Materská a rodičovská dovolenka

Podľa smernice Rady č. 2010/18/EÚ z 8. marca 2010 sa rodičovská dovolenka považovala za osobné neprenosné právo každého z rodičov, ktoré má umožniť, aby sa o dieťa starala nielen matka, ale aj otec, príp. obaja naraz. Napriek tomu, že smernica Rady 2010/18/EÚ bola nahradená novou smernicou EP a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, právo každého rodiča minimálne na štyri mesiace rodičovskej dovolenky zostalo zachované; podľa novej smernice sú členské štáty naviac povinné zabezpečiť, aby pri príležitosti narodenia dieťaťa bolo garantované právo aj na otcovskú dovolenku, a to bez ohľadu na zamestnancov manželský alebo rodinný stav, ako sú vymedzené vo vnútroštátnom práve.

Kto má nárok na materskú a rodičovskú dovolenku

Materská dovolenka a rodičovská dovolenka sú pracovnoprávne inštitúty, ktoré sú ustanovené v § 166 až § 169 Zákonníka práce (ďalej len "ZP"). Nárok na čerpanie materskej a rodičovskej dovolenky má zamestnanec, ktorý má u zamestnávateľa uzatvorený pracovný pomer (uzavretá pracovná zmluva). Právo na čerpanie materskej a rodičovskej dovolenky majú aj zamestnanci, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť na skrátený pracovný úväzok, zamestnanci so zmluvou na dobu určitú a aj zamestnanec v skúšobnej dobe; nárok na materskú a rodičovskú dovolenku nie je podmienený ani odpracovaním určitého času. 

Nárok na materskú a rodičovskú dovolenku nemajú zamestnanci, ktorí vykonávajú u zamestnávateľa práce na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov a dohoda o pracovnej činnosti), nakoľko ustanovenia siedmej časti ZP vrátane časti „Podmienky žien a mužov starajúcich sa o deti“ sa na nich nevzťahujú (§ 223 ods. 2 ZP).

Dovolenka v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa

Dovolenka, ktorá sa poskytuje žene v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa, sa označuje ako materská dovolenka. Žene patrí materská dovolenka v trvaní 34 týždňov, osamelej žene v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí od narodenia dieťaťa aj mužovi ospravedlnené voľno, ak sa stará o narodené dieťa, a to v rovnakom rozsahu, ako patrí žene; neoznačuje sa však ako materská dovolenka, ale ako rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. 1 ZP.

• Žena (zamestnankyňa) má v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa nárok na ospravedlnené pracovné voľno s názvom „materská dovolenka“ odo dňa, keď ju lekár „vypíše“ na materskú dovolenku; žena nastupuje na materskú dovolenku spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.

• Muž (zamestnanec) má v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa nárok na ospravedlnené pracovné voľno s názvom „rodičovská dovolenka“ odo dňa narodenia dieťaťa. Pojem „materská dovolenka“ pre mužov v súčasnosti ZP nepozná, a preto ju zamestnávateľ nemôže mužovi poskytnúť. Z uvedeného vyplýva, že aj mužovi patrí v  súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa ospravedlnené pracovné voľno, ale nazýva sa rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce, a nie materská dovolenka. Poskytuje sa v rovnakom rozsahu ako žene.

Rodičovská dovolenka muža je podľa § 166 ods. 1 ZP od narodenia dieťaťa štandardne v trvaní 34 týždňov; táto doba sa na účely nároku na dovolenku považuje za výkon práce. Ak si muž uplatní nárok na rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods. 1 ZP neskôr ako po narodení dieťaťa, patrí mu tento nárok v zostávajúcom rozsahu.

To znamená, že v prípade, ak si muž bude čerpať rodičovskú dovolenku až po 34. týždni od narodenia dieťaťa, na pracovnoprávne účely to už nie je rodičovská dovolenka podľa § 166 ods.  1 ZP, ale ide o rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods.  ZP 2, ktorá sa na účely nároku na dovolenku za výkon práce nepovažuje, a preto nárok na riadnu dovolenku v zamestnaní podľa § 109 ZP môže krátiť.

Upozornenie: V schvaľovacom procese je novela ZP, do ktorej sa majú transponovať ustanovenia smernice EÚ č. 2019/1158, aby otcovia alebo rovnocenní druhí rodičia, ak sú uznaní vo vnútroštátnom práve, mali pri príležitosti narodenia dieťaťa právo na otcovskú dovolenku v rozsahu najmenej 10 pracovných dní.  Nakoľko slovenská právna úprava už v súčasnosti poskytuje zamestnancovi (mužovi) dovolenkuv súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa(ide rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods. 1 ZP), v súvislosti s transpozíciou smernice EÚ sa nenavrhuje zaviesť nový inštitút otcovskej dovolenky, ale len premenovať už existujúci inštitút rodičovskej dovolenky muža podľa § 166 ods. 1 ZP na tzv.otcovskú dovolenku; zároveň sa navrhuje, aby otcovská dovolenka v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrila mužovi od narodenia dieťaťa v trvaní 28 týždňov, osamelému mužovi v trvaní 31 týždňov a v súvislosti so starostlivosťou o narodené dve alebo viac detí v trvaní 37 týždňov. Počas čerpania otcovskej dovolenky vznikne otcovi dieťaťa nárok na materské v rozsahu 3 týždňov v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa a prekážkou nároku na materské nebude skutočnosť, že matka na to isté dieťa poberá materské alebo rodičovský príspevok.

Peňažné plnenie počas dovolenky v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa

Nárok na dovolenku v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa „tzv. rodičovské voľno“ majú obaja rodičia; o dieťa sa môže starať matka alebo otec, ale aj obaja súčasne. V prípade, že zamestnanec bude čerpať pracovné voľno v súvislosti s narodením dieťaťa (materská dovolenka u ženy a rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. 1 ZP u muža), zamestnanec o čerpanie rodičovského voľna zamestnávateľa nežiada. Zamestnanec má podľa § 166 ods. 3 ZP povinnosť predpokladaný deň nástupu na materskú a rodičovskú dovolenku len písomne oznámiť, a tonajmenej jeden mesiac vopred; v rovnakej lehote má povinnosť oznámiť  predpokladaný deň prerušenia a skončenia materskej a rodičovskej dovolenky a zmeny, ktoré počas rodičovského voľna nastanú.

Žene (zamestnankyni) plynie materská dovolenka odo dňa, ktorý je uvedený na tlačive predpísanom ústredím Sociálnej poisťovne „Žiadosť o materské“ (ide o tlačivo, na základe ktorého sa uplatňuje nárok na nemocenskú dávku materské). Tlačivo Sociálnej poisťovne nie je voľne k dispozícii a tehotnej poistenke ho vystavuje lekár zdravotníckeho zariadenia spravidla na začiatku ôsmeho až šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu; inému poistencovi (napr. otcovi dieťaťa) tlačivo poskytne príslušná pobočka Sociálnej poisťovne. To znamená, že žene (zamestnankyni) plynie materská dovolenka odo dňa, kedy ju lekár „vypíše“ na materskú dovolenku, a mužovi (zamestnancovi) plynie odo dňa narodenia dieťaťa. Ak si však obaja rodičia čerpajú „rodičovské voľno“ súčasne, hmotné zabezpečenie poskytované vo forme nemocenskej dávky materské môže poberať na to isté dieťa za to isté obdobie len jeden z nich.

Materské je nemocenská dávka, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa oprávnenej osobe (matke dieťaťa a inému poistencovi, ktorý sa stará o dieťa, napr. otec dieťaťa, fyzická osoba starajúca sa o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu). Oprávnené osoby však nemajú nárok na materské automaticky, ale musia oň požiadať a musia splniť podmienky ustanovené v zákone o sociálnom poistení. Žena žiada o materské spravidla šesť až osem týždňov pred plánovaným termínom pôrodu; začiatok poberania materského si určuje sama,  musí však mať na zreteli, že ak požiada o materské neskôr ako 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu z vlastnej vôle, materské sa vypláca len 28 týždňov odo dňa narodenia dieťaťa. Otcovi dieťaťa vznikne nárok na materské odo dňa, ku ktorému je žiadosť o materské podaná, t. j. ku dňu, od ktorého si iný poistenec uplatňuje nárok na materské (tzv. deň vzniku dôvodu na poskytnutie materského).

Príklad č. 1:

Odkedy najskôr môže otcovi vzniknúť nárok na materské  a ako si uplatní nárok na materské, aké doklady predkladá?

Otec dieťaťa má nárok na materské najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, ak už matka nepoberá materské na to isté dieťa. Ak sa matka nemôže o dieťa starať zo zdravotných dôvodov, následkom čoho dôjde k skoršiemu prevzatiu dieťaťa do starostlivosti, otec si môže uplatniť nárok na materské aj skôr.

Ako žiadosť slúži tlačivo Žiadosť o materské, ktoré mu poskytne pobočka Sociálnej poisťovne. Rodný list dieťaťa sa prikladá k žiadosti o materské v tom prípade, ak si nárok na materské uplatňuje cudzinec alebo ak dieťa nie je zapísané v matrike na území Slovenskej republiky (stačí neoverená kópia).

Novela č. 130/2021 Z. z. zákona o sociálnom poistení od 1. 5. 2021 zrušila pri uplatnení nároku na materské otcom dieťaťa podmienku, ktorou bolo uzatvorenie dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti s matkou dieťaťa; podľa pôvodnej právnej úpravy išlo len o formálny úkon, nakoľko  starostlivosť o dieťa je podľa zákona o rodine poskytovaná oboma rodičmi súčasne.

Podmienkou nároku na materské je teda skutočnosť, že sa dieťaťu starostlivosť poskytuje (a nie prevzatie dieťaťa do  starostlivosti inej osoby).

Za iného poistenca, ktorý si môže uplatniť nárok na materské, sa považuje poistenec, ktorý sa stará o dieťa (podľa pôvodnej právnej úpravy išlo o poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti); ide o tieto oprávnené osoby:

• otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,
• otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
• manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
• otec dieťaťa najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok; od 1. 5. 2021 sa pri nároku na materské otca povinnosť mať dohodu s matkou dieťaťa zrušila,
• manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo
• fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa a ktorý bol pred podaním žiadosti o materské nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok na materské odo dňa priznania materského, najneskôr do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa. Naďalej platí podmienka, že otec, ktorý si uplatnil nárok na materské zo zamestnania (napr. z pracovného pomeru, dohody, ktorá mu zakladá povinné nemocenské poistenie), nesmie mať príjem za prácu z toho právneho vzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na materské; aj naďalej sa vyžaduje prerušenie zárobkovej činnosti.

Súčasná právna úprava zákona o sociálnom poistení ustanovuje, že materské sa poskytuje za to isté obdobie na to isté dieťa len raz a len jednému poistencovi, t. j. nemôže nastať situácia, že si nárok na materské za to isté obdobiena to isté dieťa uplatní matka a súčasne aj otec. Postupné poberanie materského na to isté dieťa oprávnenými osobami však zákon nevylučuje, t. j. nárok na materské si môže uplatniť najskôr matka a po jeho vyčerpaní otec dieťaťa (resp. iná oprávnená osoba). Uvedené však platí pod podmienkou, že otec spĺňa všetky podmienky nároku na materské, ktoré ustanovuje zákon o sociálnom poistení, a  matka tohto dieťaťa podľa § 49 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení nepoberá materské a ani rodičovský príspevok.

Príklad č. 2:

Možnosť rodičov poberať súčasne materské na dve rôzne deti platí od 1. 1. 2019. Môžu rodičia poberať materské súčasne aj pri dvojičkách?

Áno, platí to aj v prípade dvojičiek, kedy otec môže poberať materské na jedno dieťa a matka bude poberať materské na druhé dieťa.

Nakoľko na účely zákona o sociálnom poistení je rozhodujúce, o koľko detí sa oprávnená osoba stará, a rodičia dvojičiek využijú možnosť poberať materské súčasne, nárok na materské nebude trvať matke 43 týždňov (ako by to bolo v prípade, keby sa starala o obe deti sama), ale len 34 týždňov od vzniku nároku na materské. Otec starajúci sa o jedno dieťa z dvojičiek bude mať nárok na materské v trvaní 28 týždňov.

Pri posudzovaní doby trvania materskej a rodičovskej dovolenky na pracovnoprávne účely je však rozhodujúce, koľko detí žena porodila. To znamená, že žene, ktorá porodila dvojičky, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov a v rovnakom rozsahu patrí mužovi od narodenia dieťaťa aj rodičovská dovolenka.

Príklad č. 3:

Zamestnankyňa, ktorej sa narodilo dieťa pred dvomi mesiacmi, je toho času na materskej dovolenke. Zamestnávateľ požiadal zamestnankyňu, aby sa vrátila na dva týždne späť do práce. Môže zamestnankyňa na tieto dva týždne poberanie materského prerušiť a následne obnoviť?

Podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.

Z uvedeného vyplýva, že obdobie poberania dávky materské možno prerušiť, avšak obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské. Jedinou výnimkou, kedy sa obdobie prerušenia do celkovej doby trvania nároku na materské nezapočítava, je situácia, keď sa poberateľ materského prestal starať o dieťa z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu (napr. preto, že musel starostlivosť o dieťa prerušiť z dôvodu hospitalizácie dieťaťa).

To znamená, že ak zamestnankyňa bude dva týždne u zamestnávateľa pracovať (u toho istého zamestnávateľa, u ktorého si uplatňovala nárok na materské), môže poberanie materského prerušiť a následne obnoviť, ale obdobie trvania nároku na materské sa napriek prerušeniu poberania tejto dávky bude počítať od vzniku nároku na materské; v podstate sa obdobie poberania materského skráti o dobu trvania výkonu práce.

