Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovné situácie

Zoradiť podľa:

Zoradiť podľa:

Autor/i JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

Počet článkov autora: 36


Čas strávený cestovaním na pracovnej ceste mimo bežného pracovného času a jeho posúdenie N

Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

V praxi sa možno okrajovo okrem prípadov, ktoré rieši Súdny dvor EÚ, stretnúť aj s rozhodnutiami súdu EZVO/EHP (v angličtine EFTA), ktorý rieši spory nečlenských štátov EÚ, ktoré sú však viazané v niektorých oblastiach právom EÚ vrátane pracovného...

Doba odpočinku vo svetle poslednej judikatúry Súdneho dvora EÚ a jej výzvy aj pre aplikačnú prax v Slovenskej republike N

Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

Každý rok pri práci s pracovným právom prináša rôzne výzvy a aj prekvapivé momenty. Jedným z nich sa v roku 2023 stalo aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ (ďalej len „SD EÚ)“ C-477/21 v oblasti doby odpočinku. Keďže autor tohto článku je aj súčasťou k...

Dokedy môže zamestnanec podať žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 ZP, ak je v tzv. ochrannej dobe podľa § 64 ZP? N

Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

V prípade, o ktorom nakoniec rozhodol Veľký senát NS SR (1VCdo/2/2019), sa riešila otázka uplynutia lehoty na podanie žaloby na neplatnosť skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca (§ 77 ZP), ak ide o zamestnanca, ktorý je v ochrannej dobe...

Evidencia pracovného času a evidencia výkonu práce pri dohodách N

Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

V § 224 ods. 2 písm. e) ZP sa ustanovuje evidenčná povinnosť, pokiaľ ide o pracovný čas zamestnanca na dohodu. V prípade dohody o pracovnej činnosti ide o evidenciu pracovného času a v prípade dohody o vykonaní práce ide o evidenciu vykonanej práce.

Iná dohoda na mzdovom zvýhodnení – interpretácia kolektívnej zmluvy N

Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

U zamestnávateľa je ustanovený týždenný pracovný čas 37,5 hodiny. Zamestnávateľ má uzatvorenú podnikovú kolektívnu zmluvu, pričom mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu je naviazané na minimálnu hodinovú mzdu (za ...

K judikovanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR – R 35/2023 (Pracovný pomer na dobu určitú) – dojednanie dôvodu reťazenia v kolektívnej zmluve N

Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

V praxi sa objavovali otázky, podnety či sťažnosti ohľadom uplatnenia § 48 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov; (ďalej len „Zákonník práce“), ktorý sa týka možnosti reťazenia pracovného pomeru na určitú dobu...

Kedy je individuálne prepustenie súčasťou hromadného prepúšťania? Počítanie referenčnej doby 30 dní podľa práva EÚ N

Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

[výber z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ – C-300/19 (UX)] V roku 2020 sa Súdny dvor EÚ venoval aktuálnej otázke hromadného prepúšťania. V prípade C-300/19 riešil otázku určenia, či je konkrétne prepúšťanie súčasťou hromadného prepúšťania, a teda vlas...

Kratší pracovný čas a rozhodnutie Súdneho dvora EÚ N

Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) upravuje aj na pohľad „diétne“ ustanovenie o kratšom pracovnom čase (§ 49), ktoré vymedzuje len základné princípy: kratší pracovný čas je založený na...

Náhrada mzdy pri prekážke v práci podľa § 141 ods. 3 Zákonníka práce N

Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

V praxi bola položená otázka týkajúca sa náhrady mzdy pri poskytnutí pracovného voľna podľa § 141 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“), t. j. nad rámec zákonného rozsahu podľa § 141 ods. 2 Zákonníka práce, pr...

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Pracovnoprávny spor v Českej republike a na Slovensku (3) Poučovacia povinnosť N

Publikované:

Ďalšou, v tomto prípade významnou zmenou právnej úpravy v rámci individuálneho pracovnoprávneho sporu, je rozšírenie poučovacej povinnosti súdu vo vzťahu k zamestnancovi. Podľa § 318 CSP súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k zamestnancovi vhodným spôsobom zamestnanca poučí o a) možnosti zastúpenia, b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnostiach podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie práva. [1]

Pracovnoprávny spor v Českej a Slovenskej republike (2) Odklony od všeobecnej úpravy v rámci vedenia individuálneho pracovnoprávneho sporu N

Publikované:

Pred rekodifikáciou právnej úpravy civilného práva procesného v SR a prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), platila v Českej aj Slovenskej republike obdobná právna úprava, ktorá upravovala občianske súdne konanie. Išlo o zákon z roku 1963, ktorý prešiel viacerými novelizáciami, a takto platil aj v Slovenskej republike do roku 2016. Prijatím nových civilných kódexov došlo k zmene systematiky právnej úpravy občianskeho súdneho konania, ktoré bolo premenované na civilné sporové konanie. CSP zaviedol osobitný inštitút individuálneho pracovnoprávneho sporu ako konania so slabšou stranou – zamestnancom, ktorý aj zadefinoval a v ucelenej časti upravuje jednotlivé odklony od všeobecnej úpravy civilného sporového konania v prípade, že stranou sporu je zamestnanec. V ďalšom texte sa venujeme jednotlivým odklonom od všeobecnej právnej úpravy civilného sporového konania v prípade individuálneho pracovného sporu na Slovensku, a to v porovnaní s odklonmi a odlišnou úpravou občianskeho súdneho konania upraveného OSŘ v prípade, že ide o pracovnoprávny spor s poukazom na aktuálnu judikatúru.

Pracovnoprávny spor v Českej republike a na Slovensku (1) N

Publikované:

Väčšina právnych predpisov prijímaná na Slovensku už od čias vzniku samostatnej Slovenskej republiky bola výrazným spôsobom inšpirovaná právnymi predpismi platnými v Českej republike. Nebolo tomu inak ani v rámci úpravy občianskeho súdneho konania, v súčasnosti na Slovensku označovaného ako civilné sporové konanie. Desaťročia platili v oboch krajinách obdobné právne predpisy, a to zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ako „OSP“), ktorý bol v Slovenskej republike platný a účinný do 30.06.2016 a zákon č. 99/1963 Sb. Občanský soudní řád (ďalej len ako „OSŘ“), ktorý je v Českej republike platný doposiaľ.