správne, keď jej preplatíme celú dovolenku, ktorú nevyčerpala, keďže ukončila pracovný pomer k 31. januáru 2023?

Odmietnutie žiadosti o dovolenku N

Autor/i: JUDr. Matej Drotár

Kolegyňa bola dvakrát na materskej dovolenke a rodičovskej dovolenke. Vrátila sa 25. augusta 2022 ako vychovávateľka. Na MD odišla v októbri 2016, vtedy už nemala ani deň dovolenky. V septembri 2022 dostala za 6 rokov 22 dní dovolenky navyše okrem...

Zrušenie pracovného miesta organizačnou zmenou N

Autor/i: JUDr. Matej Drotár

Zamestnankyňa sa vráti po rodičovskej dovolenke, počas jej trvania na jej miesto nebola prijatá iná zamestnankyňa a toto pracovné miesto chcem organizačnou zmenou zrušiť. Je potrebné toto miesto zrušiť ešte pred jej nástupom? Kedy jej môžem dať z ...

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Pracovnoprávny spor v Českej republike a na Slovensku (3) Poučovacia povinnosť N

Publikované:

Ďalšou, v tomto prípade významnou zmenou právnej úpravy v rámci individuálneho pracovnoprávneho sporu, je rozšírenie poučovacej povinnosti súdu vo vzťahu k zamestnancovi. Podľa § 318 CSP súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k zamestnancovi vhodným spôsobom zamestnanca poučí o a) možnosti zastúpenia, b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnostiach podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie práva. [1]

Pracovnoprávny spor v Českej a Slovenskej republike (2) Odklony od všeobecnej úpravy v rámci vedenia individuálneho pracovnoprávneho sporu N

Publikované:

Pred rekodifikáciou právnej úpravy civilného práva procesného v SR a prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), platila v Českej aj Slovenskej republike obdobná právna úprava, ktorá upravovala občianske súdne konanie. Išlo o zákon z roku 1963, ktorý prešiel viacerými novelizáciami, a takto platil aj v Slovenskej republike do roku 2016. Prijatím nových civilných kódexov došlo k zmene systematiky právnej úpravy občianskeho súdneho konania, ktoré bolo premenované na civilné sporové konanie. CSP zaviedol osobitný inštitút individuálneho pracovnoprávneho sporu ako konania so slabšou stranou – zamestnancom, ktorý aj zadefinoval a v ucelenej časti upravuje jednotlivé odklony od všeobecnej úpravy civilného sporového konania v prípade, že stranou sporu je zamestnanec. V ďalšom texte sa venujeme jednotlivým odklonom od všeobecnej právnej úpravy civilného sporového konania v prípade individuálneho pracovného sporu na Slovensku, a to v porovnaní s odklonmi a odlišnou úpravou občianskeho súdneho konania upraveného OSŘ v prípade, že ide o pracovnoprávny spor s poukazom na aktuálnu judikatúru.

Pracovnoprávny spor v Českej republike a na Slovensku (1) N

Publikované:

Väčšina právnych predpisov prijímaná na Slovensku už od čias vzniku samostatnej Slovenskej republiky bola výrazným spôsobom inšpirovaná právnymi predpismi platnými v Českej republike. Nebolo tomu inak ani v rámci úpravy občianskeho súdneho konania, v súčasnosti na Slovensku označovaného ako civilné sporové konanie. Desaťročia platili v oboch krajinách obdobné právne predpisy, a to zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ako „OSP“), ktorý bol v Slovenskej republike platný a účinný do 30.06.2016 a zákon č. 99/1963 Sb. Občanský soudní řád (ďalej len ako „OSŘ“), ktorý je v Českej republike platný doposiaľ.