Bezpečnosť

Klimatická zmena významne ovplyvňuje výskyt, geografické rozšírenie a sezónnu aktivitu biologických faktorov predstavujúcich riziko pre zdravie pracujúcich. Zvyšovanie priemerných teplôt, miernejšie zimy, zmeny zrážkových režimov a častejší výskyt extrémnych poveternostných javov vytvárajú priaznivejšie podmienky pre šírenie patogénov a vektorov infekčných ochorení. Článok sa zameriava na biologické riziká súvisiace s klimatickou zmenou z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Analyzuje mechanizmy, ktorými klimatické zmeny ovplyvňujú výskyt vektorovo prenášaných ochorení, najmä ochorení prenášaných kliešťami a komármi, a identifikuje skupiny pracovníkov s najvyššou mierou expozície. Pozornosť je venovaná aj preventívnym opatreniam a potrebe zohľadnenia nových biologických rizík v systémoch riadenia BOZP. Cieľom príspevku je poukázať na význam klimatickej zmeny ako faktora ovplyvňujúceho biologické riziká na pracoviskách a podporiť rozvoj adaptačných stratégií na ochranu zdravia pracovníkov.

Údržba predstavuje opatrenia, ktoré nám pomáhajú zachovať a opätovne vy­tvoriť požadovaný stav strojov a zariadení, a ktoré majú predchádzať poruchám, a predĺžiť životnosť majetku. Údržba sa vykonáva tak na fyzickom majetku (vybavenie, stroje, budovy), ako aj na nehmotnom majetku (napr. softvér).

Pri zabezpečovaní bezpečnosti práce plnia dôležité úlohy popri zamestnávateľovi aj rôzne iné subjekty a verejnoprávne inštitúcie. Významné kontrolné oprávnenia v oblasti bezpečnosti práce plnia aj odbory, pokiaľ boli u zamestnávateľa zriadené. Vonkajšiu kontrolu bezpečnosti práce vykonávajú inšpektoráty práce prostredníctvom inšpektorov práce. Inšpektor práce môže však konať len v rozsahu predmetu inšpekcie práce, ktorý je daný platnou právnou úpravou. U zamestnávateľa môžu pôsobiť aj odborní zamestnanci na úseku bezpečnosti práce.

Preradenie zamestnanca predstavuje zmenu vykonávanej závislej práce. Pokiaľ stav pracoviska neumožňuje bezpečný výkon práce, zamestnávateľ preradí zamestnanca na výkon inej práce. Právna úprava pritom taxatívne ustanovuje prípady, keď zamestnávateľ musí zamestnanca preradiť. Preradenie zamestnanca je možné aj v prípade mimoriadnej udalosti, ktorá nastala na pracovisku. Právna úprava taktiež rieši prípady, keď je preradenie zamestnanca spojené aj so zmenou pracovnej zmluvy v danom prípade.

Článok nadväzuje na prvú časť uverejnenú v predchádzajúcom vydaní a pokračuje v prehľade základných informácií o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zameriava sa na vybrané oblasti z praxe, najmä na bezpečnú prevádzku pracovných zariadení, používanie strojov a náradia, manipuláciu s bremenami, skladovanie, prácu s nebezpečnými chemickými látkami a zmesami a vyhradené technické zariadenia. Osobitne sa venuje aj chýbajúcej prevádzkovej dokumentácii k strojom, bezpečnosti v opravárenských činnostiach a vybraným aspektom terciárnej sféry. Cieľom je priniesť rýchlu orientáciu v najčastejších situáciách z praxe a upozorniť na základné povinnosti a riziká.

Úprava pracovného času zamestnanca je podstatná v prípade zabezpečenia bezpečnosti práce pre určité kategórie zamestnancov. Špecifická úprava pracovného času prichádza do úvahy napríklad v prípade tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode,, ako aj v prípade dojčiacich žien v súlade s právnou úpravou. Špecifická úprava pracovného času môže byť potrebná aj v prípade osamelého rodiča, pokiaľ sa stará o dieťa, ktoré potrebuje starostlivosť. Taktiež mladiství zamestnanci majú špecifickú úpravu pracovného času v porovnaní s dospelými zamestnancami, ktorí pracujú v pracovnom pomere. V prípade tehotnej zamestnankyne je potrebné zohľadňovať aj jej individuálny zdravotný stav a spôsobilosť vykonávať doterajšiu závislú prácu.       

Národný inšpektorát práce (NIP) zverejnil Správu o stave ochrany práce a o činnosti Národného inšpektorátu práce za rok 2025, ktorá prináša komplexný pohľad na stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), pracovnoprávnych vzťahov, nelegálneho zamestnávania aj ďalších oblastí pracovného trhu.

Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) publikovala dva nové diskusné dokumenty v rámci projektu Budúcnosť práce, ktoré sa zaoberajú tým, ako sa meniace pracovné trendy dotýkajú bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP).

Umelá inteligencia zásadne mení pracovné prostredie v Európe, avšak s rastúcim využívaním digitálnych technológií sa objavujú aj nové riziká pre zamestnancov.

V predchádzajúcom čísle časopisu sa článok venoval klasickým priemyselným robotom, ich bezpečnostným prvkom a legislatívnym požiadavkam na ne. Druhá časť sa zameriava na kolaboratívne mobilné roboty. Zaoberá sa bezpečnostnými prvkami u tohto druhu robota a režimami spolupráce medzi ním a človekom. Preberá pracovné režimy a ovládacie zariadenia automatických strojov, ako aj ich využitie v priemysle. Záverečná pasáž sa venuje zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov na robotickom pracovisku.

