V praxi sa možno v pracovnom práve stretnúť aj s interakciami dvoch právnych predpisov z úplne iných oblastí (pracovnoprávny a občianskoprávny – spotrebiteľský), pričom sú spojené spoločnou udalosťou (zrušenie letu na zahraničnej pracovnej ceste).
Postavenie zamestnanca a právna zodpovednosť zamestnanca v prípade zrušeného letu
V prípade zodpovednosti za škodu u zamestnanca podľa Zákonníka práce, ide o situáciu, keď zamestnanec koná v rámci pracovnoprávneho vzťahu (pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi), poruší svoju povinnosť, vznikne škoda, táto škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti. Zákonník práce v prípade zodpovednosti zamestnanca za škodu vychádza zo zodpovednosti za škodu na základe zavinenia zamestnanca (v niektorých prípadoch ako hmotná zodpovednosť zamestnanca – zodpovednosť za vzniknutý schodok – § 182 Zákonníka práce a prevzatie zvereného predmetu na písomné potvrdenie – § 185 Zákonníka práce, sa zavinenie prezumuje). Zavinenie môže byť vo forme nedbanlivosti alebo úmyslu. Ak neexistuje ani nedbanlivosť, nie je daná zodpovednosť zamestnanca za škodu.
V prípade, ak letecká spoločnosť zruší let, ktorým sa zamestnanec mal vrátiť domov, a tento let bol určený zamestnávateľom (napr. zamestnávateľ zarezervoval posledný let z destinácie a nie je tam iná alternatíva), zamestnanec nezavinil situáciu, že ďalší dostupný let je až v iný deň. O zavinení zamestnanca by bolo možné hovoriť, ak by si sám zamestnanec jednostranne, s cieľom zostať v príslušnom meste dlhšie v daný deň, zmenil letenku bez vedomia (súhlasu) zamestnávateľa a bez toho, aby to vôbec pripúšťali vnútorné predpisy zamestnávateľa napr. z letu o 16:00 hod., resp. 18:00 hod. na posledný let v daný deň, a ten by bol zrušený. V takom prípade by jeho konanie bolo príčinou, prečo sa zo zahraničnej pra