Príspevky na rekreáciu a kúpeľná starostlivosť

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, je na žiadosť zamestnanca povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov najviac však v sume 275 € za kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie.

Podmienka trvania pracovného pomeru nepretržite najmenej 24 mesiacov sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Nárok na príspevok na rekreáciu tak majú aj zamestnanci, ktorých pracovný pomer ku dňu začatia rekreácie trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov a aktuálne sú na rodičovskej alebo materskej dovolenke alebo sú na neplatenom voľne.

♦ Príklad č. 1:

Pracovný pomer zamestnanca začal 2. 5. 2017. V máji 2019 predložil zamestnanec zamestnávateľovi doklady o rekreácii, z ktorých vyplýva, že rekreácia začala dňa 29. 4. 2019 a skončila 4. 5. 2019.

Pretože rekreácia začala pred 2. 5. 2019, zamestnanec nárok na príspevok na rekreáciu nemá – doba 24 mesiacov trvania pracovného pomeru uplynula až 2. 5. 2019.

* * *

♦ Príklad č. 2:

Pracovný pomer zamestnanca začal 2. 5. 2017. Doba 24 mesiacov trvania pracovného pomeru tak uplynie až 2. 5. 2019. Zamestnanec si objednal a zaplatil rekreáciu 26. 4. 2019. Na rekreáciu nastúpil 6. mája 2019 a trvala do 10. mája 2019. Zamestnanec predložil zamestnávateľovi doklady o rekreácii do konca mája.

Zamestnanec má nárok na príspevok na rekreáciu za rok 2019, a to až do výšky 275 € pretože ku dňu nástupu na rekreáciu bola splnená podmienka trvania pracovného pomeru.

* * *

♦ Príklad č. 3:

Pracovný pomer zamestnanca trvá nepretržite od 1. 6. 2015. V januári 2019 preložil zamestnanec doklady o rekreácii, z ktorých vyplýva, že rekreácia začala dňa 23. 12. 2018 a skončila 30. 12. 2018.

Pretože rekreácia začala 23. 12. 2018, zamestnanec nárok na príspevok nemá – rekreácia sa začala pred 1. 1. 2019, to je pred účinnosťou novely Zákonníka práce o poskytovaní príspevku na rekreáciu.

* * *

♦ Príklad č. 4:

Pracovný pomer zamestnanca trvá nepretržite od roku 2010. Rekreácia zamestnanca začala od 28. 12. 2018 a trvala do 6. 1. 2019. Zamestnanec za rekreáciu preddavok zaplatil 28. 12. 2018 vo výške 100 € a doplatok vo výške 160 € bol uhradený v deň skončenia rekreácie 6. 1. 2019. Môže zamestnávateľ príspevok na rekreáciu poskytnutý zamestnancovi v sume 143 € oslobodiť od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) a považovať ho za daňový výdavok (náklad)?

Podľa § 52zt ZDP ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2019 sa použije na rekreácie podľa § 152a Zákonníka práce, ktoré začínajú po 31. 12. 2018, preto príspevok na rekreáciu v tomto prípade nemožno oslobodiť od dane. Príspevok na rekreáciu v sume 143 €, ktorý je u zamestnanca zdaniteľný príjem, môže byť daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 1 ZDP, len ak sú splnené ustanovené podmienky.

* * *

♦ Príklad č. 5:

Pracovník bol nezamestnaný. Do pracovného pomeru nastúpil 1. 4. 2019. Zamestnanec si objednal a zaplatil rekreáciu 26. 3. 2019. Na rekreáciu nastúpil 18. apríla 2019 a trvala do 24. apríla 2019. Zamestnanec predložil zamestnávateľovi doklady o rekreácii do 15. mája.

Zamestnanec nemá nárok na príspevok na rekreáciu, pretože ku dňu nástupu na rekreáciu nebola splnená podmienka nepretržitého trvania pracovného pomeru 24 mesiacov.

* * *

♦ Príklad č. 6:

Pracovný pomer zamestnanca trvá od 1. 10. 2016. Zamestnanec je od 1. 12. 2018 na neplatenom voľne z dôvodu opatery nevládneho rodiča.

Za rok 2019 má nárok na príspevok na rekreáciu.

* * *

Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Počet zamestnávaných zamestnancov sa rozumie priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.

Nárok na príspevok na rekreáciu za splnenia ustanovených podmienok majú aj zamestnanci, ktorí sú na materskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

* * *

♦ Príklad č. 7:

Pracovný pomer zamestnankyne trvá od 1. 9. 2016. Zamestnankyňa je počas celého roka 2019 na rodičovskej dovolenke.

