Na konci roka 2024 Najvyšší súd SR (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2024) publikoval niekoľko rozhodnutí, ktoré sa týkajú pracovného práva alebo s ním priamo súvisia. Medzi nimi je aj judikát R 66/2024 založený nauznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. augusta 2024, sp. zn. 6CdoPr/11/2023, ktoré sa týka § 45 Zákonníka práce – trvania skúšobnej doby.
- Vzor
Rozhodnutie/právna veta: Pri počítaní skúšobnej doby určenej na mesiace nie je možné uplatniť pravidlo, že jej koniec pripadne na deň, ktorý sa číselne zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa doba (§ 37 Zákonníka práce) počíta. Doba určená na mesiace začína plynúť dňom, ktorým nastala skutočnosť rozhodujúca pre jej plynutie a spravidla sa končí dňom predchádzajúcim dňu, ktorý sa svojím číselným označením v danom kalendárnom mesiaci zhoduje s dňom, od ktorého začala plynúť.
Súdy sa zaoberali otázkou, na ktorý deň pripadá posledný deň dohodnutej skúšobnej doby v kontexte toho, či zamestnávateľ stihol urobiť skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Konanie sa viedlo na Okresnom súde Poprad – sp. zn. 7Cpr/1/2018, na Krajskom súde v Prešove – sp. zn. 18CoPr/2/2021 a o dovolaní rozhodoval Najvyšší súd – sp. zn. 6CdoPr/11/2023.
Z hľadiska pracovného práva je pri skúšobnej dobe východiskom § 45 Zákonníka práce, ktorý upravuje skúšobnú dobu.
Podľa § 45 ods. 1: „V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac še