Minimálna mzda a mzdové príplatky v roku 2022

Od 1. 1. 2022 je minimálna mzda v nasledujúcej výške:

• mesačná minimálna mzda 646 € [57 % z 1 133 €],
• hodinová minimálna mzda 3,713 €, ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca 40 hodín.

Ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca nižší ako 40 hodín, suma minimálnej mzdy vyjadrená v eurách za hodinu sa úmerne zvýši. Takto určená suma minimálnej hodinovej mzdy sa zaokrúhli na tri desatinné miesta (podľa právnej úpravy sa do 31. 12. 2020 uplatňovalo zaokrúhľovanie na štyri desatinné miesta).

Príklad č. 1:

Ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca je 40 hodín. V akej výške patrí zamestnancovi minimálna mzda za každú odpracovanú hodinu v roku 2022?

Suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom na príslušný kalendárny rok sa podľa zákona o minimálnej mzde určí ako 1/174 zo sumy platnej mesačnej minimálnej mzdy; suma sa zaokrúhli na tri desatinné miesta. Nakoľko pre rok 2022 je suma mesačnej minimálnej mzdy určená vo výške 646 €, zamestnancovi, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín, patrí hodinová minimálna mzda 3,713 € [646 : 174 = 3,7126 po zaokrúhlení 3,713 €].

Príklad č. 2:

Ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca je 37,5 hodiny. V akej výške patrí zamestnancovi minimálna mzda za každú odpracovanú hodinu v roku 2022?

Ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca nižší ako 40 hodín, suma minimálnej mzdy vyjadrená v eurách za hodinu sa podľa § 2 ods. 4 zákona o minimálnej mzde úmerne zvýši; takto vypočítaná suma sa zaokrúhli na tri desatinné miesta. To znamená, že ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca 37,5 hodiny, zamestnancovi patrí hodinová minimálna mzda 3,961 € [3,713 € x (40 : 37,5) = 3,96053].

Mesačná minimálna mzda sa uplatňuje u tých zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní formou mesačnej mzdy. V prípade zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní inou mzdovou formou ako mesačná časová mzda, napr. hodinovou časovou mzdou, úkolovou mzdou alebo podielovou mzdou, sa pri posudzovaní ich nárokov vychádza z hodinovej minimálnej mzdy.

Minimálna mzda predstavuje minimálnu úroveň príjmu, ktorý je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytovať za vykonanú prácu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Za obdobný pracovný vzťah sa považujú pracovné vzťahy, ktoré upravuje podľa odkazu zákona o minimálnej mzde, napr. zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v z. n. p., zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v z. n. p., zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v z. n. p., zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v z. n. p., zákon č. 346/2005 Z. z. v z. n. p..

Počnúc 1. 1. 2013 sa uplatňovanie minimálnej mzdy vzťahuje aj na zamestnancov (dohodárov), ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimopracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). To znamená, že od 1.1.2022 sa dohodárovi poskytne za každú odpracovanú hodinu odmena za vykonanú prácu aspoň vo výške minimálnej mzdy 3,713 €.

Na odmeňovanie fyzických osôb, ktoré pre zamestnávateľa vykonávajú práce v právnom vzťahu založenom zmluvou uzatvorenou podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka, sa zákon o minimálnej mzde nevzťahuje (napr. výkon prác na základe príkaznej zmluvy, výkon funkcie konateľa na základe zmluvy o výkone funkcie alebo na základe mandátnej zmluvy). Pre tieto skupiny osôb suma minimálnej mzdy ustanovená nariadením vlády nie je právne záväzná.

Minimálne mzdové nároky

Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“ alebo „ZP“) zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu:

• najmenej v sume minimálneho mzdového nároku,
• určeného pre stupeň náročnosti práce
• príslušného pracovného miesta,

pričom pracovným miestom je súhrn činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. 