Za rok 2019 má nárok na príspevok na rekreáciu.

* * *

♦ Príklad č. 8:

Pracovný pomer zamestnanca trvá od 1. 9. 2016.

Zamestnanec má podľa pracovnej zmluvy polovičný úväzok. Výška jeho príspevku na rekreáciu je limitovaná sumou 275 / 2 = 137,50 €.

* * *

♦ Príklad č. 9:

Dvaja zamestnanci požiadali zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu. Obidvaja k žiadosti priložili účtovný doklad s označením zamestnanca na sumu 200 €. V akých sumách bude zamestnancom vyplatený príspevok, ak jeden z týchto zamestnancov pracuje na polovičný úväzok?

Zamestnávateľ obidvom zamestnancom vyplatí 55 % z oprávnených výdavkov, t. j. po 110 €. Ak by v tomto kalendárnom roku zamestnanec, ktorý pracuje na kratší pracovný čas, za nezmenených podmienok, znova požiadal o príspevok na rekreáciu (požiadal by zamestnávateľa doplatiť príspevok do max.sumy), potom by mu zamestnávateľ mohol v súlade s § 152a Zákonníka práce, doplatiť príspevok na rekreáciu max. do sumy 137,50 € (137,50 € = najvyššia sumu príspevku znížená v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času).

Ak zamestnanec skončí v priebehu kalendárneho roka pracovný pomer príspevok sa mu nijako nekráti. Pokiaľ takýto zamestnanec bude na rekreácii, ktorá začne ešte počas trvania pracovného pomeru, má nárok na príspevok vo výške 55 % až do sumy 275 € za rok.

* * *

♦ Príklad č. 10:

Zamestnanec pracuje v pracovnom pomere na plný úväzok. Pracovný pomer začal v roku 2014. Pracovný pomer končí 30. 4. 2019. Zamestnanec požiada zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu a predloží zamestnávateľovi dňa 6. 5. 2019 (teda už v čase, kedy pracovný pomer skončil) doklady o svojej rekreácii, ktorá bola v dňoch 19. 4. 2019 až 23. 4. 2019, suma úhrady bola 500 €.

Zamestnanec má nárok na príspevok na rekreáciu vo výške 275 €. Nárok má preto, lebo podmienky spĺňa a rekreácia začala v deň, kedy mu ešte trval pracovný pomer.

* * *

Ak zamestnanec pracuje u dvoch zamestnávateľov súčasne a u obidvoch spĺňa stanovené podmienky na poskytnutie príspevku na rekreáciu, môže si tento príspevok uplatniť len u jedného z nich. Vprípade, že zamestnanec túto podmienku v priebehu roka poruší, v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň zamestnávateľ chybu opraví, resp. v daňovom priznaní sa musí chyba opraviť a príspevok od druhého zamestnávateľa sa musí „dodaniť“. K sledovaniu tejto podmienky slúži novelizované tlačivo „Potvrdenie o príjmoch zo závislej činnosti“ platné pre rok 2019 – v ňom je uvedený nový riadok 09, v ktorom sa uvádza príspevok zamestnávateľa na rekreáciu, oslobodený od dane.

Zamestnanci, ktorí sú napr. dlhodobo uvoľnení na výkon verejnej funkcie (napr. starosta, primátor), nárok na príspevok na rekreáciu nemajú. Nárok na príspevok na rekreáciu nemá zamestnanec vykonávajúci prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

♦ Príklad č. 11:

Pracovný pomer zamestnanca trvá od 1. 7. 2016. Zamestnanec bol v novembri 2018 zvolený za starostu obce a bol z pracovného pomeru uvoľnený na výkon verejnej funkcie. Za rok 2019 nemá nárok na príspevok na rekreáciu.

Svojmu zamestnancovi môže zamestnávateľ prispievať na tuzemskú dovolenku – ubytovacie služby či pobytové balíky, zostavené z minimálne dvoch prenocovaní na území Slovenskej republiky alebo na prázdninové aktivity – tábory pre školopovinné deti. Spolu so zamestnancom sa na rekreácii môžu zúčastniť aj blízki rodinní príslušníci.

Oprávnenými výdavkami sú preukázané výdavky zamestnanca, na organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území SR pre dieťa zamestnanca, navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom.

* * *

♦ Príklad č. 12:

Zamestnanec predložil zamestnávateľovi preukázané výdavky zamestnanca na detský tábor pre svoje dieťa, ktorého sa dieťa zúčastnilo na prelome obdobia školského roku a školských prázdnin. Za oprávnené výdavky zamestnanca na účely uplatnenia príspevku na rekreáciu možno považovať len pomernú časť úhrady, ktorá zodpovedá obdobiu školských prázdnin.

Oprávnenými výdavkami sú aj preukázané výdavky zamestnanca na manžela (manželku), vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii. Znamená to, že ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP možno aplikovať aj na príspevok na rekreáciu, ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na základe účtovného dokladu s označením zamestnanca, z ktorého je zrejmé, že na rekreácii bol aj s inými osobami, na ktoré si uplatňuje príspevok na rekreáciu. Rovnako spoločnú účasť na rekreácii týchto oprávnených osôb preukazuje zamestnanec účtovným dokladom, súčasťou ktorého je aj uvedenie osôb, ktoré sa spolu so zamestnancom zúčastnili rekreačného pobytu, aby zamestnávateľ mohol posúdiť, či vznikol nárok na príspevok na rekreáciu v súlade so Zákonníkom práce. Súčasťou takéhoto dokladu sa akceptuje napr. aj potvrdenie vystavené ubytovacím zariadením, v ktorom ubytovacie zariadenie potvrdí účasť na rekreácii týchto osôb.

* * *

♦ Príklad č. 13:

Pracovný pomer zamestnanca trvá nepretržite od 1. 6. 2016. V máji 2019 predložil zamestnanec zamestnávateľovi doklady o rekreácii, z ktorých vyplýva, že rekreácia začala dňa 29. 4. 2019 a skončila 4. 5. 2019. Rekreácie sa zúčastnili spolu s manželom aj jeho manželka a dve deti.

Zamestnanec má nárok na príspevok na rekreáciu na každého z účastníkov rekreácie vo výške 55 % z oprávnených nákladov najviac vo výške 275 € na osobu.

* * *

♦ Príklad č. 14:

Pracovný pomer zamestnanca trvá nepretržite od 1. 6. 2015. V máji 2019 predložil zamestnanec zamestnávateľovi doklady o rekreácii, z ktorých vyplýva, že rekreácia začala dňa 29. 4. 2019 a skončila 4. 5. 2019. Rekreácie sa zúčastnila manželka a jeho dve deti.

Keďže zamestnanec sa nezúčastnil rekreácie nárok na príspevok nemá – nespĺňa podmienku oprávnených výdavkov podľa § 152a ods. 5 Zákonníka práce.

* * *

Cena príspevku na rekreáciu je v maximálnej výške za kalendárny rok:

• 55 % z ceny rekreácie maximálne 500 € hradí zamestnávateľ, to je 275 €, 45 % príspevku hradí zamestnanec,
• ak účet za dovolenku presiahne 500 € zamestnávateľ uplatňuje pravidlo maximálnej výšky príspevku podľa zákona, tzn. 275 € a zvyšok si hradí zamestnanec,
• príspevok je oslobodený od dane a odvodov do poisťovní,
• podľa rozhodnutia zamestnávateľa, môže byť zo sociálneho fondu hradený aj príspevok na rekreáciu nad rámec zákona, tzn. nad sumu 275 €.

Príspevok na rekreáciu môže zamestnávateľ poskytnúť formou rekreačného poukazu alebo preplatením účtov za pobyt.

Pri poskytovaní príspevku na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu na základe zmluvy s vydavateľom rekreačného poukazu môže byť výška poplatku za sprostredkovanie služieb maximálne 3 % z hodnoty rekreačného poukazu.

Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada.

Oprávnenými výdavkami na príspevok na rekreáciu sú preukázané výdavky zamestnanca na:

• Služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky.
• Pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky; za oprávnené výdavky iné služby súvisiace s ubytovaním možno zaradiť napr. vstup do bazéna, fitnescentra, účet za wellness a podobne, ak sú uvedené na jednom doklade – faktúre resp. účtovnom doklade. Preplatenie extra aktivít mimo účtu za pobyt prostredníctvom bločkov nie je možné. Oprávnenými výdavkami na preplatenie príspevku sú výdavky uvedené na účtovnom doklade.
• Ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby.
• Organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Oprávnenými výdavkami sú aj preukázané výdavky zamestnanca na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii.

 

Účtovanie kúpy a odovzdania rekreačných poukazov zamestnancovi

Pri nákupe rekreačných poukazov sa účtuje o nákupe cenín. Pri odovzdaní zamestnancovi, do výšky maximálne 275 € za kalendárny rok (resp. pri skrátenom pracovnom čase v nižšej sume), ide o náklad účtovaný na účte zákonných sociálnych nákladov.

Účtovanie rekreačných poukazov:

Text:	MD	D
Nákup rekreačných poukazov	213	325 (na faktúru)
	213	211 (v hotovosti)
Odovzdanie rekreačného poukazu zamestnancovi (55 %, maximálne do výšky 275 €)	527	213

Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala.

Účtovanie príspevku na rekreáciu na základe predloženia dokladov zamestnancom:

Text:	MD	D
Predloženie účtovného dokladu (faktúry) preukazujúceho výdavky na rekreáciu (55 %, max. do výšky 275 €)	527	333
Preplatenie príspevku na rekreáciu zamestnancovi	333	221 (z bankového účtu)
	333	211 (v hotovosti)

Náklad, je v oboch prípadoch účtovaný na účte 527 – Zákonné sociálne náklady, v účtovnom období, v ktorom rekreácia začala. Príspevok je v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok (ak nemá zamestnanec s dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas) je daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP

Pre zamestnanca je príspevok na rekreáciu príjmom oslobodeným od dane z príjmov v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

U zamestnávateľa s počtom zamestnancov 49 a menej platia tie isté podmienky pre poskytnutie príspevku na rekreáciu ako u zamestnávateľa, zamestnávajúceho 50 a viac zamestnancov. Ak takýto zamestnanec požiada zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu, ku dňu začatia rekreácie musí spĺňať podmienku nepretržitého trvania pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov a zamestnávateľ mu môže (nemá povinnosť) vyhovieť.

Ak zamestnávateľ s počtom zamestnancov 49 a menej poskytuje príspevok na rekreáciu zamestnanca na základe vlastného rozhodnutia, dobrovoľnosti, výdavky preukázateľne vynaložené na príspevok na rekreáciu si môže uplatniť do daňových výdavkov (v sume 55 % oprávnených výdavkov, max. 275 € za kalendárny rok).

Rekreačné poukazy a príspevky na rekreáciu môže využiť aj fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, a to za podmienok a rozsahu, aké platia pre zamestnancov. Podľa § 19 ods. 2 písm. w) ZDP daňovým výdavkom sú aj výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka, podnikateľa s príjmami podľa § 6 ods. 1 (príjmy z podnikania) a § 6 ods. 2 (príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti) ZDP, ktorý vykonáva túto činnosť najmenej 24 mesiacov v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa § 152a Zákonníka práce a súčasne mu nebol v rovnakom zdaňovacom období poskytnutý príspevok na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP si môže výdavky (náklady) na rekreáciu uplatniť do daňových výdavkov dvoma spôsobmi, a to prostredníctvom:

• účtovného dokladu znejúceho na meno daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (daňový výdavok na rekreáciu daňovníka, je výdavkom vynaloženým na osobnú spotrebu daňovníka, nie je preto nevyhnutné, aby účtovný doklad v tomto prípade obsahoval IČO, resp. DIČ daňovníka) preukazujúceho vynaloženie oprávnených výdavkov (nákladov) podľa § 152a ods. 4 a 5 Zákonníka práce, alebo
• rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu vydaného pre tohto daňovníka.

♦ Príklad č. 15:

Podnikateľ absolvoval spolu s manželkou v dňoch 5. až 7. júla trojdňový víkendový pobyt na Slovensku. Celková cena za rekreačný pobyt predstavuje sumu 640 €.

Daňovník si môže zahrnúť do daňových výdavkov 55 % z hodnoty pobytu, čo predstavuje sumu 352 €.

* * *

 

Kúpeľná starostlivosť

Od roku 2018 si daňovníci môžu uplatniť aj nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú podľa zákona o dani z príjmov preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaložené v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach (prevádzkovaných na základe povolenia podľa zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.).

Do nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľnú starostlivosť je možné zahrnúť úhradu za poskytnuté kúpeľné procedúry, vrátane úhrady za stravu a ubytovanie súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou, ako aj poplatok za parkovanie, ktoré uhradil daňovník, a ktoré neboli uhradené fyzickej osobe z iných zdrojov, napr. z verejného zdravotného poistenia, alebo inou osobou (napr. zamestnávateľom), pričom dĺžka pobytu v kúpeľoch nie je rozhodujúca. V prípade, ak bola časť takýchto úhrad uhradená z verejného zdravotného poistenia, resp. inou osobou a časť úhrad si uhradil daňovník sám, potom má daňovník nárok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane iba na ním zaplatenú časť úhrad.

