Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) v § 152 upravuje podmienky nároku na zabezpečenie stravovania zamestnancov a na prispievanie na stravovanie. Podľa druhej vety § 152 ods. 2 Zákonníka práce: „Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie.“ Praxou býva kladená otázka, či možno zabezpečiť stravovanie aj zamestnancom, ktorí v daný deň vykonávali prácu presne 4 hodiny (prípadne aj menej), a to napríklad aj v kontexte § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce („Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa odseku 3.“).
- Vzor
V Zákonníku práce je ustanovená tzv. zásada výhodnosti, ktorá však má určité obmedzenia. Podľa § 1 ods. 6 Zákonníka práce platí, že „v pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje tento zákon alebo iný