Logo PPRAVO

Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Rozšírené vyhľadávanie

Pracovné situácie

Manažment riešenia konfliktu záujmov s ohľadom na internú komunikáciu zamestnávateľa

Publikované: Autor/i: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M., Právnická fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Labour Law Association , PhDr. Adam Madleňák, PhD.

V aplikačnej praxi neraz nastávajú situácie, keď sa konfliktu záujmov nedá vyhnúť. Úplne bežné sú situácie, keď sú u jedného zamestnávateľa zamestnané blízke osoby. Vtedy prirodzene existujú väzby na blízke osoby, ktoré majú za následok konflikt záujmov. Samotný konflikt záujmov nie je automaticky nezákonný. Nezákonné je konanie v situácii konfliktu záujmov. Je dôležité, aby bol následok konfliktu záujmov náležite zvládnutý.

Konflikt záujmov je možné vyriešiť napríklad odstránením konfliktných záujmov, odstúpením z funkcie, podaním výpovede z pracovnej pozície, odstúpením z rozhodovacieho procesu a pod. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj medzi najdôležitejšie nástroje na prevenciu a predchádzanie konfliktu záujmov patrí napríklad obmedzenie vedľajšieho príjmu, vyhlásenie o osobnom príjme, vyhlásenie o rodinnom príjme, vyhlásenie o osobnom majetku, vyhlásenie o rodinnom majetku, vyhlásenie o prijatých daroch, bezpečnosť a kontrola prístupu k interným informáciám, vyhlásenie o súkromných záujmoch týkajúcich sa správy zmlúv, vyhlásenie o súkromných záujmoch týkajúcich sa rozhodovania, vyhlásenie o súkromných záujmoch týkajúcich sa účasti na príprave alebo poskytovaní politického poradenstva, zverejnenie majetkových priznaní, obmedzenie a kontrola podnikania po skončení zamestnania, obmedzenie a kontrola darov a iných foriem výhod, obmedzenie a kontrola súbežných funkcií v politických stranách alebo mimovládnych organizáciách, obmedzenie súbehu funkcií verejných činiteľov. [1]

Konflikty záujmov sú nevyhnutnou realitou. Cieľom nastavenia efektívnej politiky riešenia konfliktov záujmov je zabezpečiť nestrannosť a plnenie pracovných úloh bez uprednostňovania súkromného záujmu. Rodinkárstvo je forma zvýhodňovania, ktorá môže negatívne ovplyvňovať efektivitu, morálku a podkopávať dôveru vo verejnej správe. Zamestnanci verejnej správy by sa mali zdržať prijímania alebo ovplyvňovania akéhokoľvek rozhodnutia o zamestnaní rodinného príslušníka. K rizikám rodinkárstva môže dôjsť osobitne počas procesu prijímania do zamestnania alebo počas trvania zamestnaneckého pomeru. Riadenie konfliktu záujmov v oblasti štátnej správy upravuje Etický kódex štátneho zamestnanca, ktorý je vydaný formou vyhlášky. Zamestnávatelia územnej samosprávy upravujú riadenie konfliktu záujmov vo svojich vnútropodnikových predpisoch, ktoré sú najčastejšie vydávané vo forme pracovného poriadku alebo etického kódexu. [2] Cieľom vydávaniach týchto noriem je definovať pravidlá správania sa pre nestranný výkon verejnej správy ako základ pre budovanie dôvery verejnosti.

Etický kódex štátneho zamestnanca definuje konflikt záujmov ako situáciu, v ktorej osobné záujmy štátneho zamestnanca môžu ovplyvniť plnenie jeho služobných úloh, alebo situáciu, v ktorej môže štátny zamestnanec využívať postavenie  štátneho zamestnanca v prospech osobného záujmu.

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Kategórie - Pracovné situácie

Rozbaliť všetky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov

Aktuálne články

Fyzický útok na zamestnanca ako pracovný úraz? N

Publikované:

V praxi sa objavujú spory ohľadom zodpovednosti za škodu zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca, ktorý nevznikne pri samotnom výkone práce a nevznikne činnosťou zamestnanca, ale činnosťou (konaním inej osoby) v podobe fyzického násilia/útoku na zamestnanca, ktorý má dopad na jeho zdravie. Otázka posudzovania takejto situácie nie je nová, ale bola riešená aj v minulosti (NS ČSR Cpj 37/74 (Rc 11/1976): „Dojde-li k úrazu pracovníka při plnění pracovních úkolů například tak, že je napaden jiným pracovníkem nebo osobou, která v organizaci nepracuje, jde o pracovní úraz, neboť při posuzování objektivní odpovědnosti organizace za pracovní úraz je rozhodující, že mu škoda vznikla při plnění pracovních úkolů, a nikoli okolnost, kdo je původcem škody)“, avšak posudzovanie konkrétnej situácie sa deje vždy v konkrétnom prípade a NS SR sa touto otázkou zaoberal aj v ostatnej dobe.

Práca na živnosť počas práceneschopnosti zamestnanca N

Publikované:

V škole máme ekonóma, ktorý je PN a (dlho bude), je u nás zamestnaný na trvalý pracovný pomer a zároveň je aj SZČO. Môže vykonávať ekonomickú činnosť, keď je na PN a faktúrovať si to?

(NE)Oprávnenia prokuristu v pracovnoprávnych vzťahoch N

Publikované:

Vo svete podnikania je pomerne bežné, že za podnikateľa koná jeho prokurista. Tým môže byť len fyzická osoba, ktorá je udelením prokúry splnomocnená na všetky právne úkony, ku ktorým pri prevádzke podniku dochádza. A to aj v prípadoch, keď sa na tieto úkony vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Takto vymedzuje prokúru Obchodný zákonník.

Práva subjektu, ktorý prijal dodávku práce osoby nelegálne zamestnávanej, voči inšpekcii práce v konaní o uložení pokuty (právo na spravodlivý proces) N

Publikované:

Na konci roka 2024 Najvyšší správny súd SR (Zbierka stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 3/2024, ročník: III.) publikoval niekoľko rozhodnutí, ktoré priamo súvisia s pracovným právom. Ide aj o rozhodnutie 88/2024 ZNSS založené na rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ssk 26/2023 z 26. júna 2024, ktorý sa týka otázky subjektu, ktorý prijal prácu fyzickej osoby, ktorá je nelegálne zamestnávateľom dodávateľom práce/služby podľa § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a jeho postavení v konaní – napríklad možnosť namietania toho, čo poskytovateľ práce/služby nenamietal.

Skúšobná doba a počítanie času – judikát Najvyššieho súdu SR - R 66/2024 N

Publikované:

Na konci roka 2024 Najvyšší súd SR (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2024) publikoval niekoľko rozhodnutí, ktoré sa týkajú pracovného práva alebo s ním priamo súvisia. Medzi nimi je aj judikát R 66/2024 založený nauznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. augusta 2024, sp. zn. 6CdoPr/11/2023, ktoré sa týka § 45 Zákonníka práce – trvania skúšobnej doby.