Riadenie rizík v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

V zamestnaneckej sfére sú otázky pracovných rizík súčasťou BOZP. V BOZP sú vykonávané dve základné posúdenia rizík - jedno v oblasti bezpečnosti práce a druhé v oblasti ochrany zdravia pri práci. V oblasti bezpečnosti práce to vyplýva zo zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o BOZP"), ktorý ukladá zamestnávateľom zisťovať a posudzovať riziká pri práci. V oblasti ochrany zdravia pri práci to vyplýva zo zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ochrane verejného zdravia"), ktorý okrem iného ukladá zamestnávateľom zabezpečiť aj posúdenie zdravotných rizík pri práci.

V oblasti BOZP je jedným z jej hlavných cieľov prevencia, ktorá výrazne pomáha k predchádzaniu negatívnych udalostí (pracovných úrazov, havárií, chorôb z povolania, poškodení zdravia vplyvom práce a pod.). Prevencia si vyžaduje od zamestnávateľa sústavné prijímanie ochranných opatrení. Súbor týchto opatrení je všeobecne označovaný ako prevencia rizík. Prevenciou rizík sa rozumejú všetky opatrenia vyplývajúce z právnych a ostatných predpisov na zaistenie BOZP a tiež opatrenia zamestnávateľa, ktoré majú za cieľ predchádzať rizikám, odstraňovať ich, resp. minimalizovať ich pôsobenie, aby boli prijateľné.

Prevenciu rizík rámcovo upravuje zákon o BOZP v § 22, ktorý ustanovuje, že zamestnávateľ je povinný zriadiť bezpečnostnotechnickú službu, vykonávanú spravidla bezpečnostným technikom, ktorý poskytuje odborné služby v oblasti zaisťovania BOZP, ako aj v prevencii rizík a ochrane pred nimi.

Okrem požiadaviek na zaistenie BOZP, ktoré sú záväzne stanovené celoštátnou legislatívou, nie sú pre zamestnávateľa v súčasnosti iné ďalšie požiadavky na zaistenie BOZP stanovené direktívne, ale sa odvíjajú od ním zistených a vyhodnotených rizík. Ak má byť táto činnosť vykonávaná odborne a efektívne, musí byť u zamestnávateľa riadená. Riadenie rizík je proces, ktorý zahrňuje systematické porovnávanie a triedenie individuálnych rizík na konkrétnom pracovisku, čo umožňuje kvalifikované rozhodnutia a určenie priorít pre elimináciu potenciálnych nebezpečenstiev. Tým dochádza k následnej minimalizácii alebo úplnému odstráneniu prípadných dopadov rizík na zamestnanca. Riadenie rizík predstavuje systematické skúmanie všetkých aspektov práce, je to proces, v rámci ktorého sa zvažuje, čo by mohlo byť príčinou poškodenia zdravia alebo škody, či je možné nebezpečenstvu zamedziť a aké preventívne a ochranné opatrenia by mohli byť prijaté. Efektívne riadenie rizík umožňuje u zamestnávateľa znížiť výskyt negatívnych udalostí (pracovných úrazov a pod.), čo má priamy dopad na produktivitu a kvalitu práce, na bezpečnosť a spokojnosť zamestnancov a tiež na imidž zamestnávateľa. Takýto prístup je kľúčovým prvkom pre vybudovanie bezpečných a zdravie nepoškodzujúcich pracovísk zamestnávateľa. Nevenovanie sa riadeniu rizík zo strany zamestnávateľa, resp. ich neodborné riadenie sa prejavuje, napríklad aj tak, že nemalú časť pracovnej úrazovosti zamestnancov možno pripísať zlému odhadnutiu pracovných rizík alebo ich neodbornému posúdeniu.

V oblasti bezpečnosti práce zákon o BOZP ukladá zamestnávateľom ohľadom rizík všeobecné povinnosti § 6 ods. 1 písm. c), podľa ktorého je zamestnávateľ povinný zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami. Obsahové náležitosti dokumentu o posúdení rizík zákon o BOZP bližšie neupravuje.

Riadenie pracovných rizík (nazývané tiež risk manažment) umožňuje konkrétnemu zamestnávateľovi presnejšie definovať požiadavky na zaistenie BOZP, avšak zároveň to kladie aj vyššie nároky na zamestnávateľa, hlavne na manažment (teda vedúcich zamestnancov), ktorý za BOZP nesú zodpovednosť. Riadenie rizík je v prvom rade záležitosťou vedúcich zamestnancov, hlavne tých na najnižšom stupni riadenia, ktorý priamo na pracoviskách riadia prácu zamestnancov a zodpovedajú za bezpečnosť zamestnancov. Z titulu svojej funkcie sú povinní mať podrobnú znalosť nimi riadených pracovísk vrátane znalostí pracovných a technologických postupov, preto sa od nich z titulu ich pracovnej pozície vyžaduje aj znalosť predvídateľných nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich pracovných rizík.

Kladie to tiež zvýšené nároky na odbornosť a profesionalitu bezpečnostných technikov. Bezpečnostný technik ako odborne spôsobilá osoba v oblasti BOZP v rámci prípravy na získanie osvedčenia na výkon bezpečnostného technika získava znalosti aj z oblasti pracovných rizík, ako aj prevencie pred nimi. V rámci svojho pôsobenia na pracoviskách zamestnávateľa má kontrolovať nielen dodržiavanie právnych a ostatných predpisov na zaistenie BOZP, ale má tiež sústavne uplatňovať aj znalosti z problematiky prevencie rizík a metodicky vplývať v tejto oblasti na manažment.

Procesy riadenia rizík pozostávajú z troch základných štádií:

Realizácia týchto procesov je veľmi náročnou činnosťou. Hlavne vyhodnocovanie a analýza rizík sú spravidla nemerateľné, preto je hodnotenie subjektívne, ide o odborný odhad. Je závislé od odbornosti posudzovateľa rizík, vyžaduje si vysoké teoretické znalosti, značné praktické skúsenosti, ale aj dostatočné personálne a materiálne zabezpečenie zo strany zamestnávateľa a dostatok času na realizáciu.

Riadenie rizík v oblasti BOZP vrátane metód a postupov na zisťovanie nebezpečenstiev a posúdenie rizík legislatíva neupravuje, nezaoberá sa nimi zákon o BOZP ani iné právne predpisy. Dôvodom môže byť značne vysoká miera diferencovanosti zamestnávateľov v charaktere vykonávanej činnosti, preto sa okrem rámcových legislatívnych požiadaviek javí bližšia úprava nerealizovateľná.

Pravidlá riadenia rizík upravujú niektoré technické normy, prevzaté z medzinárodných noriem, ktoré majú odporúčajúci charakter, teda ich plnenie je dobrovoľné. Okrem technických noriem je na zisťovanie a vyhodnocovanie rizík k dispozícii značný počet nezáväzných praktických metód, ktoré boli vytvorené uznávanými odborníkmi, resp. renomovanými inštitúciami v oblasti BOZP, a sú známe zo správnej praxe BOZP a odbornej literatúry. Najznámejšími praktickými metódami na zisťovanie a posudzovanie rizík sú - kontrolný zoznam a viacero druhov bodových metód (jednoduchá bodová metóda JBM, bodová metóda pre vytvorenie profesijnej karty BOZP, bodová metóda BOMECH a iné), matica rizík, metóda "Čo sa stane keď...", metóda FMEA a iné.

Na základe uvedených zdrojov upravujúcich metódy riadenia rizík si zamestnávatelia zavádzajú konkrétne metódy do svojej praxe vlastnými riadiacimi aktmi, resp. vnútornými pr