Maximálna výška nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľníctvo je určená na sumu 50 € za rok. Nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť si môže uplatniť fyzická osoba vo výške preukázanej dokladom o zaplatení, najviac však v sume 50 € za rok za každú jednu osobu, na ktorú si uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane uplatňuje.Ak zaplatená suma na kúpeľnú starostlivosť niektorej osoby, napr. dieťaťa, je nižšia ako 50 €, nezdaniteľnou časťou základu dane na toto dieťa je iba táto nižšia suma.

Nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľníctvo si daňovník môže uplatniť aj na svoju manželku (manžela) a vyživované dieťa, ak za nich vykonal úhradu súvisiacu s kúpeľnou starostlivosťou, najviac do výšky 50 € za každého z nich. Túto nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov, pričom ak nárok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane na dieťa (deti) daňovníka spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, nezdaniteľná časť základu dane sa uplatňuje v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

Nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 11 ZDP, a to bez ohľadu na výšku dosiahnutých zdaniteľných príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky.

Nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľníctvo si môže daňovník uplatniť iba ročne, t. j. po skončení zdaňovacieho obdobia, a to buď:

• u zamestnávateľa prostredníctvom žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, alebo
• v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby.

Ak si daňovník uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť u zamestnávateľa cez žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, je povinný k žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania predložiť aj:

• Doklad o zaplatení úhrady súvisiacej s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami; ak doklad neobsahuje presnú identifikáciu daňovníka (aspoň meno a priezvisko), resp. jeho manželky (manžela) alebo meno vyživovaného dieťaťa, daňovník musí iným spôsobom preukázať, že využil uvedené služby v kúpeľnom zariadení (napr. potvrdením od poskytovateľa služieb, kto služby spotreboval).
• Čestné vyhlásenie manželky (manžela), resp. plnoletého dieťaťa o tom, že si táto osoba za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje túto nezdaniteľnú časť základu dane sama za seba, ak si daňovník uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť aj za manželku (manžela), alebo za vyživované dieťa.
• Doklad preukazujúci oprávnenosť nároku na manželku (manžela) a vyživované dieťa, ktorým je napr. sobášny list, rodný list dieťaťa, potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa a pod., ak ešte zamestnávateľovi tieto doklady daňovník nepredložil v súvislosti s uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela), alebo v súvislosti s uplatnením daňového bonusu na vyživované dieťa.

Daňovník, ktorý uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov, nemá povinnosť k daňovému priznaniu priložiť doklady, ktorými by nárok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane preukázal, teda nie je povinný k daňovému priznaniu priložiť ani doklad o zaplatení úhrady na kúpeľnú starostlivosť. Ak si daňovník uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť aj za manželku (manžela) a dieťa (deti), uvedie v III. oddiele daňového priznania výšku preukázateľne zaplatených úhrad za manželku (manžela) a za vyživované dieťa (deti), ako aj osobné údaje o manželke (manželovi) a vyživovanom dieťati (deťoch) žijúcich s daňovníkom v domácnosti. Správca dane je oprávnený daňovníka vyzvať, aby nárok na uplatnenú nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť preukázal.

Nezdaniteľnou časťou základu dane nie sú úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami, pri ktorých sa uplatnil postup podľa § 152a Zákonníka práce alebo postup podľa 19 ods. 2 písm. w) ZDP.

♦ Príklad č. 16:

Pán Milan bol s manželkou a dvomi deťmi v máji 2019 na víkendovom pobyte v liečebnom dome v Turčianskych Tepliciach. Za pobyt som zaplatil celkom 480 €. Môže si túto sumu uplatniť ako nezdaniteľnú časť základu dane v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2019?

Nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť si pán Milan môže uplatniť sám za seba, ako aj za manželku, ak si túto nezdaniteľnú časť základu dane neuplatní manželka sama vo svojom daňovom priznaní alebo v žiadosti o ročné zúčtovanie preddavkov na daň. Rovnako si môžete uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť aj na svoje vyživované deti, ak sa s manželkou dohodli, že si nezdaniteľnú časť základu dane na deti neuplatní ona. Keďže nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť si môže uplatniť v úhrne najviac do výšky 50 € za rok za každú osobu, v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2019 si môže uplatniť najviac 200 € za predpokladu, že cena pobytu za každú osobu presiahla sumu 50 €.

