Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovné situácie

K judikovanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR – R 35/2023 (Pracovný pomer na dobu určitú) – dojednanie dôvodu reťazenia v kolektívnej zmluve

Publikované: Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

V praxi sa objavovali otázky, podnety či sťažnosti ohľadom uplatnenia § 48 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov; (ďalej len „Zákonník práce“), ktorý sa týka možnosti reťazenia pracovného pomeru na určitú dobu nad rámec zákonného minima (v súčasnosti 24 mesiacov) pokiaľ ide o ustanovenie osobitného dôvodu pre reťazenie „nad rámec“ zákona v kolektívnej zmluve, a to na základe písm. d). [Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z dôvodu ..., d) vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.“].

V tomto ohľade bola kladená otázka, či ide o de facto bianko šek zákonodarcu sociálnym partnerom, aby v kolektívnej zmluve vymedzili akýkoľvek dôvod pre reťazenie pracovných pomerov na určitú dobu, ktorý uznajú za vhodný alebo takýto dôvod musí vychádzať z nejakých pravidiel.

V tejto súvislosti aj autor tohto príspevku uvádzal, že Slovenská republika je viazaná právom EÚ, ako aj rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora EÚ, t. j. vnútroštátne právo je potrebné vykladať v súlade s právom EÚ – platí to aj o § 48 Zákonníka práce, pretože oblasť doby určitej je regulovaná právom EÚ – smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (ďalej len „smernica“).

Autor poukazoval na niekoľko záverov:

  • takýto dôvod má byť objektívnym dôvodom, nie svojvoľným určením a treba zaujať eurokonformný výklad (ktorý vyžaduje aj Súdny dvor EÚ) vo väzbe na transponovanú smernicu o rámcovej dohode o práci na určitú dobu, kde sa v doložke 5 (Opatrenia proti nezákonnému konaniu) rieši otázka, akým spôsobom sa má zabrániť nezákonnému konaniu, a v bode 1 písm. a) sa ako jedna z možností uvádza opatrenie, použitím ktorého možno na základe objektívnych dôvodov (t. j. nie akýchkoľvek dôvodov) predĺžiť platnosť takýchto pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov.
  • aj obsah kolektívnej zmluvy musí byť v súlade s právnymi predpismi, kde v tomto prípade je SR viazaná právom EÚ, a teda aj kolektívna zmluva ako zmluva musí byť v súlade s právom EÚ,
  • bez ohľadu na obsah kolektívnej zmluvy by sa zamestnanec, ktorý by mal uzatvorený pracovný pomer na určitú dobu, vo väzbe na výnimku uvedenú v kolektívnej zmluve mohol domáhať toho, že pre dojednanie pracovného pomeru na určitú dobu neboli splnené zákonné podmienky (t. j. predmetná kolektívna zmluva je v tejto časti neplatná pre rozpor s § 48 Zákonníka práce a právom EÚ, a teda neplatné je aj dojednanie určitej doby).
  • otázkou objektívnych dôvodov sa vo svojej rozhodovacej činnosti rozsiahlo zaoberal aj Súdny dvor EÚ. Napríklad v  prípadoch C-378/07 a C-380/07 skúmal, či dôvody, ktoré sú označované ako „objektívne dôvody“, vyjadrujú uspokojenie určitých dočasných potrieb, alebo v  skutočnosti sú tieto potreby trvalé a  dlhodobé. Súdny dvor  EÚ podal výklad objektívnych dôvodov vo viacerých prípadoch, pretože je sporné, či pri niektorých z posudzovaných prípadov boli objektívne dôvody, ktoré by umožňovali riešiť obsadzovanie miesta na základe dočasnosti:

-        C-364/07: „pojem ,objektívne dôvody᾽ v zmysle uvedenej smernice vyžaduje, aby použitie tohto osobitného druhu pracovného vzťahu, tak ako ho upravuje vnútroštátna právna úprava, bolo odôvodnené existenciou konkrétnych skutočností súvisiacich najmä s dotknutou činnosťou a podmienkami jej výkonu“.

