Logo PPRAVO

Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Rozšírené vyhľadávanie

Pracovné situácie

Manažment riešenia konfliktu záujmov s ohľadom na internú komunikáciu zamestnávateľa

Publikované: Autor/i: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M., Právnická fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Labour Law Association , PhDr. Adam Madleňák, PhD.

V aplikačnej praxi neraz nastávajú situácie, keď sa konfliktu záujmov nedá vyhnúť. Úplne bežné sú situácie, keď sú u jedného zamestnávateľa zamestnané blízke osoby. Vtedy prirodzene existujú väzby na blízke osoby, ktoré majú za následok konflikt záujmov. Samotný konflikt záujmov nie je automaticky nezákonný. Nezákonné je konanie v situácii konfliktu záujmov. Je dôležité, aby bol následok konfliktu záujmov náležite zvládnutý.

Konflikt záujmov je možné vyriešiť napríklad odstránením konfliktných záujmov, odstúpením z funkcie, podaním výpovede z pracovnej pozície, odstúpením z rozhodovacieho procesu a pod. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj medzi najdôležitejšie nástroje na prevenciu a predchádzanie konfliktu záujmov patrí napríklad obmedzenie vedľajšieho príjmu, vyhlásenie o osobnom príjme, vyhlásenie o rodinnom príjme, vyhlásenie o osobnom majetku, vyhlásenie o rodinnom majetku, vyhlásenie o prijatých daroch, bezpečnosť a kontrola prístupu k interným informáciám, vyhlásenie o súkromných záujmoch týkajúcich sa správy zmlúv, vyhlásenie o súkromných záujmoch týkajúcich sa rozhodovania, vyhlásenie o súkromných záujmoch týkajúcich sa účasti na príprave alebo poskytovaní politického poradenstva, zverejnenie majetkových priznaní, obmedzenie a kontrola podnikania po skončení zamestnania, obmedzenie a kontrola darov a iných foriem výhod, obmedzenie a kontrola súbežných funkcií v politických stranách alebo mimovládnych organizáciách, obmedzenie súbehu funkcií verejných činiteľov. [1]

Konflikty záujmov sú nevyhnutnou realitou. Cieľom nastavenia efektívnej politiky riešenia konfliktov záujmov je zabezpečiť nestrannosť a plnenie pracovných úloh bez uprednostňovania súkromného záujmu. Rodinkárstvo je forma zvýhodňovania, ktorá môže negatívne ovplyvňovať efektivitu, morálku a podkopávať dôveru vo verejnej správe. Zamestnanci verejnej správy by sa mali zdržať prijímania alebo ovplyvňovania akéhokoľvek rozhodnutia o zamestnaní rodinného príslušníka. K rizikám rodinkárstva môže dôjsť osobitne počas procesu prijímania do zamestnania alebo počas trvania zamestnaneckého pomeru. Riadenie konfliktu záujmov v oblasti štátnej správy upravuje Etický kódex štátneho zamestnanca, ktorý je vydaný formou vyhlášky. Zamestnávatelia územnej samosprávy upravujú riadenie konfliktu záujmov vo svojich vnútropodnikových predpisoch, ktoré sú najčastejšie vydávané vo forme pracovného poriadku alebo etického kódexu. [2] Cieľom vydávaniach týchto noriem je definovať pravidlá správania sa pre nestranný výkon verejnej správy ako základ pre budovanie dôvery verejnosti.

Etický kódex štátneho zamestnanca definuje konflikt záujmov ako situáciu, v ktorej osobné záujmy štátneho zamestnanca môžu ovplyvniť plnenie jeho služobných úloh, alebo situáciu, v ktorej môže štátny zamestnanec využívať postavenie  štátneho zamestnanca v prospech osobného záujmu.

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Kategórie - Pracovné situácie

Rozbaliť všetky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov

Aktuálne články

Skúšobná doba a počítanie času – judikát Najvyššieho súdu SR - R 66/2024 N

Publikované:

Na konci roka 2024 Najvyšší súd SR (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2024) publikoval niekoľko rozhodnutí, ktoré sa týkajú pracovného práva alebo s ním priamo súvisia. Medzi nimi je aj judikát R 66/2024 založený nauznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. augusta 2024, sp. zn. 6CdoPr/11/2023, ktoré sa týka § 45 Zákonníka práce – trvania skúšobnej doby.

Pracovnoprávny spor v Českej republike a na Slovensku (5) Predbežné opatrenie a „jistota“ N

Publikované:

Napriek tomu, že právna úprava OSŘ obsahuje len veľmi málo ustanovení týkajúcich sa konkrétne pracovnoprávneho sporu, obsahuje osobitnú úpravu vo vzťahu k povinnosti uhradiť „jistotu“ v prípade návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ak ide o predbežné opatrenie v pracovnoprávnej veci alebo vo veci ochrany oznamovateľa protispoločenskej činnosti podľa zákona o ochrane oznamovateľov (§ 75b ods. 3 OSŘ.)  

Pracovnoprávny spor v Českej republike a na Slovensku (4) Koncentrácia konania N

Publikované:

Nová právna úprava individuálnych pracovnoprávnych sporov, ktorá bola zakotvená rekodifikáciou civilného práva procesného na Slovensku, modifikuje aj sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania. Odklon od sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania v rámci individuálneho pracovnoprávneho sporu je vyjadrený v ustanovení § 320 CSP, podľa ktorého zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na podporu svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

Pracovnoprávny spor v Českej republike a na Slovensku (3) Poučovacia povinnosť N

Publikované:

Ďalšou, v tomto prípade významnou zmenou právnej úpravy v rámci individuálneho pracovnoprávneho sporu, je rozšírenie poučovacej povinnosti súdu vo vzťahu k zamestnancovi. Podľa § 318 CSP súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k zamestnancovi vhodným spôsobom zamestnanca poučí o a) možnosti zastúpenia, b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnostiach podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie práva. [1]

Pracovnoprávny spor v Českej a Slovenskej republike (2) Odklony od všeobecnej úpravy v rámci vedenia individuálneho pracovnoprávneho sporu N

Publikované:

Pred rekodifikáciou právnej úpravy civilného práva procesného v SR a prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), platila v Českej aj Slovenskej republike obdobná právna úprava, ktorá upravovala občianske súdne konanie. Išlo o zákon z roku 1963, ktorý prešiel viacerými novelizáciami, a takto platil aj v Slovenskej republike do roku 2016. Prijatím nových civilných kódexov došlo k zmene systematiky právnej úpravy občianskeho súdneho konania, ktoré bolo premenované na civilné sporové konanie. CSP zaviedol osobitný inštitút individuálneho pracovnoprávneho sporu ako konania so slabšou stranou – zamestnancom, ktorý aj zadefinoval a v ucelenej časti upravuje jednotlivé odklony od všeobecnej úpravy civilného sporového konania v prípade, že stranou sporu je zamestnanec. V ďalšom texte sa venujeme jednotlivým odklonom od všeobecnej právnej úpravy civilného sporového konania v prípade individuálneho pracovného sporu na Slovensku, a to v porovnaní s odklonmi a odlišnou úpravou občianskeho súdneho konania upraveného OSŘ v prípade, že ide o pracovnoprávny spor s poukazom na aktuálnu judikatúru.