Zmeny vo výkazoch poistného na zdravotné a sociálne poistenie

Pôvodne mal zákon o podpore v čase skrátenej práce nadobudnúť účinnosť 1. 1. 2022, avšak na základe novely č. 480/2021 Z. z. bolo dňa 1. 12. 2021 schválené posunutie nadobudnutia účinnosti tohto zákona z 1. 1. 2022 na 1. 3. 2022. Vzhľadom na zmenu účinnosti zákona platia zmeny v zdravotnom a sociálnom poistení od 1. 3. 2022.

Zákon o podpore v čase skrátenej práce upravuje poskytovanie právne nárokovateľnej podpory, ktorá je účelovo určená na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza k tzv. „skrátenej práci“. Na podpore sa podieľa štát a zamestnávateľ súčasne. 

Nárok na podporu zo strany štátu vznikne, ak budú splnené zákonné podmienky. Jednou z nich je, že z dôvodu vonkajšieho faktora dôjde k vzniku skrátenej práce a zamestnávateľ obmedzí činnosť natoľko, že nebude môcť najmenej jednej tretine zamestnancov prideľovať prácu v rozsahu aspoň 10 % ustanoveného týždenného pracovného času. Nárok na podporu možno poskytovať na zamestnanca, ktorý je v pracovnom pomere alebo na fyzickú osobu, ktorá je v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.

Koncepcia skrátenej práce sa tak nebude vzťahovať napríklad na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov Finančnej správy, profesionálnych vojakov Ozbrojených síl SR, vojakov mimoriadnej služby a ani na zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Zloženie mesačného výkazu na zdravotné poistenie

Zamestnávateľ je podľa § 20 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o zdravotnom poistení") povinný vykazovať preddavky na poistné za každý mesiac, za ktorý odvádza poistné, a to na predpísanom tlačive "Výkaz preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie". Lehota na doručenie výkazu za príslušný kalendárny mesiac je do troch dní odo dňa splatnosti ním odvádzaného preddavku na poistné. 

V súvislosti so zavedením koncepcie skrátenej práce došlo od 1. 1. 2022 k úprave položiek mesačného výkazu preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a k následnej úprave elektronickej dávky 514, čo má priamy vplyv na vykazovanie preddavkov na poistné na zdravotné poistenie. Do výkazu bolo doplnené vykazovanie nového údaja "vymeriavací základ zamestnávateľa pri poskytnutí podpory v čase skrátenej práce", keďže podľa § 13 ods. 18 zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom od 1. 3. 2022 môže vláda SR nariadením ustanoviť obdobie, počas ktorého zamestnávateľ, ktorému sa poskytuje podpora v čase skrátenej práce z dôvodu vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu, výnimočného stavu alebo mimoriadnej okolnosti, nemá povinnosť platiť poistné v rozsahu ustanovenom nariadením vlády SR. Nové vzory výkazov sú zverejnené na stránke Ministerstva zdravotníctva SR: https://www.health.gov.sk/?poistne-2022.

Od 1. 3. 2022 je zamestnávateľ povinný uvádzať v prílohe mesačného výkazu preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie (ďalej len „mesačný výkaz“):

• celkovú výšku príjmu, na ktorého vyplatenie vznikol zamestnancovi nárok,
• celkovú výšku príjmu pre uplatnenie odpočítateľnej položky,
• celkovú výšku ďalších príjmov,
• celkovú výšku uplatnenej odpočítateľnej položky,
• sumu plnenia oslobodeného od platenia poistného, t. j. sumu letného a vianočného platu oslobodeného od platenia poistného (len v prípade spätných opráv za obdobie od - do),
• vymeriavací základ zamestnanca,
• sadzbu a výšku preddavku na poistné za zamestnanca a za zamestnávateľa, a výšku celkového preddavku na poistné,
• vymeriavací základ zamestnávateľa pri poskytnutí podpory v čase skrátenej práce– ide o povinnú položku, ktorá sa použije, ak sa zamestnávateľovi poskytuje podpora v čase skrátenej práce a na základe nariadenia vlády SR zamestnávateľ nemá povinnosť platiť preddavky na poistné za zamestnanca v určenom rozsahu. Podľa poučenia sa do novej položky uvedie vymeriavací základ zamestnávateľa, ktorý sa vypočíta ako rozdiel celkovej výšky príjmu zamestnanca a poskytnutej podpory v čase skrátenej práce; pri vyplnení položky platia tieto pravidlá:
  • Položka „Vymeriavací základ zamestnávateľa pri poskytnutí podpory v čase skrátenej práce“ nesmie byť menšia ako 0 – platí pre riadny a opravný mesačný výkaz.
  • Položka „Vymeriavací základ zamestnávateľa pri poskytnutí podpory v čase skrátenej práce“ nesmie byť väčšia ako je „Celkový príjem zamestnanca“ – platí pre všetky druhy mesačných výkazov.
  •  Uvedená položka nebude vstupovať do výpočtu odvodovej odpočítateľnej položky. 

Príklad: Z dôvodu vzniku prekážky v práci na strane zamestnávateľa zamestnávateľ neprideľoval zamestnancovi prácu v období od 9. mája do 27. mája. Prekážka v práci trvala spolu 120 pracovných hodín. Keďže priemerný hodinový zárobok zamestnanca je 5 €, zamestnávateľ získa z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pre tohto zamestnanca podporu vo výške 360 € [60% priemerného hodinového zárobku za neodpracovaných 120 hodín v čase skrátenej práce, t. j. 60% x (120 h x 5 €)]. Zamestnancovi za čas trvania prekážky v práci na strane zamestnávateľa patrí náhrada mzdy v sume najmenej 80 % jeho priemerného hodinového zárobku, čomu zodpovedá suma 480 € [80% x (120 h x 5 €)]. Okrem tejto náhrady mzdy vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi za ostatné odpracované dni v mesiaci máj plat vo výške 400 €, t. j. spolu je celkový príjem zamestnanca 880 € (480 + 400). Ak štát poskytne zamestnávateľovi podporu v čase skrátenej práce, ako bude zamestnávateľ vykazovať údaj na novej položke „Vymeriavací základ zamestnávateľa pri poskytnutí podpory v čase skrátenej práce”? 

Náhrada mzdy, ktorú zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi vo výške 480 €, bude čiastočne kompenzovaná podporou zo strany štátu, a to sumou 360 €. Do novej položky „Vymeriavací základ zamestnávateľa pri poskytnutí podpory v čase skrátenej práce” sa uvádza vymeriavací základ zamestnávateľa, ktorému sa poskytuje podpora v čase skrátenej práce, len v prípade, ak na základe nariadenia vlády SR tento zamestnávateľ nemá povinnosť platiť preddavky na poistné v určenom rozsahu. Ak nedôjde k oslobodeniu od povinnosti platiť preddavky na poistné v určenom rozsahu, položka sa nevypĺňa.

Ak by vláda SR rozhodla, že zamestnávateľ, ktorému sa poskytuje podpora v čase skrátenej práce, nemá povinnosť platiť preddavky na poistné v určenom rozsahu, do novej položky by sa uviedol vymeriavací základ zamestnávateľa znížený o ten rozsah plnenia, ktorý je na základe nariadenia vlády SR oslobodený od preddavkov na poistné. Ak by zamestnávateľ nemal podľa nariadenia vlády povinnosť platiť preddavky na poistné napríklad zo sumy poskytnutej podpory, vymeriavací základ sa vypočítava ako rozdiel celkovej výšky príjmu zamestnanca (880 €) a poskytnutej podpory v čase skrátenej práce (360 €). 

Od 1. 3. 2022 sa na základe zákona o podpore v čase skrátenej práce zároveň ruší kategória zamestnancov s odvodovou úľavou. Ide o kategóriu zamestnancov podľa § 11 ods. 7 písm. v) zákona o zdravotnom poistení v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorí pred vznikom tohto právneho vzťahu boli dlhodobo nezamestnanými občanmi, alebo ktorí ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mali trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku boli vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Zamestnanci s odvodovou úľavou boli v registri zdravotnej poisťovne evidovaní pod kódom 2 a súčasne pod kódom 1W. Počas obdobia uplatňovania odvodovej úľavy platil preddavky na poistné štát, a nie zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykazoval údaje o zamestnancoch v mesačnom výkaze v osobitnom režime. Keďže odvodová úľava bola k 28. 2. 2022 ako inštitút zrušená, zamestnávateľ bol povinný ukončiť registráciu zamestnanca pod kódom 1W, a títo zamestnanci budú vykazovaní na účely zdravotného poistenia ako „plnohodnotní zamestnanci“, t. j. len pod kódom 2.

Zloženie mesačného výkazu na sociálne poistenie 

Z dôvodu zavedenia inštitútu skrátenej práce bol od 1. 3. 2022 ustanovený nový druh poistného na sociálne poistenie, tzv. poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce (ďalej len „PFP“). Poistné je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca v pracovnom pomere alebo na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. V prípade iných zamestnancov, na ktorých sa podpora v čase skrátenej práce nevzťahuje (napr. dohodári, výkon funkcie konateľa, poslanci obecného zastupiteľstva a pod.), k žiadnej zmene v sociálnom poistení nedochádza a zamestnávateľ poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce za týchto zamestnancov neplatí a nevykazuje. 

Rozsah sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktorý definuje druhy (subsystémy) sociálneho poistenia. Podľa § 128 zákona o sociálnom poistení sú platitelia poistného povinní vykazovať a odvádzať od 1. 3. 2022 poistné:

• na nemocenské poistenie (ďalej aj „NP“),
• na dôchodkové poistenie (ďalej aj „DP“), ktoré sa člení na starobné poistenie (ďalej len „SP“) a invalidné poistenie (ďalej len „IP“),
• na poistenie v nezamestnanosti (ďalej aj „PvN“),
• na garančné poistenie (ďalej aj „GP“), ak je zamestnávateľ povinne garančne poistený,
• na úrazové poistenie (ďalej aj „ÚP“),
• do rezervného fondu solidarity(ďalej aj „RFS“),
• na financovanie podpory, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca v pracovnom pomere a v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Zamestnávateľ, ktorý bude platiť PFP, rozdelí poistné medzi PvN a PFP, a to sadzbou 0,5% na PvN a sadzbou 0,5% na PFP.

Jednotlivé sumy poistného vrátane nového PFP sa zaokrúhľujú podľa § 129 ods. 2 zákona o sociálnom poistení na najbližší eurocent nadol a vykazujú sa v mesačnom výkaze poistného. 

Tabuľka č. 1 – Platenie poistného, ak zamestnávateľ platí PFP

Tabuľka č. 2 – Platenie poistného, ak zamestnávateľ neplatí PFP

Upozornenie: Zamestnávateľ je povinný prostredníctvom e-Služieb poskytnúť Sociálnej poisťovni informáciu o type právneho vzťahu jeho zamestnancov, pretože práve od typu právneho vzťahu je odvodená povinnosť platiť nové poistné PFP. Od 1. 1. 2022 bol na identifikáciu právneho vzťahu zavedený na registračnom liste fyzickej osoby (RLFO) nový atribút s názvom typ právneho vzťahu („ZecPomerType“), ktorý sa ako povinný údaj uvádza pri registrácii zamestnanca s nárokom na pravidelný príjem(typ zamestnanca 1 – ZEC). Typ právneho vzťahu môže byť: 1 - „Štátnozamestnanecký pomer“, 2 - „Pracovný pomer“, 3 – „Zmluva o profesionálnom vykonávaní športu“ a 4 – „Iný právny vzťah“. 

Príklad: Za ktorých zamestnancov je zamestnávateľ povinný platiť nové poistné – PFP? Platí poistné len za tých zamestnancov, za ktorých bude žiadať o podporu v čase skrátenej práce?

PFP je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnanca s nárokom na pravidelný príjem (typ 1 – ZEC), ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere alebo na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu; na uvedené nemá vplyv skutočnosť, či zamestnanec v budúcnosti bude, resp. nebude čerpať podporu v čase skrátenej práce. Platenie PFP nie je závislé od skutočnosti, či štát zamestnávateľovi poskytne alebo neposkytne podporu v čase skrátenej práce. Zamestnávateľ je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni, či zamestnanec vykonáva u zamestnávateľa zárobkovú činnosť v pracovnom pomere alebo na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.

Príklad: Považuje sa nový druh poistného na financovanie podpory za osobitný druh poistenia (t. j. nejde o súčasť sybsystému poistenia v nezamestnanosti)? Ak napr. predčasný starobný dôchodca má výnimku z platenia poistného na poistenie v nezamestnanosti, má automaticky aj výnimku na platenie PFP? 

PFP sa považuje za nový druh poistného. Sadzba PFP je 0,5% z vymeriavacieho základu a sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti je 0,5% z vymeriavacieho základu. Ustanovenie § 19 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom poistení (t. j. poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek) sa uplatňuje aj na zamestnanca, za ktorého zamestnávateľ platí PFP. To znamená, že za takého zamestnanca (napr. za predčasného starobného dôchodcu) zamestnávateľ neplatí poistenie v nezamestnanosti, ale platí PFP 0,5 % z vymeriavacieho základu, keďže v § 19 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom poistení sa oslobodenie od platenia PFP neustanovuje. 

Podľa § 231 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný predkladať výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na NP, SP a DP, IP, ÚP, GP, PvN, PFP a RFS. Zamestnávateľ je tiež povinný predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni. S účinnosťou od 1. 3. 2022 boli na tlačivách Mesačný výkaz poistného a príspevkov a Výkaz poistného a príspevkov vykonané úpravy a platnosť zasielaných schém je od obdobia marec 2022. Na výkazoch poistného a príspevkov pribudli tieto nové položky:

• nepovinný element „PFP“ – na titulnú stranu výkazu, kde sa bude uvádzať výška odvádzaného poistného (PFP),
• nepovinný element „VZ pre PFP zamestnávateľ“ – do prílohy výkazu, kde sa bude uvádzať vymeriavací základ na PFP osobitne za každého zamestnanca,
• nepovinný element „PFP – zamestnávateľ“ – do prílohy výkazu, kde sa bude uvádzať výška odvádzaného PFP vykázaného za každého zamestnanca osobitne.  

Pridané nepovinné elementy pre PFP sa neuvádzajú vôbec, ak ide o zamestnanca s právnym vzťahom „Štátnozamestnanecký pomer“ alebo „Iný právny vzťah“. Ide o zamestnancov, ktorí síce sú v systéme sociálneho poistenia, ale na nich sa podľa zákona o podpore v čase skrátenej práce koncepcia skrátenej práce nevzťahuje.

Tak ako na účely zdravotného poistenia, na základe § 140a zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. 3. 2022 môže vláda SR v prípade vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu, výnimočného stavu alebo mimoriadnej okolnosti reagovať na vzniknutú situáciu a nariadením ustanoviť obdobie, počas ktorého zamestnávateľ, ktorému sa poskytuje podpora v čase skrátenej práce, nebude mať povinnosť platiť poistné na NP, SP, IP, ÚP, GP, PvN, PFP, poistné do RFS a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.