Archív časopisu Bezpečnosť práce v praxi

Rozvoj umelej inteligencie, tzv. artificial intelligence (AI) a jej zavádzanie do mnohých procesov vo firmách, sa nevyhlo ani jej vplyvu na pracovnoprávne vzťahy. Umelá inteligencia si nachádza využite aj v rámci procesov HR, napríklad pri nábore zamestnancov v rámci predzmluvných vzťahov.
Klimatická zmena zásadným spôsobom ovplyvňuje pracovné podmienky a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len "BOZP"), pričom predstavuje systémové riziko na globálnej aj európskej úrovni. Empirické dáta potvrdzujú nárast expozície pracovníkov škodlivým vplyvom, zvýšenie zdravotných dopadov a ekonomických strát. Seriál príspevkov skúma mechanizmy klimatickej zmeny, hlavné klimatické stresory a ich prenos do konkrétnych pracovných rizík. Osobitná pozornosť je venovaná tepelnému stresu ako najvýraznejšiemu prejavu klimatickej zmeny v pracovnom prostredí, vrátane fyziologických mechanizmov, sektorových špecifík a limitov platnej legislatívy. Úvodná časť je zameraná na detailnú analýzu tepelnej záťaže a jej implikácií pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
Tematika monitorovania zamestnancov zamestnávateľmi je pomerne častá aj v rozhodovacej praxi dozorných orgánov či súdov. Tento článok poukazuje na rozhodovaciu prax dozorných orgánov vo veci monitorovania zamestnancov, najmä z hľadiska problematiky ochrany osobných údajov a dodržiavania povinností podľa nariadenia GDPR.
Robotizácia je najvyšším stupňom technického pokroku, je súčasťou automatizácie procesov. V súčasnosti sa stala vo vyspelých krajinách nevyhnutnou súčasťou priemyselnej výroby. Jej široké uplatnenie v priemysle je kľúčové, kde výrazne prispieva k vysokej produktivite, efektivite a bezpečnosti výrobného procesu. Článok pozostáva z dvoch častí, pričom v tejto prvej časti preberá znaky, prednosti, ako aj riziká robotizácie. Predovšetkým sa zaoberá bezpečnostnými požiadavkami, ktoré kladie na priemyselné roboty súčasná technická legislatíva, a podrobne rozvádza jednotlivé bezpečnostné prvky robotov.