Pokiaľ dôjde pri výkone závislej práce k vzniku zdravotnej ujmy zamestnanca, obligatórne musí dôjsť k jej prešetreniu. Pracovný úraz je pritom neželaným následkom, a preto sa musí voči tomu, kto ho zamestnancovi spôsobil vyvodiť príslušná pracovnoprávna zodpovednosť v danom prípade.
Pritom pri vyvodení pracovnoprávnej zodpovednosti musia byť splnené jednotlivé obligatórne predpoklady dané právnou úpravou. Priebeh prešetrovania pracovného úrazu zamestnanca sa sústreďuje na presné určenie toho, kto pracovný úraz zamestnancovi spôsobil. Podstatné pritom je, či na vzniku pracovného úrazu zamestnanca nemá určitý podiel aj sám zamestnávateľ, napríklad pokiaľ opomenul určité svoje právne povinnosti, ktoré sú ustanovené platnou právnou úpravou.
Predpoklady pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz
Pracovnoprávna zodpovednosť má určité predpoklady, ktoré musia byť kumulatívne naplnené, a sú nimi:
-
existencia pracovného pomeru,
-
protiprávne konanie zamestnávateľa,
-
spôsobenie pracovného úrazu zamestnanca ako protiprávneho následku,
-
príčinná súvislosť protiprávneho konania zamestnávateľa a pracovného úrazu.
Pracovné právo ustanovuje pracovný pomer, ktorý sa zakladá pracovnou zmluvou, ktorá podľa § 43 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonník práce") musí obsahovať podstatné náležitosti dané kogentnou právnou úpravou. Pracovný pomer ako každý iný pracovnoprávny vzťah má svoje prvky, ktorými sú subjekt, objekt a obsah. Subjektmi pracovného pomeru sú zamestnanec a zamestnávateľ, predmetom je závislá práca a obsahom sú konkrétne práva a povinnosti subjektov pracovného pomeru. Pojem "závislá práca" má legálnu definíciu v § 1 ods. 2 Zákonníka práce a nemožno ju modifikovať.
Pod protiprávne konanie zamestnávateľa, v dôsledku ktorého môže vzniknúť pracovný úraz zamestnanca, možno zaradiť napríklad porušenie týchto jeho právnych povinností, ktoré mu ukladá Zákonník práce:
-
Zamestnávateľ si nesplnil svoju právnu povinnosť podľa § 41 ods. 1 Zákonníka práce a fyzickú osobu pred uzatvorením pracovnej zmluvy neinformoval o pracovných podmienkach, za akých má prácu vykonávať. Tak napríklad ju neinformoval o možnom riziku ohrozenia zdravia, a preto takáto neinformovaná fyzická osoba utrpela pracovný úraz pri následnom výkone závislej práce.
-
V prípade predzmluvných vzťahov môže ísť o porušenie ustanovenia § 41 ods. 2 Zákonníka práce, pretože zamestnávateľ uzatvoril pracovnú zmluvu s fyzickou osobou, ktorá je zdravotne nespôsobilá na výkon dohodnutej závislej práce, hoci si osobitná právna úprava splnenie predpokladu zdravotnej spôsobilosti výslovne vyžaduje. Potom následne môže takýto zamestnanec utrpieť pracovný úraz pri výkone závislej práce.
-
V prípade mladistvého zamestnanca zamestnávateľ porušil § 41 ods. 3 Zákonníka práce, a to tým, že s ním uzatvoril pracovnú zmluvu a nebolo vykonané predchádzajúce lekárske vyšetrenie mladistvého, ktorý má závislú prácu vykonávať.
