Logo PPRAVO

Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Rozšírené vyhľadávanie

Pracovné situácie

Video/Webinár Sankcie zamestnávateľa - od krátenia dovolenky a nadtarifných zložiek mzdy po skončenie pracovného pomeru

Publikované: Autor/i: www.noveaspi.sk

doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M., univ. prof.

prof. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD.

JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD. 

 

Súčasťou výkonu kontrolnej činnosti zo strany zamestnávateľa voči zamestnancovi je aj prípadné ukladanie pracovnoprávnych sankcií za porušenie rôznych povinností plynúcich z obsahu pracovného pomeru. Tento proces sankcionovania však nie je v Zákonníku práce a ani v ostatných pracovnoprávnych predpisoch explicitne upravený. V mnohých prípadoch je  faktický postup zamestnávateľov výsledkom zaužívanej praxe, ktorý sa aj na základe aktuálnych súdnych rozhodnutí môže dostávať do rozporu s pracovnoprávnou úpravou.

Prezentácia z webinára „Sankcie zamestnávateľa“ poskytuje návod, ako správne postupovať pri ukladaní sankcií a nastavovať podmienky odmeňovania a povinností zamestnancov. 

V prezentácii nájdete odpovede aj na tieto otázky:

  • ako krátiť dovolenku zamestnancom pri ich neospravedlnenej neprítomnosti v práci,
  • ako nastaviť podmienky priznávania variabilných zložiek mzdy a čo znamená „nenárokovateľná zložka mzdy“,
  • ako možno krátiť náhradu mzdy zamestnanca za sviatok,
  • ako možno posudzovať plynutie subjektívnej a objektívnej lehoty pri porušení pracovnej disciplíny zamestnancom,
  • do akej miery sú relevantné tvrdenia zamestnanca o jeho šikane ako obrany na vytýkanie porušenia pracovnej disciplíny,
  • aké podmienky musia byť splnené, aby sa zamestnanec nemohol brániť absenciou oboznámenia s povinnosťou, ktorú mal dodržiavať,
  • čo všetko možno subsumovať pod oprávnený záujem zamestnávateľa a hodnotiť prípadne ako porušenie povinnosti zamestnancom nekonať v rozpore s ním,
  • za akých okolností musí zamestnávateľ uplatniť inú prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce,
  • aké sú najnovšie trendy v posudzovaní skončení pracovného pomeru pri porušení pracovnej disciplíny,

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Kategórie - Pracovné situácie

Rozbaliť všetky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov

Aktuálne články

Podstatné zásady platné v pracovnom práve N

Publikované:

Pri výkone závislej práce zamestnancom sa uplatňujú určité základné zásady dané platnou právnou úpravou. Pritom môže ísť napríklad o základnú zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá si vyžaduje rovnaký prístup k zamestnancom a týka sa aj odmeňovania. Jednotlivé zásady pracovného práva sa týkajú aj vytvárania uspokojivého pracovného prostredia pre výkon závislej práce. Taktiež zásady pracovného práva požadujú vytváranie špecifických pracovných podmienok pre určité kategórie zamestnancov, akými sú napríklad tehotné ženy pracujúce v pracovnom pomere. Uvedené, vybrané základné zásady pracovného práva ustanovuje v čl. 1 až 11 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v časti „Základné zásady“, a to kogentnou právnou úpravou, ktorá musí byť bezvýhradne rešpektovaná.

Nárok na rekondičný pobyt – diskriminácia z dôvodu materstva N

Publikované:

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sa (uznesenie 2Cdo/99/2022 z 18. decembra 2024) zaoberal otázkou porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a diskriminácie v pracovnoprávnom vzťahu v prípade rekondičného pobytu podľa § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) z dôvodu tehotenstva a materstva (čerpania materskej dovolenky, a teda neprítomnosti v práci a dopadov na nárok na rekondičný pobyt).

Možnosti zamestnanca podať podnet inšpektorátu práce N

Publikované:

Pokiaľ zamestnanec zastáva názor, že sú porušované predpisy bezpečnosti práce, môže podať podnet inšpektorátu práce. Pritom inšpektoráty práce poskytujú zamestnancom ochranu práv a oprávnených záujmov v rozsahu predmetu inšpekcie práce, ktorú majú inšpektoráty práce dané právnou úpravou. V súvislosti s uvedeným musí sám zamestnanec vyhodnotiť situáciu u zamestnávateľa a posúdiť, či využije svoju možnosť podať podnet inšpektorátu práce. Právna úprava však počíta s možnosťou, že sa zamestnanec najprv pokúsi riešiť nevyhovujúcu situáciu so zamestnávateľom a oznámi mu nedostatky, ktoré u zamestnávateľa vznikli. Pri podávaní podnetu inšpektorátu práce zamestnanec opíše skutkový stav a konanie zamestnávateľa, z ktorého vyplýva porušenie predpisov bezpečnosti práce, či iných právnych predpisov v danom prípade. V uvedenom článku bude venovaná pozornosť prípadom, kedy môže zamestnanec podať právne relevantný podnet na inšpektorát práce pre porušovanie pracovnoprávnych predpisov a právnych predpisov bezpečnosti práce.

Fyzický útok na zamestnanca ako pracovný úraz? N

Publikované:

V praxi sa objavujú spory ohľadom zodpovednosti za škodu zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca, ktorý nevznikne pri samotnom výkone práce a nevznikne činnosťou zamestnanca, ale činnosťou (konaním inej osoby) v podobe fyzického násilia/útoku na zamestnanca, ktorý má dopad na jeho zdravie. Otázka posudzovania takejto situácie nie je nová, ale bola riešená aj v minulosti (NS ČSR Cpj 37/74 (Rc 11/1976): „Dojde-li k úrazu pracovníka při plnění pracovních úkolů například tak, že je napaden jiným pracovníkem nebo osobou, která v organizaci nepracuje, jde o pracovní úraz, neboť při posuzování objektivní odpovědnosti organizace za pracovní úraz je rozhodující, že mu škoda vznikla při plnění pracovních úkolů, a nikoli okolnost, kdo je původcem škody)“, avšak posudzovanie konkrétnej situácie sa deje vždy v konkrétnom prípade a NS SR sa touto otázkou zaoberal aj v ostatnej dobe.

Práca na živnosť počas práceneschopnosti zamestnanca N

Publikované:

V škole máme ekonóma, ktorý je PN a (dlho bude), je u nás zamestnaný na trvalý pracovný pomer a zároveň je aj SZČO. Môže vykonávať ekonomickú činnosť, keď je na PN a faktúrovať si to?