Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovné situácie

Evidencia pracovného času a evidencia výkonu práce pri dohodách

Publikované: Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

V § 224 ods. 2 písm. e) ZP sa ustanovuje evidenčná povinnosť, pokiaľ ide o pracovný čas zamestnanca na dohodu. V prípade dohody o pracovnej činnosti ide o evidenciu pracovného času a v prípade dohody o vykonaní práce ide o evidenciu vykonanej práce.

Evidencia pracovného času/vykonanej práce z hľadiska Zákonníka práce slúži:

  • na zistenie, či bol dodržaný maximálny pracovný čas, minimálny odpočinok a pod. – toto platí hlavne pri dohode o pracovnej činnosti a dohode o brigádnickej práci študentov, pretože evidencia je detailnejšia ako evidencia vykonanej práce pri dohode o vykonaní práce (tu sa dá zistiť hlavne maximálny pracovný čas v konkrétny deň a zachovanie odpočinku v týždni),

  • a ako podklad pre zúčtovanie odmeny zamestnanca.

Forma evidencie pracovného času a evidencie práce

Zákonník práce priamo nevymedzuje formu evidencie, t. j. či má byť písomná, elektronická, ale vzhľadom na preukázanie skutočností treba zvoliť jednu z týchto foriem. V prípade písomnej formy vedenia (papierovej formy) ide najmä o dochádzkovú knihu alebo o individuálny výkaz práce a v prípade elektronickej formy vedenia – napr. elektronická čipová vstupná karta – sa zaeviduje príchod/odchod z práce, prípadne si zamestnanec nahadzuje skutočnosti prostredníctvom počítača, resp. sám počítač zaznamená začiatok výkonu práce.

Zákonník práce odlišuje evidenciu pracovného času podľa § 99 ZP a § 224 ods. 2 ZP. Zákonník práce nevylučuje, že kým evidencia zamestnancov v pracovnom pomere sa bude robiť elektronicky, evidencia zamestnancov na dohodu sa bude robiť písomne (a to aj vzhľadom na miesto a spôsob vykonávania práce).

Evidencia zjednodušeným spôsobom – požiadavka na preukázateľnosť a prehľadnosť

Príklad:

Možno evidenciu pracovného času viesť takýmto spôsobom? Ide o vyznačenie symbolom.

PO

UT

ST

ŠTV

PI

SO

NE

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Fyzický útok na zamestnanca ako pracovný úraz? N

Publikované:

V praxi sa objavujú spory ohľadom zodpovednosti za škodu zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca, ktorý nevznikne pri samotnom výkone práce a nevznikne činnosťou zamestnanca, ale činnosťou (konaním inej osoby) v podobe fyzického násilia/útoku na zamestnanca, ktorý má dopad na jeho zdravie. Otázka posudzovania takejto situácie nie je nová, ale bola riešená aj v minulosti (NS ČSR Cpj 37/74 (Rc 11/1976): „Dojde-li k úrazu pracovníka při plnění pracovních úkolů například tak, že je napaden jiným pracovníkem nebo osobou, která v organizaci nepracuje, jde o pracovní úraz, neboť při posuzování objektivní odpovědnosti organizace za pracovní úraz je rozhodující, že mu škoda vznikla při plnění pracovních úkolů, a nikoli okolnost, kdo je původcem škody)“, avšak posudzovanie konkrétnej situácie sa deje vždy v konkrétnom prípade a NS SR sa touto otázkou zaoberal aj v ostatnej dobe.

Práca na živnosť počas práceneschopnosti zamestnanca N

Publikované:

V škole máme ekonóma, ktorý je PN a (dlho bude), je u nás zamestnaný na trvalý pracovný pomer a zároveň je aj SZČO. Môže vykonávať ekonomickú činnosť, keď je na PN a faktúrovať si to?

(NE)Oprávnenia prokuristu v pracovnoprávnych vzťahoch N

Publikované:

Vo svete podnikania je pomerne bežné, že za podnikateľa koná jeho prokurista. Tým môže byť len fyzická osoba, ktorá je udelením prokúry splnomocnená na všetky právne úkony, ku ktorým pri prevádzke podniku dochádza. A to aj v prípadoch, keď sa na tieto úkony vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Takto vymedzuje prokúru Obchodný zákonník.

Práva subjektu, ktorý prijal dodávku práce osoby nelegálne zamestnávanej, voči inšpekcii práce v konaní o uložení pokuty (právo na spravodlivý proces) N

Publikované:

Na konci roka 2024 Najvyšší správny súd SR (Zbierka stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 3/2024, ročník: III.) publikoval niekoľko rozhodnutí, ktoré priamo súvisia s pracovným právom. Ide aj o rozhodnutie 88/2024 ZNSS založené na rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ssk 26/2023 z 26. júna 2024, ktorý sa týka otázky subjektu, ktorý prijal prácu fyzickej osoby, ktorá je nelegálne zamestnávateľom dodávateľom práce/služby podľa § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a jeho postavení v konaní – napríklad možnosť namietania toho, čo poskytovateľ práce/služby nenamietal.

Skúšobná doba a počítanie času – judikát Najvyššieho súdu SR - R 66/2024 N

Publikované:

Na konci roka 2024 Najvyšší súd SR (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2024) publikoval niekoľko rozhodnutí, ktoré sa týkajú pracovného práva alebo s ním priamo súvisia. Medzi nimi je aj judikát R 66/2024 založený nauznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. augusta 2024, sp. zn. 6CdoPr/11/2023, ktoré sa týka § 45 Zákonníka práce – trvania skúšobnej doby.