Dovolenka na prehĺbenie starostlivosti o dieťa

Rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. 2 ZP je ospravedlnené voľno, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi na jeho žiadosť za účelom prehĺbenia starostlivosti o dieťa. Pod pojmom rodičovská dovolenka sa:

1. u ženy rozumie rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. 2 ZP, ktorú sa zamestnankyňa rozhodla čerpať po uplynutí materskej dovolenky,
2. u muža rozlišujeme dve „samostatné“ rodičovské dovolenky na to isté dieťa, ktoré sa od seba odlišujú účelom, na ktorý sa poskytujú:

• „prvá“ rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. 1 ZP je poskytovaná v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa a  plynie (mužovi) od narodenia dieťaťa v rovnakom rozsahu ako žene alebo
• „druhá“ rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. 2 ZP je poskytovaná za účelom prehĺbenia starostlivosti o dieťa až do 3, príp. 6 rokov veku dieťaťa (ak o ňu zamestnanec zamestnávateľa požiada).

Z uvedeného vyplýva, že po vyčerpaní materskej dovolenky (alebo „prvej“ rodičovskej dovolenky u muža) má zamestnankyňa/zamestnanec právo požiadať zamestnávateľa o čerpanie rodičovskej dovolenky na prehĺbenie starostlivosti o dieťa. Súčasná právna úprava neukladá zamestnancovi povinnosť čerpať rodičovskú dovolenku. Je len na jeho rozhodnutí, či bude rodičovskú dovolenku čerpať, a takisto sa môže rozhodnúť, v akom rozsahu rodičovskú dovolenku vyčerpá. Zákonník práce ustanovuje len minimálnu výmeru rozsahu čerpania rodičovskej dovolenky.

Podľa § 166 ods. 2 ZP je zamestnávateľ povinný poskytnúť rodičovskú dovolenku žene a mužovi v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však najmenej na jeden mesiac. Rodičovská dovolenka patrí až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši 3 roky veku, resp. 6 rokov veku. Na rozdiel od pracovného voľna v súvislosti s narodením dieťaťa (materská dovolenka a rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. 1 ZP), kedy zamestnanec zamestnávateľovi len oznamuje nástup, v prípade rodičovskej dovolenky musia o ňu zamestnanec a zamestnankyňa svojho zamestnávateľa požiadať; vyjadrenie zamestnávateľa je však nepodstatné, nakoľko poskytnutie rodičovskej dovolenky do 3, resp. 6 rokov veku dieťaťa nezávisí od vôle zamestnávateľa a nie je závislé ani od objektívnych podmienok existujúcich na pracovisku.

Príklad č. 4:

Je zamestnankyňa povinná čerpať po ukončení materskej dovolenky rodičovskú dovolenku?

Je na uvážení každého zamestnanca, či bude čerpať rodičovskú dovolenku na prehĺbenie starostlivosti o dieťa a kedy o ňu požiada. Zamestnankyňa nemusí nastúpiť na rodičovskú dovolenku ihneď po ukončení čerpania materskej dovolenky. Môže nastúpiť do práce a o rodičovskú dovolenku môže požiadať neskôr (alebo o ňu nepožiadať). Rodičovskú dovolenku je však možné poskytnúť len do dňa, v ktorom dieťa dovŕši 3 roky alebo 6 rokov veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.

Ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši 6 rokov veku. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa posudzuje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby; posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa vydá príslušný úrad práce na základe žiadosti oprávnenej osoby.

Príklad č. 5:

Zamestnankyňa má dieťa, ktoré býva často choré, ale nejde o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Môže zamestnankyňa požiadať zamestnávateľa o rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši 6 rokov veku?

Zamestnankyňa môže požiadať zamestnávateľa o rodičovskú dovolenku do 6 rokov veku dieťaťa len v prípade, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným, ktoré si vyžaduje osobitnú starostlivosť. V tomto prípade podmienka na čerpanie rodičovskej dovolenky do 6 rokov veku dieťaťa splnená nie je. Ak rodič nenájde inú možnosť, môže po vyčerpaní rodičovskej dovolenky (po dovŕšení 3 rokov veku dieťaťa) požiadať zamestnávateľa o neplatené voľno, avšak toto voľno nie je zamestnávateľ povinný poskytnúť. Je to len na „dobrej vôli“ zamestnávateľa.

