V praxi sa možno v pracovnom práve stretnúť aj s interakciami dvoch právnych predpisov z úplne iných oblastí (pracovnoprávny a občianskoprávny – spotrebiteľský), pričom sú spojené spoločnou udalosťou (zrušenie letu na zahraničnej pracovnej ceste).
- Vzor
Situácia: Zamestnanec bol vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu. Zamestnávateľ hradí ubytovanie, cestovné náklady (letenku, miestnu dopravu), stravné, poistenie. Zamestnancovi napr. dňa 30.7. zrušia spiatočný večerný let. Na účely tohto príkladu pôjde o pracovnú cestu, keď zamestnanec ráno odchádza na jednodňovú cestu a večer sa vracia alebo odchádza deň predtým a ďalší deň večer sa vracia – v prípade zamestnancov z Bratislavy to umožňuje prítomnosť viedenského letiska, kde viaceré linky do kľúčových miest ako napr. Brusel odchádzajú ráno a vracajú sa večer. Ide o leteckú spoločnosť z EÚ a z letiska v EÚ.
V tomto prípade zrušenie večerného letu (ak je to posledný let) znamená, že neexistuje letecká alternatíva návratu na územie SR v daný deň (ak opomenieme iné formy transportu – napr. nočný vlak). Podľa osobitného prepisu (ku ktorému sa vrátime) letecká spoločnosť zodpovedá za osud cestujúceho (neplatí to však vždy) – má povinnosť v súvislosti s ubytovaním a stravou cestujúceho.
V tomto prípade letecká spoločnosť:
- uhradila náklady na ubytovanie, ktoré zamestnanec vynaložil (noc strávená v príslušnom hoteli v mieste odletu),
- uhradila náklady na stravu – večera a raňajky,
- zaplatila zamestnancovi kompenzáciu (náhradu) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91– (ďalej na účely tohto článku len „nariadenie 261/2004“) – v jednoduchších prípadoch je to 250 €,
- zamestnancovi zabezpečila let v ďalší deň.
Zamestnávateľ, vzhľadom na to, že zahraničná pracovná cesta neskončila v očakávaný deň (30.7.), ale 31.7. musel podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách zamestnancovi uhradiť stravné za ďalší deň – podľa príslušnej krajiny (spravidla 45 €/deň – napr. SRN, Belgicko) a príslušného časového pásma (z hľadiska dĺžky zahraničnej pracovnej cesty v kalendárny deň).
Pre zamestnávateľa tu vzniklo niekoľko otázok:
1. môže zamestnávateľ zohľadniť leteckou spoločnosťou uhradenú stravu vo výške stravného, ktoré zamestnancovi patrí za dni 30.7. a 31.7., t. j. krátiť ho?
2. komu patrí kompenzácia 250 € od leteckej spoločnosti, vzhľadom na to, že letenku hradil zamestnávateľ a nie zamestnanec?
3. môže si zamestnávateľ započítať škodu, ktorá mu vznikla (vyššie náklady) voči kompenzácii 250 € vyplatenej cestujúcemu zamestnancovi (napr. z dôvodu vzniku škody)?
4. môže si zamestnávateľ uplatniť škodu (zvýšené náklady) voči leteckej spoločnosti?
Uvedené otázky umožňujú vysvetliť aj niekoľko právnych inštitútov pracovného práva.
Práva cestujúcich – zamestnancov a ich zamestnávateľov v leteckej preprave
V leteckej doprave sa upravuje ochrana slabšej strany spotrebiteľa – cestujúceho. Cieľom tohto článku nie je až tak analyzovať, aké právo má cestujúci (prepravovaná osoba) z hľadiska svojich práv voči leteckej spoločnosti, ale zamerať sa na pracovnoprávne súvislosti spojené so zrušením letu cestujúceho zamestnanca.
Práva cestujúcich upravuje nariadenie 261/2004. [1] Nejde však o jediný predpis – platí aj tzv. Dohovor o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu (tzv. Montrealsky dohovor) [2] Riešia sa tam otázky vo vzťahu k strate batožiny, nehodám, omeškaniu a pod.
Pre bližšie informácie o ich vzťahu, aplikácii je potrebné pozrieť si príslušné články z daného odvetvia (nápomocné môže byť aj ďalej uvedené výkladové usmernenie Európskej komisie k nariadeniu 261/2004). V analyzovanom prípade bol ustálený stav, t. j. letecká spoločnosť z EÚ nerozporovala svoju povinnosť a zamestnancovi vyplatila kompenzáciu (250 €) a náklady na ubytovanie a stravu podľa nariadenia 261/2004. K samotnému nariadeniu 261/2004 však existuje celý rad súdnych sporov pred Súdnym dvorom EÚ, keď letecká spoločnosť odmietla plniť (to však nie je predmetom článku).
Povaha kompenzácie podľa nariadenia 261/2004
Základnou otázkou, ktorú si zamestnávateľ kládol je otázka súvisiaca s tým, komu patrí kompenzácia podľa nariadenia 261/2004 – zamestnancovi (ako cestujúcemu) alebo zamestnávateľovi ako osobe, ktorá letenku zakúpila.