Štvrtý Európsky prieskum podnikov o nových a vznikajúcich rizikách (ESENER 2024) prináša aktuálny pohľad na bezpečnosť a zdravie pri práci v európskych organizáciách. Zapojilo sa viac ako 41 000 pracovísk v 30 krajinách, čo umožňuje komplexne zmapovať riziká od tradičných fyzických faktorov po psychosociálne výzvy a dopady digitalizácie.

V prípade určitých kategórií zamestnancov právna úprava umožňuje individuálnu špecifickú úpravu pracovného času zamestnávateľom. Ide napríklad o tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy, ktoré  nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky náročné, a môžu mať špecifické požiadavky na úpravu pracovného času v ich prípade. Právna úprava taktiež umožňuje preradenie zamestnanca, pokiaľ sú splnené predpoklady dané taxatívnym právnym výpočtom.

Inšpekcia práce v Nitrianskom kraji v uplynulom roku zaznamenala 9 219 porušení právnych predpisov, z čoho významnú časť tvorili nedostatky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Napriek miernemu...

Robotizácia je najvyšším stupňom technického pokroku, je súčasťou automatizácie procesov. V súčasnosti sa stala vo vyspelých krajinách nevyhnutnou súčasťou priemyselnej výroby. Jej široké uplatnenie v priemysle je kľúčové, kde výrazne prispieva k vysokej produktivite, efektivite a bezpečnosti výrobného procesu. Článok pozostáva z dvoch častí, pričom v tejto prvej časti preberá znaky, prednosti, ako aj riziká robotizácie. Predovšetkým sa zaoberá bezpečnostnými požiadavkami, ktoré kladie na priemyselné roboty súčasná technická legislatíva, a podrobne rozvádza jednotlivé bezpečnostné prvky robotov.

Ručná manipulácia s bremenami v stavebníctve by mala byť minimalizovaná a eliminovaná vždy, keď je to možné, z dôvodu rizika poškodenia zdravia. Ak je nevyhnutná, je dôležité dodržiavať ergonomické zásady, ktoré zahŕňajú správnu pracovnú polohu, primeranú hmotnosť bremien, minimalizáciu vzdialenosti manipulácie a používanie vhodných pomôcok. Ručná manipulácia s materiá­lom ako celok, ktorej súčasťou je aj skladovanie, predstavuje nielen jednu z najúrazovejších, ale dokonca aj najrizikovejších pracovných činností človeka. Táto skutočnosť je zrejmá aj z toho, že pri manipulácii s materiálom dochádza u nás k viac ako polovici všetkých pracovných úrazov, hoci touto činnosťou sa podľa vykonaných odhadov zaoberá iba jedna štvrtina až jedna pätina všetkých zamestnancov.

Dokument je vytvorený spoločnosťou BOZPO, s. r. o. Cieľom tohto dokumentu je poskytnúť záznam o poverení zodpovednej osoby zhotoviteľa za plnenie (kontrolu a dodržiavanie) pravidiel BOZP, OPP a OŽP na stavenisku.

Pracovnoprávna zodpovednosť zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti práce má svoje obligatórne právne predpoklady. Právna úprava bezpečnosti práce je diferencovaná do veľkého počtu právnych predpisov, kam možno zaradiť aj vykonávaciu právnu úpravu. Pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sú taktiež významným vnútorným normatívnym predpisom bezpečnosti práce. Pre pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti práce je nevyhnutné, aby sa zamestnávateľ dopustil protiprávneho konania v podobe porušenia právnych povinností daných mu právnou úpravou, pričom toto protiprávne konanie  je v príčinnej súvislosti so spôsobením ujmy na zdraví zamestnancovi, pričom v tomto článku bude venovaná pozornosť pracovnému úrazu zamestnanca.

Právna úprava ustanovuje starostlivosť o bezpečnosť práce a vykonávanie opatrení subjektmi, a to obligatórne. Rovnako ale ustanovuje aj právne možnosti kontroly ich rešpektovania. Odbory pritom majú oprávnenie kontrolovať zamestnávateľa, či rešpektuje a implementuje právnu úpravu bezpečnosti práce pri výkone závislej práce. Inšpektoráty práce majú taktiež oprávnenie kontrolovať rešpektovanie predpisov bezpečnosti práce. Sám zamestnávateľ musí neustále kontrolovať stav bezpečnosti práce a starať sa aj o ochranu zdravia svojich zamestnancov. Taktiež môžu zamestnanci podať návrh na súd, a to v záujme zabezpečenia bezpečnosti práce.

Bezpečnosť a ochrana zdravia sú dve veci, ktoré zamestnávateľ môže ovplyvňovať, a svojim konaním môže znížiť počet úrazov, chorôb a pravdepodobnosť straty majetku a výroby. Jednou zo základných povinností zamestnávateľa je povinnosť zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami na vysokozdvižnej plošine. Práca vo výškach je nevyhnutným prvkom pri vykonávaní mnohých úloh od stavebných činností, cez umývanie okien v administratívnych budovách až po orezávanie stromov v mestských parkoch. Treba však pamätať na to, že ich vykonávanie sa považuje za obzvlášť nebezpečné. Preto ich nemôže absolvovať každý.

Pracovná disciplína je podstatným pojmom pre riadny výkon závislej práce. Pritom sa vzťahuje nielen na výkon práce v rámci pracovného pomeru, ale rovnako aj na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Pracovná disciplína pritom má súvis s bezpečnosťou vykonávanej práce. Prípadné porušenie pracovnej disciplíny totiž spôsobuje ohrozenie bezpečnosti práce, hlavne vtedy, pokiaľ porušenie pracovnej disciplíny spôsobí ujmu na zdraví alebo živote iného zamestnanca. Pracovná disciplína má taktiež súvis aj s pracovnoprávnou zodpovednosťou a jej obligatórnymi predpokladmi danými právnou úpravou.