Logo PPRAVO

Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Monitorovanie zamestnancov na pracovisku

Dátum: Rubrika: ODPORÚČAME

Monitorovanie zamestnancov na pracovisku je proces, ktorým zamestnávateľ sleduje činnosť svojich zamestnancov s cieľom zabezpečiť ochranu majetku, bezpečnosť, dodržiavanie pracovnej disciplíny alebo efektívnosť práce. Je to citlivá téma, pretože je potrebné nájsť pri nej rovnováhu medzi efektívnym manažovaním podniku a rešpektovaním súkromia zamestnancov.
V súčasnom období sa používajú rôzne systémy dohľadu nad pracoviskami a zamestnancami, a využívajú sa moderné technológie. Monitorovaním prevádzky tak možno predísť mnohým nehodám a pracovným úrazom a čiastočne kontrolovať zamestnancov, či dodržiavajú bezpečné pracovné postupy.
Zavádzanie týchto monitorovacích systémov má svoje pravidlá vychádzajúce z nariadení Európskej únie, tzv. GDPR, pracovnoprávnej legislatívy a je potrebné sa nimi riadiť. Príspevok prináša informácie o monitoringu na pracovisku najmä z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len "BOZP").
Monitorovanie ako nástroj zamestnávateľa
Monitorovanie zamestnancov na pracovisku predstavuje v súčasnosti často využívaný jav v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, ale aj v oblasti BOZP. Napomáha tomu rýchly technologický vývoj, nové inovatívne metódy a prístupy. Zamestnávateľ má síce právo kontroly pracovnej činnosti svojich zamestnancov, ale musí na to zvoliť vhodné prostriedky a formy, ktoré nie sú v rozpore s právnou úpravou ochrany súkromia zamestnanca, a nemajú dôsledky v podobe obťažovania zamestnancov.
Používanie inteligentných technológií na monitorovanie zamestnancov musí byť v súlade s právnymi predpismi, ako sú zákony o ochrane osobných údajov a pracovné právo. Zamestnávatelia by mali zabezpečiť:
-
transparentnosť- informovať zamestnancov o účele a rozsahu monitorovania,
-
súhlas - získať informovaný súhlas od zamestnancov pred zavedením monitorovacích technológií,
-
ochrana údajov - zabezpečiť bezpečné uchovávanie a spracovanie zhromaždených údajov,
-
minimalizácia údajov - zbierať len tie údaje, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Je dôležité, aby zamestnávatelia zvážili rovnováhu medzi zlepšením bezpečnosti a ochranou súkromia zamestnancov pri implementácii týchto technológií.
Právnym rámcom na používanie monitorovania na pracovisku sú:
-
zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce"),
-
zákon č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ochrane osobných údajov"),
-
zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Monitorovanie zamestnancov na pracovisku upravuje Zákonník práce v § 13 ods. 4, 5 a 7.
"Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými zariadeniami zamestnávateľa a kontroluje elektronickú poštu odoslanú z pracovnej elektronickej adresy a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to vopred upozornil. Ak zamestnávateľ zavádza kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia, ako aj dobu jej trvania a informovať zamestnancov o rozsahu kontroly, spôsobe jej uskutočnenia, ako aj o dobe jej trvania."
Podľa § 13 ods. 4 Zákonníka práce môže zamestnávateľ monitorovať zamestnancov len z vážnych dôvodov vyplývajúcich z osobitnej povahy činností zamestnávateľa. Takéto dôvody môžu zahŕňať napríklad ochranu majetku pred krádežami alebo zabezpečenie bezpečnosti na pracovisku. Monitorovanie nesmie neprimerane zasahovať do súkromia zamestnancov. Podľa slovenskej legislatívy je monitorovanie zamestnancov prípustné len vtedy, ak je nevyhnutné na ochranu oprávnených záujmov zamestnávateľa a ak nemožno dosiahnuť tento cieľ inými menej invazívnymi prostriedkami. Zamestnávateľ je povinný informovať zamestnancov o rozsahu a účele monitorovania a zabezpečiť ochranu získaných údajov.
Zákon o ochrane osobných údajov výslovne neupravuje monitorovanie zamestnancov. V oblasti monitorovania zamestnancov sa preto uplatňuje všeobecná úprava ochrany osobných údajov podľa tohto zákona a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES, (ďalej len "nariadenie GDPR)". Pretože prostredníctvom monitorovacích systémov dochádza aj k spracovávaniu osobných údajov, musí zamestnávateľ dodržiavať pravidlá ustanovené nariadením GDPR (GDPR - General Data Protection Regulation), v slovenčine všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov. Cieľom nariadenia GDPR je posilniť ochranu osobných údajov občanov a zabezpečiť, aby boli spracovávané legálne a transparentne.
Zamestnávateľ musí zabezpečiť, aby:
-
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Vydanie Bezpečnosť práce v praxi 7-8/2025

7-8/2025
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Bezpečnosť práce v praxi

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov