Strava poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi a jej oslobodenie od dane

Zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, a voči zamestnancom, ktorým poskytuje účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie (ďalej len „finančný príspevok na stravovanie“). Hodnotu stravy alebo finančný príspevok na stravovanie možno za ustanovených podmienok podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) oslobodiť od dane.

Podľa ZDP je od dane z príjmov oslobodená:

●   hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku do výšky podľa osobitného predpisu (napr. max. do výšky ustanovenej v § 152 Zákonníka práce) alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov do výšky podľa osobitného predpisu (napr. max. do výšky ustanovenej v § 152 Zákonníka práce),

●   finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu (napr. § 152 Zákonníka práce).

V prípade posúdenia zdaniteľnosti poskytnutého príspevku na stravovanie rozlišujeme, či zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na teplé jedlo alebo na stravovacie poukážky, resp. zamestnancovi poskytuje finančný príspevok na stravovanie. Pri posúdení zdaniteľnosti takýchto príspevkov je dôležité vedieť aj to, že na účely ZDP sa za zamestnanca považuje daňovník s príjmami zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) prijatými od platiteľa týchto príjmov, t. j. zamestnávateľa.

Teplé jedlo a stravovacie poukážky

Zamestnávateľ môže zamestnancovi na stravovanie prispievať v nepeňažnej forme, ktorou je:

●   poskytnutie teplého jedla vrátane vhodného nápoja vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo

●  zabezpečenie stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby (stravovacie poukážky alebo elektronické stravovacie poukážky).

Zamestnávateľ, ktorý zabezpečuje stravovanie takýmto spôsobom, už od 1. 1. 2022 nemôže hodnotu stravy oslobodiť od dane v plnej sume (uvedené platilo do 31. 12. 2021). Hodnotu stravy oslobodí od dane len do sumy (limitu), ktorú ustanovuje osobitný predpis. Osobitné prepisy, ktoré ustanovujú limit príspevku na stravovanie, ktorý možno v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodiť od dane sú napr.:

●   Zákonník práce,

●   zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v z. n. p.,

●   zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 281/2015 Z. z.“),

●   zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.,

●   zákon č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore v z. n. p.,

●   zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p..

Znamená to, že od 1. 1. 2022 sa zjednotila maximálna suma príspevku, ktorú možno oslobodiť od dane, ak je príspevok na stravovanie poskytnutý v nepeňažnej forme s maximálnou sumou príspevku, ktorý je zamestnancovi poskytnutý v peniazoch.

Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný prispievať zamestnancovi na stravovanie v sume:

●   Najmenej 55 % ceny jedla.

●   Najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 176/2019 Z. z. o sumách stravného (ďalej len „opatrenie o sumách stravného“). Suma stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa tohto opatrenia je v súčasnosti 5,10 €. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zverejnilo na portáli slov-lex.sk predbežnú informáciu k návrhu takéhoto opatrenia, podľa ktorého by sa mala suma stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín zvýšiť z 5,10 € na 6 €, čo by znamenalo, že sa zvýši aj maximálny možný príspevok zamestnávateľa na jedlo. Pri takejto legislatívnej úprave by sa maximálny možný príspevok zamestnávateľa podľa Zákonníka práce zvýšil z 2,81 € na 3,30 €).

●   Okrem maximálnej sumy uvádzanej v druhej odrážke zamestnávateľ poskytuje príspevok aj podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z. n. p. (ďalej len „zákon o SF“). Príspevok zo sociálneho fondu nie je limitovaný a na účely oslobodenia príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu nie je rozhodujúci zdroj tvorby sociálneho fondu.

Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa opatrenia o sumách stravného. V súlade s § 152 ods. 4 Zákonníka práce v znení účinnom od 1. 1. 2023 zamestnávateľ bude poskytovať stravovaciu poukážku v elektronickej forme. To nebude platiť, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nebude možné.

Zamestnávatelia, ktorí sú povinní poskytovať stravovanie podľa § 152 Zákonníka práce a zamestnancom poskytujú stravovanie formou teplého jedla alebo poskytnutím stravovacích poukážok, môžu podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodiť od dane len max. limitovaný príspevok na stravovanie, t. j. 2,81 € + príspevok zo sociálneho fondu.

Ak by zamestnávateľ bol povinný poskytovať stravovanie zamestnancom podľa iných osobitných predpisov, potom max. limit, ktorý môže byť pre zamestnanca podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodený od dane je vyšší, napr. podľa zákona č. 281/2015 Z. z. príspevok na stravovanie sa poskytuje vo výške 65 % ceny teplého hlavného jedla. Tento príspevok však nesmie presiahnuť 65 % sumy stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa opatrenia o sumách stravného, čo v súčasnosti je 3,32 €. Okrem uvedeného, môže zamestnávateľ aplikovať oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP aj na príspevok poskytnutý zamestnancovi zo sociálneho fondu.

Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP nemožno uplatniť na hodnotu stravy, ktorú zamestnávateľ poskytne zamestnancovi po pracovnej zmene a mimo spotreby na pracovisku, napr. teplé jedlo poskytnuté po pracovnej zmene zamestnancovi počas vianočných večierkov, rekreačných pobytov.

V súvislosti s oslobodením príspevku na stravovanie dávam do pozornosti aj ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2022, podľa ktorého príjmom oslobodeným od dane je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 € za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak ZDP neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Zamestnávateľ do základu dane zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu. Oslobodenie podľa tohto ustanovenia sa použije len na nepeňažné plnenie poskytnuté a zúčtované zamestnancom po 31. 12. 2021. Za splnenia ustanovených podmienok možno oslobodiť nepeňažné plnenie v úhrnnej sume najviac 500 € za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak ZDP neustanovuje inak, pričom inak ustanovuje oslobodenie od dane pre fyzickú osobu v § 9 a § 5 ods. 7. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi nepeňažné plnenie, ktorého oslobodenie od dane špecificky upravuje niektoré z ustanovení v ZDP, potom toto nepeňažné plnenie je oslobodené od dane podľa tohto špecifického ustanovenia a nie je možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP. Znamená to, že ak zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravu (nepeňažná forma), potom oslobodenie hodnoty stravy je upravené v § 5 ods. 7 písm. b) ZDP a na toto nepeňažné plnenie nie je možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.

Finančný príspevok na stravovanie

Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP možno aplikovať na finančný príspevok na stravovanie len vtedy, ak je tento príspevok poskytnutý v súlade s osobitným predpisom, t. j. finančný príspevok je poskytnutý za splnenia ustanovených podmienok v osobitnom predpise a zároveň môže oslobodiť od dane len max. sumu, ktorú osobitný predpis ustanovuje.

Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie.

Finančný príspevok na stravovanie, ktorý zamestnávateľ poskytuje v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce, poskytuje buď:

●   podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce, a to ak:

−   povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku,

−   zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce,

−   zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom,

−   ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo, ak by stravovanie podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce,

alebo

●   podľa § 152 ods. 7 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ak nejde o prípady podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce. Vtedy je povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie. Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže. Podrobnosti výberu a realizácie povinnosti zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie alebo poskytovať finančný príspevok na stravovanie na základe výberu môže zamestnávateľ ustanoviť vo vnútornom predpise. Zamestnávateľ na základe výberu zamestnanca zabezpečuje zamestnancovi stravovanie prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie v sume podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce.

Poznámka: Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý zamestnancovi do 28. 2. 2021 podľa osobitného predpisu, bolo možné v súlade s ustanovením § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v znení platnom do 28. 2. 2021 oslobodiť od dane len vtedy, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemohol využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. Uvedené platí aj po 28. 2. 2021, ale okrem uvedeného, možno oslobodiť aj finančný príspevok na stravovanie poskytovaný zamestnancovi podľa § 152 ods. 6 alebo 7 Zákonníka práce.

Za splnenia ustanovených podmienok je zamestnávateľ povinný zabezpečiť stravovanie pre všetkých zamestnancov, t. j. aj pre zamestnancov, ktorí vykonávajú domácku prácu alebo teleprácu a rovnako je povinný zabezpečovať stravovanie aj pri tzv. inom výkone práce z domácnosti (§ 52 ods. 2 alebo § 250b Zákonníka práce) za podmienok ustanovených v Zákonníku práce. Nárok na zabezpečenie stravovania má každý zamestnanec, ktorý v rámci ustanovenej pracovnej zmeny odpracoval viac ako štyri hodiny. Ak zamestnávateľ pre zamestnancov zabezpečuje stravovanie podaním teplého hlavného jedla priamo vo vlastnom stravovacom zariadení a so zamestnancami sa dohodne, že za mimoriadnych okolností budú príležitostne vykonávať prácu z domu (§ 52 ods. 2 alebo § 250b Zákonníka práce), týmto nedochádza k zmene pri zabezpečovaní stravovania. Zamestnávateľ môže zabezpečovať stravovanie aj naďalej vo vlastnom stravovacom zariadení, t. j. priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Či je stravovanie zabezpečené v dostatočnej blízkosti bydliska zamestnanca, resp. iného dohodnutého miesta, musí zamestnávateľ posúdiť v každom prípade osobitne, a to podľa skutočných podmienok stravovania u zamestnávateľa. Pokiaľ by takéto stravovanie zamestnanci nemohli využiť a zamestnávateľ pre týchto zamestnancov nemôže zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce formou stravovacej poukážky, môže im podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce poskytnúť finančný príspevok na stravovanie.

Zamestnávateľ, ktorý pre zamestnancov zabezpečuje stravovanie poskytnutím stravovacích poukážok, zamestnanci majú s účinnosťou od 1. 3. 2021 možnosť vybrať si medzi stravovacou poukážkou (elektronická forma stravovacej poukážky bude povinná od 1. 1. 2023) a finančným príspevkom (takúto možnosť nemajú zamestnanci, ktorým zamestnávateľ poskytuje teplé jedlo napr. vo vlastnom stravovacom zariadení).

Suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 3 prvej vety Zákonníka práce, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce. Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa opatrenia o sumách stravného. Okrem sumy podľa prvej vety alebo druhej vety zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi aj príspevok zo sociálneho fondu. Poskytnutím finančného príspevku zamestnanec nemá byť zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti zamestnancovi, ktorému sa poskytne stravovacia poukážka. Ak zamestnávateľ, namiesto stravovacích poukážok poskytne zamestnancom finančný príspevok na stravovanie, potom pri sume finančného príspevku sa vychádza vždy z hodnoty stravovacej poukážky, ktorú zamestnancom poskytoval alebo ktorú naďalej poskytuje tým zamestnancom, ktorí si finančný príspevok nevybrali.

Suma finančného príspevku na stravovanie by mala byť rovnaká ako suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovaciu poukážku iným zamestnancom, ale potrebné je brať do úvahy, že musí ísť o porovnateľných zamestnancov. Zamestnávateľ by nemal zabúdať ani na minimálnu sumu príspevku, čo je 2,11 € (55 % z minimálnej hodnoty stravovacej poukážky 3,83 €) a maximálnu sumu príspevku 2,81 € (55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa opatrenia o sumách stravného) na jednu zmenu. Pri hodnote stravovacej poukážky 5,10 €, minimálny príspevok zamestnávateľa je súčasne aj maximálny príspevok, čo je 2,81 €. Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, suma finančného príspevku na stravovanie musí byť najmenej 2,11 € a najviac 2,81 €. Ak zamestnávateľ prispieva zamestnancom na stravovanie aj zo sociálneho fondu, tento príspevok nie je limitovaný, a preto je u zamestnanca považovaný za príjem oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

V súlade s § 152 ods. 9 Zákonníka práce môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov:

a) upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,

b) umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,

c) rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce.

Znamená to, že zamestnávateľ za splnenia ustanovených podmienok môže upraviť podmienky, za ktorých bude poskytovať zamestnancom stravovanie, a to nielen počas dovolenky, ale aj počas prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej prítomnosti zamestnanca v práci. Môže ísť napr. o obdobie počas dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, celodenného ošetrovania chorého člena rodiny. Zamestnávateľ, ktorý zabezpečuje zamestnancom stravovanie poskytovaním stravovacej poukážky, a po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, upraví podmienky, za ktorých bude týmto zamestnancom poskytovať stravovanie, napr. počas dovolenky, počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky atď., potom zamestnanci majú právo výberu podľa § 152 ods. 7 Zákonníka práce aj pri týchto skutočnostiach, t. j. môžu si podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce vybrať medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravovanie a aj na finančný príspevok na stravovanie, poskytnutý za takýchto podmienok [§ 152 ods. 9 písm. a) a b) Zákonníka práce], možno uplatniť oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

Poznámka: Takýto postup neplatí pri aplikácii § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce, kedy má zamestnávateľ zabezpečiť stravovanie, čo je zabezpečenie jedla alebo stravovacej poukážky, a preto pri aplikácii § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce nie je možný výber finančného príspevku, tak ako je to za splnenia podmienok [§ 152 ods. 9 písm. a) a b) Zákonníka práce], kde oslobodenie možno uplatniť.

Okruh osôb, o ktoré môže rozšíriť možnosť zabezpečenia stravovania a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce nie je Zákonníkom práce vymedzený. Zamestnávateľ môže zabezpečovať stravovanie aj osobám, ktoré vykonávajú u zamestnávateľ práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pre bývalých zamestnancov zamestnávateľa, ktorí bezprostredne pred odchodom do dôchodku u neho pracovali, konateľa atď. Zamestnávateľ môže rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým iba zabezpečí stravovanie a osobitne rozhoduje o tom, či týmto fyzickým osobám aj prispeje na stravovanie.

Nárok na zabezpečenie stravovania zamestnancom činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov) môže vzniknúť, ak:

●   zamestnanec má poskytovanie stravovania dohodnuté v konkrétnej dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo

●   zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov podľa § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce rozšíri okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, o túto skupinu osôb.

Nároky zamestnanca, tzv. dohodára alebo iné plnenia v jeho prospech nemožno dohodnúť pre tohto zamestnanca priaznivejšie, ako sú nároky a plnenia vyplývajúce z pracovného pomeru. Uvedené platí aj pre podmienku vzniku nároku zamestnanca na stravovanie podľa § 152 Zákonníka práce. Ak zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom stravovanie poskytovaním stravovacej poukážky, potom zamestnanec tzv. dohodár si môže vybrať medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravovanie iba v prípade, ak táto osoba má poskytovanie stravovania dohodnuté v konkrétnej dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru [§ 224 ods. 2 písm. c)]. Takúto možnosť nemajú, ak by stravovanie nemali dohodnuté v konkrétnej dohode, ale zamestnávateľ by po prerokovaní so zástupcami zamestnancov podľa § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce rozšíril okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie o tieto osoby. Pri tejto forme vzniku nároku na stravovanie, tzv. dohodári nemajú právo výberu medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravovanie. Ak by zamestnávateľ aj napriek uvedenému zamestnancovi, tzv. dohodárovi, ktorý nemá v konkrétnej dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté poskytovanie stravovania, poskytol finančný príspevok na stravovanie, potom takýto príspevok by nebol poskytnutý v súlade s § 152 Zákonníka práce a preto by naň nebolo možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

Pri posúdení možnosti rozšíriť okruh osôb o konateľa na účely § 152 ods. 9 Zákonníka práce je potrebné rozlišovať postavenie tejto osoby ako aj spoločnosti, napr.:

●   ak spoločnosť funguje bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu k osobám, ktoré pre túto spoločnosť pracujú (spoločnosť nemá žiadneho zamestnanca) a konateľ poberá len podiely na zisku, potom spoločnosť sa nepovažuje za zamestnávateľa na účely Zákonníka práce a z toho dôvodu, že spoločnosť nie je zamestnávateľom (nemá zamestnancov), nie je možné na konateľa aplikovať § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce;

●   ak má spoločnosť zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu (pracovný pomer alebo dohoda), takáto spoločnosť sa považuje za zamestnávateľa na účely Zákonníka práce a na konateľa je možné aplikovať § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce;

●   ak konateľ, okrem príjmov za prácu konateľa poberá aj príjmy na základe dohody o pracovnej činnosti, konateľ sa na účely Zákonníka práce považuje za zamestnanca, a možno na neho aplikovať § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce.

Z uvedeného vyplýva, že aj pri konateľoch platí, ak zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov podľa § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce rozšíri okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie o konateľa, potom pri tejto forme vzniku nároku na stravovanie nemajú konatelia právo výberu medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravovanie. Ak by zamestnávateľ aj za takýchto podmienok poskytol konateľovi finančný príspevok na stravovanie, potom by nešlo o príspevok poskytnutý v súlade s § 152 Zákonníka práce, a preto by naň nebolo možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

Vzhľadom na rôzne postavenia zamestnancov, ktorí poberajú príjmy zo závislej činnosti, napr. členovia štatutárneho orgánu, členovia dozornej rady, možno vo väzbe na ich postavenie obdobne posudzovať ich nároky na stravu.