Na tento účel sú v Zákonníku práce uvedené sumy minimálnych mzdových nárokov. Suma minimálneho mzdového nároku predstavuje „najnižšiu možnú“ celkovú mzdu zamestnanca, ktorej výška je závislá od zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti vykonávanej práce, t. j. od stupňa náročnosti práce. V závislosti od toho, aký stupeň náročnosti má pracovné miesto zamestnanca, prináleží zamestnancovi mzda najmenej vo výške príslušnej sumy minimálneho mzdového nároku.

Zamestnávateľ je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň náročnosti podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, a to v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.

Pracovné miesta, a tým aj minimálne mzdové nároky sú v Zákonníku práce odstupňované podľa zložitosti, namáhavosti a zodpovednosti práce do 6. stupňov náročnosti práce a súčasne do 6. koeficientov minimálnej mzdy. To znamená, že čím je práca náročnejšia, tým má zamestnanec nárok na vyššiu „minimálnu“ mzdu.

Zamestnávateľ pri priraďovaní stupňa náročnosti postupuje v súlade s prílohou č. 1 Zákonníka práce.

Príklady na priradenie stupňa náročnosti k pracovným miestam podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti vykonávanej pracovnej činnosti môžu byť (príkladmo) nasledovné:

1. stupeň náročnosti práce: pomocné, manipulačné alebo prípravné práce, ktoré sú podľa presných postupov a pokynov nadriadeného, napr. upratovačka, operátor výroby, balič, dokladač tovaru, pomocná sila v kuchyni,

2. stupeň náročnosti práce: ucelené obslužné rutinné práce alebo odborné rutinné práce podľa daných postupov, alebo práce spojené s hmotnou zodpovednosťou, výkon sanitárnych pracovných činností v zdravotníctve, výkon opakovaných, kontrolovateľných prác administratívnych, prevádzkovo-technických alebo ekonomických podľa pokynov alebo ustanovených predpisov, jednoduché remeselné činnosti, napr. administratívny pracovník, predavačka, sanitár,

3. stupeň náročnosti práce: rôznorodé odborné alebo ucelené odborné práce alebo samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend, samostatný výkon individuálnych tvorivých remeselných prác, riadenie alebo operatívne zabezpečovanie chodu zariadení alebo prevádzkových procesov spojené so zvýšenou duševnou námahou s prípadnou zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb alebo za ťažko odstrániteľné škody, napr. zdravotná sestra, masér, vodič, fakturant,

4. stupeň náročnosti práce: samostatné zabezpečenie odborných agend alebo výkon čiastkových koncepčných, systémových a metodických prác spojený so zvýšenou duševnou námahou, poskytovanie zdravotnej starostlivosti, odborné činnosti v zdravotníctve, riadenie, organizácia alebo koordinácia zložitých procesov alebo rozsiahleho súboru veľmi zložitých zariadení s prípadnou zodpovednosťou za životy a zdravie iných osôb, napr. oblastný manažér, účtovník,

5. stupeň náročnosti práce: výkon špecializovaných systémových, koncepčných, tvorivých alebo metodických prác s vysokou duševnou námahou; komplexné zabezpečovanie najzložitejších úsekov a agend s určovaním nových postupov v rámci systému; výkon odborných a špecializovaných činností v príslušnom odbore zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie ľudí; riadenie, organizácia a koordinácia veľmi zložitých procesov a systémov vrátane voľby a optimalizácie postupov a spôsobov riešenia, napr. vedúci výroby, obchodný manažér, hlavný účtovník, všeobecný lekár,

6. stupeň náročnosti práce: tvorivé riešenie úloh neobvyklým spôsobom s nešpecifikovanými výstupmi s vysokou mierou zodpovednosti za škody s najširšími spoločenskými dôsledkami; výkon špecializovaných a certifikovaných činností v zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie a životy ľudí; riadenie, organizácia a koordinácia najzložitejších systémov so zodpovednosťou za neodstrániteľné hmotné a morálne škody so značnými nárokmi na schopnosť riešiť zložité a konfliktné situácie spojené spravidla so všeobecným ohrozením najširšej skupiny osôb, napr.  výkonný riaditeľ, generálny riaditeľ, lekár špecialista.