-
Pri nástupe do zamestnania si zamestnávateľ nesplnil svoju právnu povinnosť podľa § 47 ods. 2 Zákonníka práce a neoboznámil zamestnanca s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou, s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať, s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania a s vnútorným predpisom upravujúcim oznamovanie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
-
V prípade mladistvého zamestnanca si zamestnávateľ nesplnil svoju právnu povinnosť podľa § 47 ods. 2 Zákonníka práce a pri nástupe do zamestnania neoboznámil mladistvého zamestnanca, a v prípade fyzickej osoby vykonávajúcej ľahké práce uvedené v § 11 ods. 4 Zákonníka práce aj jej zákonného zástupcu, o možných rizikách vykonávanej práce a o prijatých opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
-
Taktiež zamestnávateľ porušil svoju právnu povinnosť podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce tým, že neprideľoval zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, neutváral podmienky na plnenie pracovných úloh a neutváral ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, napríklad tie, ktoré sa týkajú bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
-
Zamestnávateľ porušil svojím konaním základnú zásadu rovnakého zaobchádzania ustanovenú v čl. 1 základných zásad Zákonníka práce, a to tým, že určitému zamestnancovi, v porovnaní s inými nezabezpečil rovnaké pracovné podmienky, a to napríklad v oblasti bezpečnosti práce a poskytovania ochranných pracovných pomôcok.
-
Porušením právnych povinností zamestnávateľa je aj porušenie § 177 ods. 1 Zákonníka práce, a to tým, že svojim zamestnancom nezabezpečoval také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku, a aj keď zistil nedostatky, neurobil opatrenia na ich odstránenie v danom prípade.
-> UPOZORNENIE:
Pod protiprávne konanie zamestnávateľa možno zaradiť aj každé jeho konanie, ktoré je v rozpore s pracovnou zmluvou, ktorá je platná. V konkrétnom prípade môže ísť o porušenie ustanovení obligatórnych náležitostí pracovnej zmluvy podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce. Tak napríklad zamestnávateľ zmenil zamestnancovi miesto výkonu práce, a to aj napriek tomu, že zamestnanec s tým nevyslovil súhlas alebo zamestnávateľ rozširoval opis pracovných činností v rozpore s druhom závislej práce, ktorá bola dohodnutá v pracovnej zmluve. V takomto prípade napríklad zamestnávateľ dával zamestnancovi pracovné pokyny na výkon takých pracovných úloh, na ktoré zamestnanec nemal zdravotnú spôsobilosť, a tieto boli v rozpore s pracovnou zmluvou, ktorá je platná.
Pod protiprávnym konaním možno rozumieť aj každé konanie zamestnávateľa, ktoré je v rozpore s vnútorným predpisom zamestnávateľa, ktorý je u neho v platnosti. Takýmto vnútorným normatívnym predpisom sú podľa § 39 ods. 2 Zákonníka práce napríklad aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov; ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného predpisu.
Protiprávnym konaním zamestnávateľa je aj prípad, keď zamestnávateľ nekonal, hoci bol na takéto konanie povinný na základe právneho predpisu, vnútorného normatívneho predpisu alebo pracovnej zmluvy. Tak napríklad zamestnávateľ neposkytoval zamestnancovi ochranné pracovné prostriedky, ktoré mali zamestnancovi zabezpečiť ochranu zdravia pri výkone špecifickej závislej práce, hoci podľa osobitných právnych predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tak urobiť mal. Tým sa dopustil zamestnávateľ protiprávneho konania a bude musieť znášať nepriaznivé právne následky svojho protiprávneho konania, a to nielen v pracovnoprávnej oblasti.
Pokiaľ dôjde k porušeniu predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany zamestnávateľa, a tým dôjde k pracovnému úrazu zamestnanca, tak je potrebné hovoriť o ujme na zdraví, ktorá danému zamestnancovi vznikla.
Pojem "pracovný úraz" je ustanovený v § 195 ods. 2 Zákonníka práce, kde sa konštatuje, že pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Taktiež sa v § 195 ods. 3 Zákonníka práce konštatuje, že pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť, z čoho sa taktiež nepriamo určuje rozsah pracovného úrazu. V súlade s § 220 ods. 3 Zákonníka práce, ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.
