Spolupráca subjektov v záujme zabezpečenia bezpečnosti práce

Pracovnoprávna úprava zabezpečenia bezpečnosti práce je predmetom samostatnej, šiestej časti zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") pod názvom "Ochrana práce".

Podľa § 146 ods. 1 Zákonníka práce je ochrana práce systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov.

V kontexte uvedeného je zamestnávateľ povinný zavádzať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci nielen do svojich vnútorných predpisov, ale taktiež aj do pracovnej zmluvy zamestnanca. Pritom v zmysle extenzívneho právneho výkladu pojmu "ochrana práce" sa zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neviaže len na technické a zdravotnícke opatrenia, ale taktiež aj na organizačné postupy, a tomu zodpovedajúce sociálne opatrenia. Ide napríklad o vytváranie pracovného prostredia, kde sú pokojné vzťahy medzi zamestnancami a príjemné pracovné prostredie. Taktiež môže ísť o vytváranie vhodného sociálneho zázemia pre svojich zamestnancov, napríklad zavedením pružného pracovného času, možnosť poskytnutia služobného bytu alebo aj relaxačnej miestnosti pre zamestnancov.

Podľa § 146 ods. 2 Zákonníka práce je starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok ako základných súčastí ochrany práce rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.

Vyhodnocovanie jednotlivých rizík, možných nebezpečenstiev a nepriaznivých faktorov, ktoré ohrozujú alebo môžu ohrozovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je preto neustále prebiehajúci, kontinuálny proces, ktorého sa zamestnávateľ nemôže zbaviť len jeho občasným vykonávaním. .

Ustanovenie § 146 ods. 2 Zákonníka práce pripúšťa určitú minimálnu úroveň rizika a nebezpečenstva pri výkone závislej práce, pretože úplne bezrizikový stav výkonu závislej práce by v určitých prípadoch nebolo možné zabezpečiť. Eliminácia a predchádzanie rizík bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci musia byť totiž spojené s plánovaním, organizovaním a prispôsobovaním jednotlivých pracovných aktivít zamestnancov.

Pri napĺňaní uvedených neľahkých úloh bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci by nemal byť zamestnávateľ sám, ale je potrebná spolupráca aj s inými fyzickými osobami. O uvedenom svedčí aj § 146 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ, zamestnanci a zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a odborová organizácia navzájom spolupracujú pri plánovaní a vykonávaní opatrení v oblasti ochrany práce.

Pre rozvoj spolupráce je v súlade s § 146 ods. 4 Zákonníka práce nevyhnutná znalosť právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorá je neoddeliteľnou a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov. Pri hodnotení pracovných výsledkov treba prihliadať na dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Preto v súlade s § 47 ods. 2 Zákonníka práce platí, že pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca, popri iných dokumentoch a predpisoch, oboznámiť s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou, s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Uvedenú právnu povinnosť má zamestnávateľ nielen pri nástupe zamestnanca do zamestnania, ale aj počas trvania pracovnoprávneho vzťahu, teda aj pri akejkoľvek zmene výrobného, pracovného postupu, ku ktorému dôjde v danom prípade.

Podľa § 146 ods. 5 Zákonníka práce odborným zamestnancom povereným plnením úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a zamestnancom nesmie vzniknúť ujma za plnenie úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Zamestnávateľ má právnu povinnosť vykonávať aj preventívne opatrenia zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. O uvedenom svedčí aj § 147 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci, a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam. Ďalšie povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon, ktorým je predovšetkým zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o BOZP"), ktorý je osobitnou právnou úpravou.

Podľa § 148 Zákonníka práce zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka, pričom ďalšie práva a povinnosti zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje zákon o BOZP, ktorý je osobitnou právnou úpravou.