Peňažné plnenie počas dovolenky z dôvodu prehĺbenia starostlivosti o dieťa

Rodičovská dovolenka je ospravedlnené pracovné voľno poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi na starostlivosť o dieťa a rodičovský príspevok sa považuje za štátnu sociálnu dávku, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do 3 rokov, resp. 6 rokov veku, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. V praxi sa tieto dva pojmy rodičovská dovolenka a rodičovský príspevok často zamieňajú, ide však o úplne odlišné inštitúty. Právna úprava rodičovskej dovolenky je zakotvená v Zákonníku práce a právna úprava rodičovského príspevku v zákone rodičovskom príspevku.

Rodičovský príspevok sa vypláca za celý kalendárny mesiac, aj keď sa podmienky nároku na tento príspevok splnili len za časť kalendárneho mesiaca (napr. žene, ktorá poberá materské do 15. 3. 2022, vznikne nárok na rodičovský príspevok už za mesiac marec 2022); je to rozdiel v porovnaní s výplatou materského, nárok na ktoré môže vzniknúť alebo zaniknúť v ľubovoľný deň v mesiaci. Nárok na rodičovský príspevok zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom dieťa dovŕšilo vek 3 roky, resp. 6 rokov (ak ide o dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom).

Nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba. To platí aj v prípade, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo súd schváli dohodu rodičov.  Ak je v rodine viac detí do 3 rokov veku alebo do 6 rokov veku (ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav), vzniká len jeden nárok na rodičovský príspevok a len jednej oprávnenej osobe určenej podľa ich dohody. Doba čerpania rodičovskej dovolenky nemusí byť vždy totožná s dobou čerpania rodičovského príspevku.

Vykonávanie zárobkovej činnosti akoukoľvek formou nárok na rodičovský príspevok neovplyvňuje, a to bez  ohľadu na to, či zamestnanec zabezpečuje starostlivosť o zdravé dieťa alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom; výška príjmu zo zárobkovej činnosti rodiča neovplyvňuje ani výšku rodičovského príspevku. Je na rozhodnutí každého rodiča, či sa bude popri poberaní rodičovského príspevku o svoje dieťa starať osobne alebo či bude vykonávať aj zárobkovú činnosť a akým spôsobom zabezpečí v čase zárobkovej činnosti starostlivosť o svoje dieťa. Môže byť umiestnené aj v škôlke, resp. zverené do starostlivosti inej osoby.

Príklad č. 6:

Ak zamestnanec umiestni dieťa do materskej škôlky, odníme mu úrad práce, rodičovský príspevok? Môže byť dieťa v škôlke celý deň alebo najviac štyri hodiny?

Ak rodič umiestni dieťa do škôlky, resp. do jasličiek, táto skutočnosť nárok na rodičovský príspevok neovplyvní. Na poberanie rodičovského príspevku nemá vplyv, či sa rodič stará o dieťa osobne alebo zabezpečí starostlivosť o dieťa inou fyzickou alebo právnickou osobou, napríklad ho umiestni do škôlky alebo do jaslí alebo ak sa o dieťa stará opatrovateľka alebo starý rodič. Nárok na rodičovský príspevok neovplyvňuje ani počet hodín, ktoré dieťa v škôlke alebo v starostlivosti inej osoby strávi, takže dieťa môže byť v škôlke aj celý deň.

Nárok na rodičovský príspevok bez ohľadu na to, či je matka s dieťaťom doma alebo dieťa chodí do škôlky, skončí až dovŕšením 3. roku veku dieťaťa, resp. dosiahnutím 6. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.

Obmedzenie dochádzky dieťaťa v škôlke na maximálne 4 hodiny sa týka rodiča, ktorému skončil nárok na rodičovský príspevok (dieťa dosiahlo vek 3 rokov) a rodič je na účely zdravotného poistenia evidovaný ako osoba, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa do veku 6 rokov a z tohto titulu sa prihlásil ako poistenec štátu, za ktorého štát platí poistné na zdravotné poistenie. Na účely zdravotného poistenia je totiž podmienka osobnej celodennej a riadnej starostlivosti o dieťa splnená vtedy, ak dieťa navštevuje materskú školu v rozsahu najviac štyri hodiny denne.

Za rodiča, ktorý poberá rodičovský príspevok (toto platí aj pre rodiča, ktorý poberá tzv. „predĺžený“ rodičovský príspevok do 6 rokov veku dieťaťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav), platí poistné na zdravotné poistenie štát bez ohľadu na to, koľko hodín je dieťa v zariadení.  Ak však rodič nie je poberateľom rodičovského príspevku, ale ako „osoba sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa do 6 rokov veku“, štát za neho platí zdravotné poistenie iba pod podmienkou, že dieťa chodí do škôlky najviac štyri hodiny denne.