Pokiaľ dôjde k ujme na zdraví zamestnanca, teda k jeho pracovnému úrazu, tak zamestnávateľ, ktorý mu ujmu na zdraví spôsobil, zamestnancovi hradí liečebné náklady, bolestné, a aj náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, pokiaľ k nemu prišlo. Taktiež možno v prípade pracovného úrazu žiadať od zamestnávateľa aj náhradu citovej, nemateriálnej ujmy podľa ustanovení občianskeho práva. V tomto prípade si sám zamestnanec, ktorému vznikla ujma na zdraví, musí určiť rozsah takejto peňažnej náhrady ujmy na zdraví, súd však jej výšku posúdi a môže ju aj primerane znížiť podľa vlastnej úvahy.
V prípade pracovného úrazu zamestnanca, teda vzniku ujmy na jeho zdraví, nesie zodpovednosť zamestnávateľ, pričom ide o jeho objektívnu pracovnoprávnu zodpovednosť, ktorej sa podľa § 196 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ zbaví celkom alebo podľa § 196 ods. 2 Zákonníka práce sčasti, ale musí preukázať, že nastali skutkové dôvody tam ustanovené taxatívnym právnym výpočtom.
Pokiaľ majú nastať predpoklady pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca, tak sa musí preukázať príčinný súvis jeho protiprávneho konania a vzniku pracovného úrazu, teda ujmy na zdraví zamestnanca, inak nenastanú právne následky a nenastúpia sankcie v danom prípade. Preukázanie uvedenej podmienky príčinnej súvislosti protiprávneho konania zamestnávateľa a protiprávneho následku je nevyhnutným predpokladom pri vyvodzovaní pracovnoprávnej zodpovednosti a ukladaní sankcií u zamestnávateľa, ide teda o nevyhnutný, obligatórny predpoklad.
Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o BOZP") je zamestnanec bezodkladne povinný oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu, ktorý utrpel, ale len ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. Preto je vždy na uvážení zamestnanca, či takýto stav nastal v danom prípade. Taktiež zamestnanec nemá právnu povinnosť požiadať inú osobu, napríklad iného spoluzamestnanca, aby zamestnávateľa informoval o vzniku pracovného úrazu.
Právne povinnosti zamestnávateľa pri vzniku pracovného úrazu
Prvotné úkony zamestnávateľa
Podľa § 17 ods. 3 zákona o BOZPplatí, že v prípade, že po oznámení pracovného úrazu zamestnávateľovi
je potrebné bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia, zamestnávateľ ich musí vykonať.
-> UPOZORNENIE:
Zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietol vykonať prácu, prerušil prácu alebo opustil pracovisko, aby odišiel do bezpečia, ak sa dôvodne domnieval, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb.
Podľa § 17 ods. 5 zákona o BOZP platí, že ak ide o registrovaný pracovný úraz, je zamestnávateľ povinný po prijatí oznámenia bezodkladne oznámiť jeho vznik:
-
zástupcom zamestnancov vrátane príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť,
-
príslušnému útvaru Policajného zboru, v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že v súvislosti s pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin,
-
príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru, ak ide o závažný pracovný úraz, ktorým je podľa § 17 ods. 4 zákona o BOZP pracovný úraz v dôsledku ktorého došlo k smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví.
Podľa § 17 ods. 3 zákona o BOZP platí, že ak nastane udalosť uvedená v 2. a 3. bode, stav pracoviska nemožno meniť do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov okrem vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody. Ak sa stav pracoviska mení v dôsledku vykonania opatrení, aby sa zabránilo ďalšiemu možnému ohrozeniu života a zdravia alebo veľkej hospodárskej škode, zamestnávateľ je povinný vyhotoviť dokumentáciu o stave pracoviska potrebnú na vyšetrenie príčin vzniku takej udalosti.