-        C-586/10: „Doložku 5 bod 1 písm. a) rámcovej dohody o práci na dobu určitú ... treba vykladať v tom zmysle, že dočasná potreba zamestnávať pracovníkov na zastupovanie stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, v zásade môže predstavovať objektívny dôvod v zmysle uvedenej doložky. Samotná skutočnosť, že zamestnávateľ musí čeliť opakovanej, či dokonca trvalej potrebe zamestnávať pracovníkov na zastupovanie a že toto zastupovanie sa dá pokryť aj uzatvorením zmlúv na dobu neurčitú, neznamená neexistenciu objektívneho dôvodu v zmysle doložky 5 bodu 1 písm. a) uvedenej rámcovej dohody ani existenciu zneužitia tejto doložky. Pri posúdení otázky, či je obnovenie zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú odôvodnené takýmto objektívnym dôvodom, však musia orgány členských štátov v rámci svojich právomocí zohľadniť všetky okolnosti prípadu vrátane počtu a celkového trvania zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú uzatvorených v minulosti s tým istým zamestnávateľom.“

-        C-16/15: „1. Doložka 5 bod 1 písm. a) rámcovej dohody o práci na dobu určitú ... sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby orgány dotknutého členského štátu uplatňovali takú vnútroštátnu právnu úpravu, o akú ide vo veci samej, spôsobom, že:

  • opakované obnovovanie pracovných zmlúv na dobu určitú vo verejnom zdravotníctve sa považuje za odôvodnené „objektívnymi dôvodmi“ v zmysle uvedenej doložky na základe toho, že tieto zmluvy sú založené na zákonných ustanoveniach, ktoré umožňujú, aby tieto zmluvy boli obnovované na účely zabezpečenia výkonu určitých služieb dočasnej, prechodnej alebo mimoriadnej povahy, hoci v skutočnosti sú uvedené potreby trvalé a dlhodobé,
  • neexistuje nijaká povinnosť príslušného správneho orgánu vytvoriť stále pracovné miesta, prostredníctvom ktorých sa skončí zamestnávanie príležitostných zamestnancov vo verejnej službe, pričom sa tomuto správnemu orgánu umožňuje obsadiť vytvorené stále pracovné miesta „dočasnými“ zamestnancami, takže neistá situácia pracovníkov pretrváva, hoci v dotknutom štáte existuje trvalý nedostatok stálych pracovných miest v tejto oblasti.“

– C-614/15: „doložka 5 bod 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava vo veci samej, ktorá považuje opakované obnovovanie pracovných zmlúv na dobu určitú vo verejnom sektore za odôvodnené „objektívnymi dôvodmi“ v zmysle tejto doložky len z dôvodu, že kontrolné úlohy pracovníkov zamestnaných v oblasti veterinárnej kontroly majú dočasnú povahu z dôvodu zmien objemu činností prevádzok pridelených na kontrolu, ibaže, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu, by obnovenie zmlúv skutočne smerovalo k pokrytiu špecifickej potreby v dotknutom odvetví bez toho, aby dôvody rozpočtovej povahy mohli byť jej základom. Okrem toho okolnosť, podľa ktorej opakované obnovovanie pracovných zmlúv na dobu určitú sa uskutočňuje do ukončenia výberových konaní, nestačí na to, aby táto právna úprava bola v súlade s uvedenou doložkou, ak sa zdá, že konkrétne uplatnenie tejto doložky skutočne vedie k zneužitiu opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú, čo tiež prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.“,

– objektívne dôvody súd riešil aj v prípade C-519/08 (doložka 5 ods. 1 − objektívne dôvody, výnimky u určitých skupín zamestnancov, ekvivalentné opatrenie).