Napriek uvedeným príkladom neexistuje žiaden zoznam povolaní, ktoré patria do konkrétneho stupňa náročnosti. Zaradenie zamestnancov je v kompetencii zamestnávateľa, pričom stupeň náročnosti práce je naviazaný na najnáročnejšiu pracovnú činnosť zamestnanca v rámci dohodnutého druhu práce, aj keď najnáročnejšia pracovná činnosť môže predstavovať len malú mieru z rozsahu pracovnej náplne zamestnanca. Kontrolu správneho zaradenia zamestnancov do stupňa náročnosti práce vykonáva príslušný inšpektorát práce. 

Mesačné minimálne mzdové nároky 

U zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý v mesiaci neodpracoval určený týždenný pracovný čas alebo má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, sa suma minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za mesiac zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času v mesiaci. Takto určený suma minimálneho mzdového nároku v eurách za mesiac sa zaokrúhli na najbližších desať eurocentov. 

Príklad č. 3:

U zamestnávateľa je ustanovený pracovný čas 40 hodín týždenne. Zamestnanec pracuje na polovičný pracovný úväzok (20 hodín týždenne). Aká suma (mesačnej minimálnej mzdy) minimálneho mzdového nároku sa vzťahuje na tohto zamestnanca?

Suma mesačnej minimálnej mzdy (minimálneho mzdového nároku) vo výške 646 € sa v roku 2022 uplatní len u toho zamestnanca, ktorý bude pracovať u zamestnávateľa na  plný pracovný úväzok (40 hodín týždenne). V prípade, ak bude mať zamestnanec uzatvorený pracovný pomer na iný než plný pracovný úväzok, suma mesačnej minimálnej mzdy sa pomerne skráti. To znamená, že zamestnancovi s dohodnutým kratším týždenným pracovným časom (20 hodín týždenne), patrí mesačná minimálna mzda (minimálny mzdový nárok) vo výške 323 € (1/2 z 646 €).

Hodinové minimálne mzdové nároky

Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín je 1/174 zo sumy mesačného minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň.

Príklad č. 4:

Ako sa určí suma minimálneho hodinového mzdového nároku pre 2. stupeň náročnosti práce na rok 2022 pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín?

Suma minimálneho hodinového mzdového nároku pre 2. stupeň náročnosti práce je 1/174 zo sumy mesačného minimálneho mzdového nároku pre 2. stupeň náročnosti práce, t. j.:  762 : 174 = 4,3793 po zaokrúhlení 4,379 €. 

Pri ustanovení týždenného pracovného času na menej ako 40 hodín sa sumy minimálnych mzdových nárokov podľa § 120 ods. 5 ZP určia tak, že sumy minimálnych mzdových nárokov určené pre príslušný stupeň za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín sa úmerne zvýšia. Sumy minimálnych mzdových nárokov sa zaokrúhľujú na tri desatinné miesta matematicky.

Príklad č. 5:

Ako sa určí suma minimálneho hodinového mzdového nároku pre 2. stupeň náročnosti práce na rok 2022 pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 37,5 hodiny?

Suma minimálneho hodinového mzdového nároku pre 2. stupeň náročnosti práce pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín je 4,379 €. Pri ustanovení týždenného pracovného času na menej ako 40 hodín, t. j. na 37,5 hodiny, sa suma minimálneho hodinového mzdového nároku pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín pre 2. stupeň náročnosti práce úmerne zvýši a to nasledovne: 4,379 € x (40 : 37,5) = 4,671 €.