Policajnému zboru musí zamestnávateľ oznámiť vznik registrovaného pracovného úrazu nielen v prípade, že je jednoznačne preukázané, prípadne sú jasné dôkazy o tom, kto a akým spôsobom trestný čin spáchal, ale už len za predpokladu, že zistené skutočnosti nasvedčujú, že k spáchaniu trestného činu došlo v danom prípade.
Sekundárne úkony zamestnávateľa
Podľa § 17 ods. 4 zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu (ďalej len "registrovaný pracovný úraz"), tak, že:
a) zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť; v prípade smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví (ďalej len "závažný pracovný úraz"), zamestnávateľ je povinný prizvať k zisťovaniu príčin aj bezpečnostného technika;
b) spíše záznam o registrovanom pracovnom úraze najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď sa dozvedel, že ide o registrovaný pracovný úraz;
c)
prijme a vykoná potrebné opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu.
K písm. a)
Pri zisťovaní príčin a okolností vzniku pracovného úrazu je zamestnávateľ povinný predovšetkým vypočuť zamestnanca, ktorému sa pracovný úraz stal, pričom musí zohľadňovať zdravotný stav zamestnanca. Predovšetkým musí zamestnávateľ posúdiť, či v dôsledku pracovného úrazu je zamestnanec schopný skutkovo správne opísať proces vzniku pracovného úrazu, teda či jeho schopnosť reprodukovať okolnosti vzniku pracovného úrazu nebola nejakým spôsobom obmedzená alebo nedošlo k jej zániku v danom prípade. Pokiaľ je aktuálne zamestnanec nespôsobilým reprodukovať zamestnávateľovi okolnosti pracovného úrazu, musí zamestnávateľ kladenie otázok zamestnancovi odsunúť. Pritom účasť príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a v prípade závažného pracovného úrazu aj bezpečnostného technika je nevyhnutná a zákonom o BOZP aj obligatórne požadovaná.
V prípade zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť je potrebné zohľadňovať napríklad § 19 ods. 1 zákona o BOZP, podľa ktorého zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej desať zamestnancov alebo ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni divízie alebo skupiny, je uvedený v prílohe č. 1 zákona, je povinný a iný zamestnávateľ môže vymenovať jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, a to na základe návrhu príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo voľby zamestnancov, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán alebo zamestnanecká rada. Zamestnanca možno navrhnúť alebo zvoliť za zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť len s jeho písomným súhlasom.
V prípade bezpečnostného technika je nevyhnutné zohľadňovať napríklad § 23 ods. 1 zákona o BOZP, podľa ktorého bezpečnostným technikom je fyzická osoba, ktorá má platné osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika vydané Národným inšpektorátom práce.
K písm. b)
Spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze je obligatórnym úkonom zamestnávateľa. Pritom je nevyhnutné rešpektovať aj uvedenú lehotu ôsmich dní odo dňa, kedy sa zamestnávateľ dozvedel, že ide o registrovaný pracovný úraz na pracovisku. Lehota je daná kogentnou právnou úpravou so začiatkom daným subjektívnou právnou okolnosťou, teda keď sa zamestnávateľ dozvedel, že ide o registrovaný pracovný úraz na pracovisku.
K písm. c)
Prijatie preventívnych opatrení zamestnávateľom je nevyhnutným predpokladom na to, aby už v budúcnosti nedošlo k opakovaniu podobného pracovného úrazu na pracovisku. V rámci implementácie uvedených preventívnych opatrení je zamestnávateľ povinný rešpektovať všeobecné zásady prevencie, ktoré sú v § 5 ods. 2 zákona o BOZP ustanovené taxatívnym právnym výpočtom.
-> UPOZORNENIE:
V súvislosti so spisovaním záznamu o registrovanom pracovnom úraze je potrebné zohľadňovať vyhlášku Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 500/2006 Z.z., ktorou sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze.
Podľa § 5 ods. 3 zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný vykonávať opatrenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci riadne a včas tak, aby sa splnil ich účel, a zabezpečovať, aby tieto opatrenia boli použiteľné a zamestnancovi prístupné.
