Z uzavretej pracovnej zmluvy vyplýva zamestnancovi povinnosť osobne vykonávať prácu pre zamestnávateľa, a to podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Počas trvania pracovného pomeru dochádza k rôznym situáciám, počas ktorých zamestnanec nemôže vykonávať pre zamestnávateľa svoju prácu.
Na tieto situácie pamätá aj zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce" a "ZP"), ktorý ich označuje ako prekážky v práci. Tento článok bližšie pojednáva o dôležitých osobných prekážkach v práci.
Prekážky v práci môžu vzniknúť nielen na strane zamestnanca, ale i na strane zamestnávateľa. Jednou zo základných povinností zamestnávateľa je prideľovať zamestnancovi prácu v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy. Ak zamestnávateľ nemôže voči zamestnancovi plniť túto povinnosť z objektívnych dôvodov, ide o okolnosti, ktoré mu znemožňujú prideľovať prácu, tzv. prekážky v práci na strane zamestnávateľa.
Pri niektorých prekážkach v práci má zamestnanec nárok na náhradu príjmu, ktorú poskytuje zamestnávateľ. Podľa Zákonníka práce možno rozlišovať tieto druhy prekážok v práci na strane zamestnanca:
-
prekážky z dôvodu všeobecného záujmu (§ 136 a nasl. Zákonníka práce),
-
prekážky z dôvodu plnenia brannej povinnosti a z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl (§ 139 Zákonníka práce),
-
prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie (§ 140 Zákonníka práce),
-
dôležité osobné prekážky v práci (§ 141 Zákonníka práce).
Po dobu trvania prekážok v práci nie je zamestnanec povinný pre zamestnávateľa vykonávať prácu a jeho neprítomnosť v práci sa, v závislosti od charakteru prekážky, považuje za ospravedlnenú.