K judikovanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR – R 35/2023 (Pracovný pomer na dobu určitú) – dojednanie dôvodu reťazenia v kolektívnej zmluve

V tejto súvislosti aj autor tohto príspevku uvádzal, že Slovenská republika je viazaná právom EÚ, ako aj rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora EÚ, t. j. vnútroštátne právo je potrebné vykladať v súlade s právom EÚ – platí to aj o § 48 Zákonníka práce, pretože oblasť doby určitej je regulovaná právom EÚ – smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (ďalej len „smernica“).

Autor poukazoval na niekoľko záverov:

• takýto dôvod má byť objektívnym dôvodom, nie svojvoľným určením a treba zaujať eurokonformný výklad (ktorý vyžaduje aj Súdny dvor EÚ) vo väzbe na transponovanú smernicu o rámcovej dohode o práci na určitú dobu, kde sa v doložke 5 (Opatrenia proti nezákonnému konaniu) rieši otázka, akým spôsobom sa má zabrániť nezákonnému konaniu, a v bode 1 písm. a) sa ako jedna z možností uvádza opatrenie, použitím ktorého možno na základe objektívnych dôvodov (t. j. nie akýchkoľvek dôvodov) predĺžiť platnosť takýchto pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov.
• aj obsah kolektívnej zmluvy musí byť v súlade s právnymi predpismi, kde v tomto prípade je SR viazaná právom EÚ, a teda aj kolektívna zmluva ako zmluva musí byť v súlade s právom EÚ,
• bez ohľadu na obsah kolektívnej zmluvy by sa zamestnanec, ktorý by mal uzatvorený pracovný pomer na určitú dobu, vo väzbe na výnimku uvedenú v kolektívnej zmluve mohol domáhať toho, že pre dojednanie pracovného pomeru na určitú dobu neboli splnené zákonné podmienky (t. j. predmetná kolektívna zmluva je v tejto časti neplatná pre rozpor s § 48 Zákonníka práce a právom EÚ, a teda neplatné je aj dojednanie určitej doby).
• otázkou objektívnych dôvodov sa vo svojej rozhodovacej činnosti rozsiahlo zaoberal aj Súdny dvor EÚ. Napríklad v  prípadoch C-378/07 a C-380/07 skúmal, či dôvody, ktoré sú označované ako „objektívne dôvody“, vyjadrujú uspokojenie určitých dočasných potrieb, alebo v  skutočnosti sú tieto potreby trvalé a  dlhodobé. Súdny dvor  EÚ podal výklad objektívnych dôvodov vo viacerých prípadoch, pretože je sporné, či pri niektorých z posudzovaných prípadov boli objektívne dôvody, ktoré by umožňovali riešiť obsadzovanie miesta na základe dočasnosti:

-        C-364/07: „pojem ,objektívne dôvody᾽ v zmysle uvedenej smernice vyžaduje, aby použitie tohto osobitného druhu pracovného vzťahu, tak ako ho upravuje vnútroštátna právna úprava, bolo odôvodnené existenciou konkrétnych skutočností súvisiacich najmä s dotknutou činnosťou a podmienkami jej výkonu“.

-        C-586/10: „Doložku 5 bod 1 písm. a) rámcovej dohody o práci na dobu určitú ... treba vykladať v tom zmysle, že dočasná potreba zamestnávať pracovníkov na zastupovanie stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, v zásade môže predstavovať objektívny dôvod v zmysle uvedenej doložky. Samotná skutočnosť, že zamestnávateľ musí čeliť opakovanej, či dokonca trvalej potrebe zamestnávať pracovníkov na zastupovanie a že toto zastupovanie sa dá pokryť aj uzatvorením zmlúv na dobu neurčitú, neznamená neexistenciu objektívneho dôvodu v zmysle doložky 5 bodu 1 písm. a) uvedenej rámcovej dohody ani existenciu zneužitia tejto doložky. Pri posúdení otázky, či je obnovenie zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú odôvodnené takýmto objektívnym dôvodom, však musia orgány členských štátov v rámci svojich právomocí zohľadniť všetky okolnosti prípadu vrátane počtu a celkového trvania zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú uzatvorených v minulosti s tým istým zamestnávateľom.“

-        C-16/15: „1. Doložka 5 bod 1 písm. a) rámcovej dohody o práci na dobu určitú ... sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby orgány dotknutého členského štátu uplatňovali takú vnútroštátnu právnu úpravu, o akú ide vo veci samej, spôsobom, že:

• opakované obnovovanie pracovných zmlúv na dobu určitú vo verejnom zdravotníctve sa považuje za odôvodnené „objektívnymi dôvodmi“ v zmysle uvedenej doložky na základe toho, že tieto zmluvy sú založené na zákonných ustanoveniach, ktoré umožňujú, aby tieto zmluvy boli obnovované na účely zabezpečenia výkonu určitých služieb dočasnej, prechodnej alebo mimoriadnej povahy, hoci v skutočnosti sú uvedené potreby trvalé a dlhodobé,
• neexistuje nijaká povinnosť príslušného správneho orgánu vytvoriť stále pracovné miesta, prostredníctvom ktorých sa skončí zamestnávanie príležitostných zamestnancov vo verejnej službe, pričom sa tomuto správnemu orgánu umožňuje obsadiť vytvorené stále pracovné miesta „dočasnými“ zamestnancami, takže neistá situácia pracovníkov pretrváva, hoci v dotknutom štáte existuje trvalý nedostatok stálych pracovných miest v tejto oblasti.“

– C-614/15: „doložka 5 bod 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava vo veci samej, ktorá považuje opakované obnovovanie pracovných zmlúv na dobu určitú vo verejnom sektore za odôvodnené „objektívnymi dôvodmi“ v zmysle tejto doložky len z dôvodu, že kontrolné úlohy pracovníkov zamestnaných v oblasti veterinárnej kontroly majú dočasnú povahu z dôvodu zmien objemu činností prevádzok pridelených na kontrolu, ibaže, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu, by obnovenie zmlúv skutočne smerovalo k pokrytiu špecifickej potreby v dotknutom odvetví bez toho, aby dôvody rozpočtovej povahy mohli byť jej základom. Okrem toho okolnosť, podľa ktorej opakované obnovovanie pracovných zmlúv na dobu určitú sa uskutočňuje do ukončenia výberových konaní, nestačí na to, aby táto právna úprava bola v súlade s uvedenou doložkou, ak sa zdá, že konkrétne uplatnenie tejto doložky skutočne vedie k zneužitiu opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú, čo tiež prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.“,

– objektívne dôvody súd riešil aj v prípade C-519/08 (doložka 5 ods. 1 − objektívne dôvody, výnimky u určitých skupín zamestnancov, ekvivalentné opatrenie).

V tomto kontexte je cieľom tohto článku okomentovanie rozhodnutia NS SR (už judikovaného ako R 35/2023), ktorý sa venuje tejto otázke na vnútroštátnej úrovni.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR (9Cdo/273/2020 – R 35/2023)

Spor vo veci

Bod 1: Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj odvolací súd) rozsudkom z 27. februára 2020 sp. zn. 11CoPr/4/2019 určil, že p