Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovné situácie

Dovolenka za odpracované dni

Publikované: Autor/i: Ing. Iveta Matlovičová

Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani nárok na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni. Aby zamestnávateľ mohol posúdiť, či zamestnanec splnil podmienku pre vznik nároku na dovolenku za odpracované dni, je potrebné poznať, aké dni sa na účely dovolenky považujú za výkon práce. S výpočtom nároku na dovolenku za odpracované dni vás oboznámime v nasledujúcom článku.

Inštitút dovolenky za odpracované dni umožňuje, aby zamestnancovi vznikol nárok aspoň na časť dovolenky, v prípade, že u zamestnávateľa neodpracuje „zákonom požadovaných“ 60 dní v roku, t. j. nesplní základnú podmienku pre vznik nároku na dovolenku za kalendárny rok, ani nárok na jej pomernú časť. Dovolenka za odpracované dni patrí zamestnancovi v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku [poznámka: zákonom č. 348/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. 9. 2007 bola všeobecná číslovka 22 (používaná v ustanoveniach Zákonníka práce na účely dovolenky) nahradená číslom 21 a používa sa až do súčasnosti]. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 105 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ a „ZP"): "Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku." Dovolenka za odpracované dni tak patrí zamestnancovi najviac v dĺžke dvoch dvanástin, keďže pri nároku v dĺžke troch dvanástinách by už bolo odpracovaných 63 dní  (3 x 21 dní). To už by však zamestnanec spĺňal podmienku „výkon práce aspoň 60 dní“ a vznikol by mu nárok na pomernú časť dovolenky. Z uvedeného vyplýva, že zamestnancovi vznikne nárok na dovolenku za odpracované dni, ak odpracuje najmenej 21 dní a najviac 59 dní.

 Tabuľka č. 1 – Nárok na dovolenku za odpracované dni (pri základnej výmere 4 týždne/5 týždňov)

počet odpracovaných dní

nárok na počet dvanástin

nárok pri ročnej výmere 4 týždne

nárok pri ročnej výmere 5 týždňov

21 až 41

1 dvanástina

1,5 dňa

2 dni

42 až 59

2 dvanástiny

3,5 dňa

4 dni

 

Príklad: Zamestnanec (35 rokov) nastúpil do pracovného pomeru, ktorý bol uzatvorený na dobu neurčitú, dňa 2.11.2023. Skúšobná doba bola dohodnutá na 1 mesiac. Vzhľadom na jeho vek má nárok na dovolenku najmenej v celoročnej výmere 5 týždňoch (25 dní). V akom rozsahu mu vznikne nárok na dovolenku za rok 2023?

Zamestnanec odo dňa nástupu do práce, t. j. od 2.11.2023 do konca roka 2023 odpracoval 42 dní [za výkon práce sa na účely dovolenky považuje 21 dní v novembri a 21 dní v decembri]. Zamestnancovi preto vzniká nárok na dovolenku za odpracované dni, a to v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní.  Keďže zamestnanec odpracoval 42 dní, má nárok na dovolenku v dĺžke len jednej dvanástiny z celoročnej výmery dovolenky (za prvých odpracovaných dní 21 je nárok na jednu dvanástinu + za druhých odpracovaných dní 21 je nárok na ďalšiu dvanástinu z ročnej výmery dovolenky).

<

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Práva subjektu, ktorý prijal dodávku práce osoby nelegálne zamestnávanej, voči inšpekcii práce v konaní o uložení pokuty (právo na spravodlivý proces) N

Publikované:

Na konci roka 2024 Najvyšší správny súd SR (Zbierka stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 3/2024, ročník: III.) publikoval niekoľko rozhodnutí, ktoré priamo súvisia s pracovným právom. Ide aj o rozhodnutie 88/2024 ZNSS založené na rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ssk 26/2023 z 26. júna 2024, ktorý sa týka otázky subjektu, ktorý prijal prácu fyzickej osoby, ktorá je nelegálne zamestnávateľom dodávateľom práce/služby podľa § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a jeho postavení v konaní – napríklad možnosť namietania toho, čo poskytovateľ práce/služby nenamietal.

Skúšobná doba a počítanie času – judikát Najvyššieho súdu SR - R 66/2024 N

Publikované:

Na konci roka 2024 Najvyšší súd SR (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2024) publikoval niekoľko rozhodnutí, ktoré sa týkajú pracovného práva alebo s ním priamo súvisia. Medzi nimi je aj judikát R 66/2024 založený nauznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. augusta 2024, sp. zn. 6CdoPr/11/2023, ktoré sa týka § 45 Zákonníka práce – trvania skúšobnej doby.

Pracovnoprávny spor v Českej republike a na Slovensku (5) Predbežné opatrenie a „jistota“ N

Publikované:

Napriek tomu, že právna úprava OSŘ obsahuje len veľmi málo ustanovení týkajúcich sa konkrétne pracovnoprávneho sporu, obsahuje osobitnú úpravu vo vzťahu k povinnosti uhradiť „jistotu“ v prípade návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ak ide o predbežné opatrenie v pracovnoprávnej veci alebo vo veci ochrany oznamovateľa protispoločenskej činnosti podľa zákona o ochrane oznamovateľov (§ 75b ods. 3 OSŘ.)  

Pracovnoprávny spor v Českej republike a na Slovensku (4) Koncentrácia konania N

Publikované:

Nová právna úprava individuálnych pracovnoprávnych sporov, ktorá bola zakotvená rekodifikáciou civilného práva procesného na Slovensku, modifikuje aj sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania. Odklon od sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania v rámci individuálneho pracovnoprávneho sporu je vyjadrený v ustanovení § 320 CSP, podľa ktorého zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na podporu svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

Pracovnoprávny spor v Českej republike a na Slovensku (3) Poučovacia povinnosť N

Publikované:

Ďalšou, v tomto prípade významnou zmenou právnej úpravy v rámci individuálneho pracovnoprávneho sporu, je rozšírenie poučovacej povinnosti súdu vo vzťahu k zamestnancovi. Podľa § 318 CSP súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k zamestnancovi vhodným spôsobom zamestnanca poučí o a) možnosti zastúpenia, b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnostiach podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie práva. [1]