* * *

♦ Príklad č. 17:

Manžel sprevádzal v kúpeľoch svoju manželku, ktorej kúpeľnú liečbu predpísal lekár. Celý pobyt v kúpeľoch manželke preplatila zdravotná poisťovňa. Manžel za ubytovanie a stravu zaplatil spolu 500 €, na čo mu kúpele vystavili aj doklad s jeho identifikáciou. Môže si manžel za rok 2019 uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť?

Keďže aspoň jeden z manželov využil kúpeľnú starostlivosť, potom manželovi, ktorý využil len služby súvisiace s touto kúpeľnou starostlivosťou manželky, ktorú sprevádzal, vznikol nárok na uplatnenie nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť, ktorú si uplatní u zamestnávateľa v ročnom zúčtovaní alebo osobne podaním daňového priznania.

* * *

♦ Príklad č. 18:

Zamestnanec v roku 2019 absolvuje týždenný rekreačný pobyt v kúpeľoch a využije služby spojené s kúpeľnou starostlivosťou. Po skončení pobytu zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca vyplatí zamestnancovi príspevok na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce. Môže si zamestnanec uplatniť aj nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť na úhrady vynaložené v rámci tohto pobytu, ak sa rekreácia uskutočnila v zariadení prevádzkovanom na základe povolenia podľa § 33 zákona č. 538/2005 Z. z.?

V uvedenom prípade zamestnancovi nevzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť poskytnutú v rámci rekreačného pobytu v kúpeľoch, pretože znenie § 11 ods. 14 ZDP účinné od 1. 1. 2019 takýto postup nedovoľuje.

* * *

Zamestnávateľ môže zabezpečovať svoju sociálnu politiku aj zabezpečením rekreačných pobytov v svojom alebo prenajatom rekreačnom zariadení. V prípade prevádzkovania vlastného rekreačného zariadenia výdavky na prevádzku vlastného rekreačného zariadenia sú pre zamestnávateľa daňovými výdavkami. Pre zamestnanca je príjem z použitia rekreačného zariadenia poskytnutého zamestnávateľom oslobodeným od dane z príjmov. Rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa považujú za vyživované osoby. V prípade poskytnutiu prenajatého rekreačného zariadenia zamestnancom a ich rodinným príslušníkom sú takéto výdavky pre zamestnávateľa daňové výdavky. Pre zamestnanca je príjem z bezplatného použitia prenajatého rekreačného zariadenia nepeňažným príjmom, ktorý podlieha dani z príjmov.

♦ Príklad č. 19:

Zamestnávateľ v máji 2019 zabezpečil pre svojich zamestnancov trojdenný pobyt v kúpeľoch v hodnote 250 € za zamestnanca. Kúpele zamestnávateľovi vystavili faktúru s identifikáciou zamestnancov, ktorí tieto služby využili. Zamestnanci zamestnávateľovi uhradili zrážkou zo mzdy časť fakturovaných nákladov, čo u jedného zamestnanca predstavovalo 45 €. Počas pobytu v kúpeľoch si zamestnanci kúpili občerstvenie v úhrnnej sume cca za 40 € o čom mali doklad z ERP. Ide o daňový výdavok zamestnávateľa? Môžu si zamestnanci uplatniť pri ročnom zúčtovaní nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť a akými dokladmi majú nárok preukázať?

Zamestnancom vznikol nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť, pričom si môžu uplatniť nielen úhrady, ktoré zaplatili zamestnávateľovi, ale aj úhrady za občerstvenie. V prípade uplatnenia tejto nezdaniteľnej časti základu dane postačuje, aby zamestnanec preukázal nárok aspoň jedným dokladom s jeho identifikáciou. V danom prípade je týmto dokladom faktúra, ktorú má zamestnávateľ. Zostávajúce výdavky súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou môže zamestnanec preukázať aj dokladmi z ERP, kde jeho identifikácia nie je potrebná. Každý z uvedených zamestnancov má nárok na uplatnenie nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť najviac do výšky 50 €. Úhrady zamestnávateľa za zabezpečenie kúpeľnej starostlivosti pre svojich zamestnancov možno na strane zamestnanca po splnení ustanovených podmienok považovať za daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. c) ZDP. Na strane zamestnanca ide o zdaniteľný nepeňažný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 v nadväznosti na § 5 ods. 2 ZDP, v danom prípade vo výške 205 € (náklady vynaložené za zamestnanca znížené o časť sumy uhradenej zamestnancom).

Zdroj: časopis Dane a účtovníctvo v praxi 6/2019