Postup, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa ustanovuje § 17 ods. 6 zákona o BOZP kogentnou právnou úpravou. Pritom môže ísť napríklad o prípady dočasného pridelenia zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi.
Pritom je potrebné zohľadňovať aj § 58 ods. 1 až 3 Zákonníka práce, a to obligatórne. Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu sa môže so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Dočasné pridelenie nemožno dohodnúť na výkon prác, ktoré príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 4. kategórie podľa osobitného predpisu.
Ak zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania nepreukáže inak, dočasným pridelením je aj výkon práce zamestnancom, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania vykonáva činnosť pre právnickú alebo fyzickú osobu, ak:
-
právnická alebo fyzická osoba ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a dáva mu na tento účel pokyny;
-
táto činnosť sa vykonáva prevažne v priestoroch právnickej alebo fyzickej osoby a prevažne jej pracovnými prostriedkami, alebo táto činnosť sa prevažne vykonáva na zariadeniach právnickej alebo fyzickej osoby a
-
ide o činnosť, ktorú má právnická alebo fyzická osoba ako predmet svojej činnosti zapísanú v príslušnom registri.
-> UPOZORNENIE:
Užívateľský zamestnávateľ nemôže zamestnanca, ktorý je k nemu dočasne pridelený, dočasne prideliť k inému užívateľskému zamestnávateľovi.
Podľa § 17 ods. 7 zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný:
-
zaslať záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, kedy sa dozvedel, že ide o registrovaný pracovný úraz:
-
príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru,
-
zamestnancovi, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, alebo pozostalým, ak zamestnanec zomrel v dôsledku pracovného úrazu,
- zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu do 30 dní odo dňa, keď sa o jeho vzniku dozvedel.
Evidencia pracovného úrazu
Podľa § 17 ods. 8 písm. a) zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný viesť evidenciu pracovných úrazov, v ktorej uvedie údaje potrebné na spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ak sa následky pracovného úrazu prejavia neskôr, pričom ide o kogentnú právnu úpravu.
-> UPOZORNENIE:
Podľa § 17 ods. 9 zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný plniť povinnosti podľa § 17 ods. 4 písm. a) a c) a ods. 5 písm. a) prvého bodu zákona o BOZP aj pri nebezpečnej udalosti, pracovnom úraze, inom úraze, chorobe z povolania, ohrození chorobou z povolania.
Poskytovanie oznámení subjektov
Jednotlivé subjekty, ktoré sú ustanovené v § 17 ods. 10 a 11 zákona o BOZP musia poskytovať potrebné informácie, týkajúce sa pracovného úrazu tam ustanoveným subjektom, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. V § 17 ods. 12 zákona o BOZP sa určuje miestna príslušnosť inštitúcií, keďže sa ustanovuje, že na účely § 17 ods. 5, 7, 10 a 11 zákona o BOZP je príslušným inšpektorátom práce alebo príslušným orgánom dozoru ten, v ktorého územnom obvode pracovný úraz vznikol. Pre právne postavenie inšpektorátov práce je potrebné zohľadniť aj zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Záver
Pri pracovnom úraze zamestnanca sa musí plne prešetriť splnenie obligatórnych predpokladov pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa. Pritom platí, že zamestnávateľ sa pracovnoprávnej zodpovednosti za pracovný úraz zamestnanca môže zbaviť úplne alebo sčasti, musí však naplnenie skutkových právnych dôvodov preukázať. Pokiaľ mu to zdravotný stav umožňuje, musí zamestnanec oznámiť vznik pracovného úrazu svojmu zamestnávateľovi. Potom následne zamestnávateľ vykoná sekundárne právne úkony dané kogentnou právnou úpravou. A o pracovnom úraze zamestnanca musí zamestnávateľ viesť zodpovedajúcu evidenciu v komplexnom rozsahu. ?
Použité zdroje:
[1] Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
[2] Zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[3] Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
[4] Zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[5] Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 500/2006 Z.z. ktorou sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze.