Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovné situácie

(NE)Oprávnenia prokuristu v pracovnoprávnych vzťahoch

Publikované: Autor/i: Mgr. Martin Fidrik

Vo svete podnikania je pomerne bežné, že za podnikateľa koná jeho prokurista. Tým môže byť len fyzická osoba, ktorá je udelením prokúry splnomocnená na všetky právne úkony, ku ktorým pri prevádzke podniku dochádza. A to aj v prípadoch, keď sa na tieto úkony vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Takto vymedzuje prokúru Obchodný zákonník.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že prokurista môže urobiť akýkoľvek právny úkon, a to aj v rámci pracovnoprávnych vzťahov. Napríklad dať zamestnancovi výpoveď. Najvyšší súd Slovenskej republiky má ale na to iný názor. Keď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2021 zjednodušíme, tak z neho vyplýva, že prokurista nemôže vykonávať právne úkony, ktoré sa týkajú pracovnoprávnych vzťahov podnikateľa. Pretože podľa Najvyššieho súdu SR ide o úkony „dovnútra“ spoločnosti a nie „navonok“ voči tretím osobám. Takéto delenie úkonov dovnútra spoločnosti a navonok bolo načrtnuté v inom rozsudku Najvyššieho súdu. V praxi to teda znamená, že prokurista nemôže dať zamestnancovi výpoveď alebo podpísať dodatok k pracovnej zmluve, ktorým sa zamestnancovi zvyšuje plat. Môže ale uzavrieť zmluvu s obchodným partnerom. Pretože ide o konanie voči tretím osobám – navonok spoločnosti.

Podľa nášho názoru by súkromné právo malo podnikateľom pomáhať. A teda aj prokurista by mal byť oprávnený na právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch, bez ďalšieho plnomocenstva. Ako napríklad v právnej úprave v ČR alebo Nemecku. Ak teda chcete, aby prokurista mohol konať aj v pracovnoprávnych vzťahoch, mali by ste ho na to osobitne splnomocniť. Teda udelením prokúry ho splnomocníte na všetky právne úkony pri prevádzke podniku a následne mu udelíte ešte jedno, extra plnomocenstvo, na úkony v pracovnoprávnych vzťahoch. Áno, ani nám to nedáva zmysel. Ale takáto je zatiaľ súdna prax. Ak by ste otázky týkajúce sa pracovného práva, ozvite sa nám.

 

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Fyzický útok na zamestnanca ako pracovný úraz? N

Publikované:

V praxi sa objavujú spory ohľadom zodpovednosti za škodu zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca, ktorý nevznikne pri samotnom výkone práce a nevznikne činnosťou zamestnanca, ale činnosťou (konaním inej osoby) v podobe fyzického násilia/útoku na zamestnanca, ktorý má dopad na jeho zdravie. Otázka posudzovania takejto situácie nie je nová, ale bola riešená aj v minulosti (NS ČSR Cpj 37/74 (Rc 11/1976): „Dojde-li k úrazu pracovníka při plnění pracovních úkolů například tak, že je napaden jiným pracovníkem nebo osobou, která v organizaci nepracuje, jde o pracovní úraz, neboť při posuzování objektivní odpovědnosti organizace za pracovní úraz je rozhodující, že mu škoda vznikla při plnění pracovních úkolů, a nikoli okolnost, kdo je původcem škody)“, avšak posudzovanie konkrétnej situácie sa deje vždy v konkrétnom prípade a NS SR sa touto otázkou zaoberal aj v ostatnej dobe.

Práca na živnosť počas práceneschopnosti zamestnanca N

Publikované:

V škole máme ekonóma, ktorý je PN a (dlho bude), je u nás zamestnaný na trvalý pracovný pomer a zároveň je aj SZČO. Môže vykonávať ekonomickú činnosť, keď je na PN a faktúrovať si to?

(NE)Oprávnenia prokuristu v pracovnoprávnych vzťahoch N

Publikované:

Vo svete podnikania je pomerne bežné, že za podnikateľa koná jeho prokurista. Tým môže byť len fyzická osoba, ktorá je udelením prokúry splnomocnená na všetky právne úkony, ku ktorým pri prevádzke podniku dochádza. A to aj v prípadoch, keď sa na tieto úkony vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Takto vymedzuje prokúru Obchodný zákonník.

Práva subjektu, ktorý prijal dodávku práce osoby nelegálne zamestnávanej, voči inšpekcii práce v konaní o uložení pokuty (právo na spravodlivý proces) N

Publikované:

Na konci roka 2024 Najvyšší správny súd SR (Zbierka stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 3/2024, ročník: III.) publikoval niekoľko rozhodnutí, ktoré priamo súvisia s pracovným právom. Ide aj o rozhodnutie 88/2024 ZNSS založené na rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ssk 26/2023 z 26. júna 2024, ktorý sa týka otázky subjektu, ktorý prijal prácu fyzickej osoby, ktorá je nelegálne zamestnávateľom dodávateľom práce/služby podľa § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a jeho postavení v konaní – napríklad možnosť namietania toho, čo poskytovateľ práce/služby nenamietal.

Skúšobná doba a počítanie času – judikát Najvyššieho súdu SR - R 66/2024 N

Publikované:

Na konci roka 2024 Najvyšší súd SR (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2024) publikoval niekoľko rozhodnutí, ktoré sa týkajú pracovného práva alebo s ním priamo súvisia. Medzi nimi je aj judikát R 66/2024 založený nauznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. augusta 2024, sp. zn. 6CdoPr/11/2023, ktoré sa týka § 45 Zákonníka práce – trvania skúšobnej doby.