V tomto kontexte je cieľom tohto článku okomentovanie rozhodnutia NS SR (už judikovaného ako R 35/2023), ktorý sa venuje tejto otázke na vnútroštátnej úrovni.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR (9Cdo/273/2020 – R 35/2023)

Spor vo veci

Bod 1: Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj odvolací súd) rozsudkom z 27. februára 2020 sp. zn. 11CoPr/4/2019 určil, že p

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Adresa na doručovanie písomností v čase dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca N

Publikované:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 28. mája 2024 vydal rozsudok, sp. zn. 4CdoPr/5/2023, v ktorom sa zaoberal otázkou, či je zamestnávateľ povinný doručovať písomnosť týkajúcu sa skončenia pracovného pomeru na adresu, ktorú zamestnankyňa uviedla v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Táto adresa, na ktorej sa počas práceneschopnosti zdržiavala a ktorú uviedla v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, bola odlišná od jej adresy trvalého pobytu, ktorú v minulosti nahlásila zamestnávateľovi.

Podpora zamestnávateľom v čase skrátenej práce N

Publikované:

Podpora v čase skrátenej práce je nárokovou finančnou pomocou, ktorá je určená zamestnávateľom v prípadoch, keď došlo k obmedzeniu ich činnosti vplyvom vonkajšieho faktora. Táto podpora má za cieľ pomôcť zamestnávateľom pokryť čiastočné náklady na náhradu mzdy pre zamestnancov.

Podstatné zásady platné v pracovnom práve N

Publikované:

Pri výkone závislej práce zamestnancom sa uplatňujú určité základné zásady dané platnou právnou úpravou. Pritom môže ísť napríklad o základnú zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá si vyžaduje rovnaký prístup k zamestnancom a týka sa aj odmeňovania. Jednotlivé zásady pracovného práva sa týkajú aj vytvárania uspokojivého pracovného prostredia pre výkon závislej práce. Taktiež zásady pracovného práva požadujú vytváranie špecifických pracovných podmienok pre určité kategórie zamestnancov, akými sú napríklad tehotné ženy pracujúce v pracovnom pomere. Uvedené, vybrané základné zásady pracovného práva ustanovuje v čl. 1 až 11 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v časti „Základné zásady“, a to kogentnou právnou úpravou, ktorá musí byť bezvýhradne rešpektovaná.

Nárok na rekondičný pobyt – diskriminácia z dôvodu materstva N

Publikované:

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sa (uznesenie 2Cdo/99/2022 z 18. decembra 2024) zaoberal otázkou porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a diskriminácie v pracovnoprávnom vzťahu v prípade rekondičného pobytu podľa § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) z dôvodu tehotenstva a materstva (čerpania materskej dovolenky, a teda neprítomnosti v práci a dopadov na nárok na rekondičný pobyt).

Možnosti zamestnanca podať podnet inšpektorátu práce N

Publikované:

Pokiaľ zamestnanec zastáva názor, že sú porušované predpisy bezpečnosti práce, môže podať podnet inšpektorátu práce. Pritom inšpektoráty práce poskytujú zamestnancom ochranu práv a oprávnených záujmov v rozsahu predmetu inšpekcie práce, ktorú majú inšpektoráty práce dané právnou úpravou. V súvislosti s uvedeným musí sám zamestnanec vyhodnotiť situáciu u zamestnávateľa a posúdiť, či využije svoju možnosť podať podnet inšpektorátu práce. Právna úprava však počíta s možnosťou, že sa zamestnanec najprv pokúsi riešiť nevyhovujúcu situáciu so zamestnávateľom a oznámi mu nedostatky, ktoré u zamestnávateľa vznikli. Pri podávaní podnetu inšpektorátu práce zamestnanec opíše skutkový stav a konanie zamestnávateľa, z ktorého vyplýva porušenie predpisov bezpečnosti práce, či iných právnych predpisov v danom prípade. V uvedenom článku bude venovaná pozornosť prípadom, kedy môže zamestnanec podať právne relevantný podnet na inšpektorát práce pre porušovanie pracovnoprávnych predpisov a právnych predpisov bezpečnosti práce.