Upozornenie: Minimálne mzdové nároky sa neuplatňujú u zamestnancov, ktorí pracujú u zamestnávateľa na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Uvedené znamená, že tzv. „dohodári“ majú nárok na odmenu vo výške platnej minimálnej mzdy vo výške 3,713 €, avšak nemajú nárok na minimálnu odmenu podľa príslušných stupňov náročnosti práce (platí pre nich teda len minimálna mzda prvého stupňa náročnosti práce).

Minimálny mzdový nárok a spôsob odmeňovania

Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej v sume príslušného minimálneho mzdového nároku. Ak celková mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu a dosiahnutou mzdou:

doplatok =  minimálny mzdový nárok – dosiahnutá celková mzda zamestnanca

Mzdou sa pritom rozumejú výlučne plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za vykonanú prácu bez takých plnení, ktoré nemajú charakter mzdy (pozri § 118 Zákonníka práce, v zmysle ktorého sa za mzdu nepovažuje napr. odstupné, príspevky zo sociálneho fondu) a bez plnení, ktoré vylučuje zákon, napr. mzdové zvýhodnenia za prácu vo sviatok, v sobotu a v nedeľu, za nočnú prácu. Ak celková mzda zamestnanca nebude vo výške minimálnej mzdy určenej pre príslušný stupeň náročnosti práce, zamestnanec sa môže doplatenia mzdy do výšky minimálnej mzdy, resp. sumy minimálneho mzdového nároku domáhať aj súdnou cestou.

Zamestnávateľ, u ktorého je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálnej mzdy určenej v kolektívnej zmluve pre príslušný stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Ak celková mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec odpracoval v mesiaci plný pracovný čas ustanovený zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou minimálnej mzdy ustanovenou v kolektívnej zmluve na príslušný kalendárny rok a dosiahnutou mzdou:

doplatok = minimálna mzda určená v KZ – dosiahnutá celková mzda zamestnanca

Výška sadzby minimálneho mzdového nároku je pre príslušný stupeň náročnosti násobkom hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy v eurách za mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, a koeficienta minimálnej mzdy. U zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý v mesiaci neodpracoval určený týždenný pracovný čas alebo má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, sa sadzba minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za mesiac zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času v mesiaci.

Pri ustanovení týždenného pracovného času na menej ako 40 hodín sa sadzby minimálnych mzdových nárokov v eurách na hodinu, t.j. ak ide o zamestnancov odmeňovaných hodinovou mzdou, úmerne zvýšia.

Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť zamestnancovi doplatok do minimálnej mzdy, resp. do sumy minimálneho mzdového nároku len v prípade, ak skutočne dosiahnutá mzda „po odpočítaní“ plnení, ktoré sa na účely výpočtu doplatku do dosiahnutej mzdy zamestnanca nezapočítavajú, je nižšiaako suma minimálnej mzdy, resp. nižšia ako suma minimálneho mzdového nároku,ktorá patrí zamestnancovi. Pri výpočtu doplatku sa do dosiahnutej mzdy zamestnanca nezahŕňajú plnenia, ktoré sa nepovažujú za mzdu podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce (napr. náhrada mzdy za dovolenku, náhrada za pracovnú pohotovosť) a  tzv. vylúčiteľné plnenia ustanovené v § 120 ZP:

• mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku,
• mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas,
• mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,
• mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu (od 1. 5. 2018),
• mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu,
• mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce.

Všetky ostatné zložky mzdy, ktorými sú základná mzda, odmeny, prémie,  príplatky (za prácu vo výškach, v odpoludňajších zmenách apod.), osobné ohodnotenia, zostávajú súčasťou celkovej mzdy zamestnanca (neodpočítavajú sa z nej). Celková mzda zamestnanca sa porovnáva so sumou minimálnej mzdy, ktorá by mala patriť zamestnancovi. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ je povinný poskytovať zákonné mzdové zvýhodnenia nad rámec minimálnej mzdy. Do počtu odpracovaných hodín sa na účely výpočtu doplatku nezahŕňajú hodiny práce nadčas a čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.