Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) upravuje aj na pohľad „diétne“ ustanovenie o kratšom pracovnom čase (§ 49), ktoré vymedzuje len základné princípy:
- kratší pracovný čas je založený na dohode, rovnako aj zmena z plného úväzku na kratší pracovný čas a naopak,
- kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni,
- zamestnancovi patrí mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času (pozri aj súvisiace ustanovenia o minimálnej mzde a minimálnych mzdových nárokoch),
- zákaz diskriminácie alebo zvýhodnenia – „nesmie sa zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom“,
- informačná povinnosť zamestnávateľa („informuje zrozumiteľným spôsobom zamestnancov a zástupcov zamestnancov o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný čas a na ustanovený týždenný pracovný čas“).
- Vzor
Niektoré aspekty kratšieho pracovného času upravujú aj iné ustanovenia Zákonníka práce (napr. § 97 ods. 2 – práca nadčas pri kratšom pracovnom čase).
Právna úprava kratšieho pracovného času vychádza aj z práva EÚ, keďže na úrovni EÚ bola prijatá smernica 97/81/ES týkajúca sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC. V tomto kontexte Súdny dvor EÚ rozhoduje súdne spory, ktoré sa týkajú princípov vymedzených v smernici (v rámcovej dohode) – napr. zásada nediskriminácie (napr. prečo niektoré práva zamestnanec na kratší pracovný čas nemá, hoci ich má zamestnanec na plný úväzok – iné zaobchádzanie), princíp pro rata temporis (t. j. pomerná úprava práv).
Rok 2023 priniesol nové rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-660/20 (MK proti Lufthansa CityLine GmbH), kde sa súd zaoberá otázkami: doložky 4 bod 1 (pozn. rámcovej dohody), zásadou zákazu diskriminácie pracovníkov na kratší pracovný čas, zásadou pro rata temporis – rozdielnym zaobchádzaním (išlo o riešenie predbežných otázok pre nemecký súd).
Išlo o spor medzi MK, ktorý je pilotom, a jeho zamestnávateľom, ktorým je spoločnosť Lufthansa CityLine GmbH (ďalej len „CLH“), letecký dopravca zabezpečujúci lety na krátke a dlhé vzdialenosti, vo veci nároku MK na zaplatenie odmeny za dodatočný čas letovej služby, ktorú MK vykonal.
Spor vo veci samej
Bod 14: Žalobca ... je ... zamestnaný v spoločnosti CLH ako pilot a prvý kopilot. Od roku 2010 pracuje na kratší pracovný čas v rozsahu 90 % pracovného času pilota pracujúceho na plný úväzok na základe podnikovej dohody uzavretej medzi spoločnosťou CLH a zamestnaneckou radou tohto podniku. Základná mzda žalobcu vo veci samej vrátane príplatkov na pracovné miesto je znížená o 10 % a poskytuje sa mu dodatočných 37 dní dovolenky za kalendárny rok. Počet jeho hodín letovej služby počas jeho dní výkonu práce však nie je znížený.
Pozn. autora: Napríklad v tomto kontexte aj § 49 Zákonníka práce a § 120 ods. 8 Zákonníka práce ustanovujú, že „U zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý .... má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, sa suma minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za mesiac zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času v mesiaci.“. Ak teda zamestnanec pracuje 90 % úväzku, jeho časová mzda by mala byť krátená v porovnaní s porovnateľným zamestnancom o 10 %. Napríklad zamestnanec je u zamestnávateľa zaradený do tarifného stupňa 7, kde je mzda 1200 eur. Táto mzda sa počíta na plný úväzok (na ustanovený pracovný čas u zamestnávateľa – napr. 40 hodín, 38,5 hodiny a pod. v závislosti, aký je základ). Ak zamestnanec má dohodnutý kratší pracovný čas, takáto mzda by sa mala znížiť („krátiť“) úmerne k zodpovedajúcemu času. Zamestnávateľ však musí riešiť tiež otázku dopadov kratšieho pracovného času napríklad na odmenu za výsledky kolektívu a pod. V mnohých prípadoch ide teda o komplexné otázky, pretože nie každá zložka mzdy je v priamej úmere k fondu pracovného času – napríklad zamestnanec dosiahne za 90 % času rovnaký normovaný výkon ako niektorí zamestnanci pri 100 % úväzku, a teda dopad na výkon kolektívu nie je iba 90 % jeho príspevku.
Bod 15: V súlade s platnými kolektívnymi zmluvami je čas letovej služby základnou zložkou pracovného času, za ktorý sa poskytuje odmena v podobe základnej mzdy. Popri tejto základnej mzde d