Príklad č. 1: 

Zamestnávateľ podľa § 152 Zákonníka práce prispieva na stravovanie svojim zamestnancom sumou 6,20 €, z toho:

●   2,81 € je povinný príspevok,

●   1,19 € je príspevok zo sociálneho fondu,

●   2,20 € je suma presahujúca povinný príspevok.

Môže zamestnávateľ tento príspevok 6,20 € oslobodiť od dane podľa ustanovenia § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, ak ide o:

●   Zamestnanca, s ktorým má uzatvorenú pracovnú zmluvu?

Príspevok použitý na:	Od 1. 3. do 31. 12. 2021	Od 1. 1. 2022
		Oslobodený od dane	Zdaniteľný príjem
Prípravu teplého jedla alebo nákup stravovacích poukážok	6,20 € – príjem oslobodený od dane	4 €*	2,20 €
Vyplatenie peňazí zamestnancovi	4,00 €* – príjem oslobodený od dane2,20 € – zdaniteľný príjem	4 €*	2,20 €

Legenda: *4 € = povinný príspevok 2,81 € + príspevok zo sociálneho fondu 1,19 €.

●   Zamestnanca, s ktorým má uzatvorenú dohodu o mimopracovnej činnosti (príspevok zo sociálneho fondu nebol tomuto zamestnancovi poskytnutý*)?

Príspevok použitý na:		Od 1. 3. do 31. 12. 2021	Od 1. 1. 2022
			Oslobodený od dane	Zdaniteľný príjem
Prípravu teplého jedla, alebo nákup stravovacích poukážok	dohodnutá strava v dohode	5,01 € – príjem oslobodený od dane	2,81 €	2,20 €
	rozšírený okruh osôb	5,01 € – príjem oslobodený od dane	2,81 €	2,20 €
Vyplatenie peňazí zamestnancovi	dohodnutá strava v dohode	2,81 €*– príjem oslobodený od dane2,20 € – zdaniteľný príjem	2,81 €	2,20 €
	rozšírený okruhosôb	5,01 € – zdaniteľný príjem	0 €	5,01 €

Legenda: *V zákone o SF je ustanovené, že zamestnávateľom na účely tohto zákona je právnická osoba so sídlom na území SR alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Vymedzuje aj okruh zamestnávateľov povinných tvoriť sociálny fond. V tomto prípade tzv. dohodár nezodpovedá danému vymedzeniu, a preto zamestnávateľ za dohodára sociálny fond netvoril. Ak zamestnávateľ za dohodára netvoril sociálny fond, nemôže mu zo sociálneho fondu poskytnúť príspevok na stravovanie, tak ako ho poskytoval iným zamestnancom v sume 1,19 €.

●   Zamestnanca, ktorý je konateľom, a poberá len podiely na zisku (príspevok zo sociálneho fondu nebol konateľovi poskytnutý*)?

Príspevok použitý na:		Od 1. 3. do 31. 12. 2021	Od 1. 1. 2022
			Oslobodený od dane	Zdaniteľný príjem
Prípravu teplého jedla alebo nákup stravovacích poukážok	rozšírený okruh osôb	5,01 € – príjem oslobodený od dane	2,81 €	2,20 €
	nerozšírený okruh osôb	5,01 € – príjem oslobodený od dane	2,81 €	2,20 €
Vyplatenie peňazí zamestnancovi	rozšírený okruh osôb	2,81 € – príjem oslobodený od dane2,20 € – zdaniteľný príjem	2,81 €	2,20 €
	nerozšírený okruh osôb	5,01 € – zdaniteľný príjem	0 €	5,01 €

Legenda: *Tak, ako je to pri tzv. dohodárovi, aj v tomto prípade konateľ nezodpovedá vymedzeniu v zákone o SF, a preto zamestnávateľ za konateľa sociálny fond netvoril. Ak zamestnávateľ za konateľa netvoril sociálny fond, neposkytol mu príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu v sume 1,19 €, tak ako ho poskytoval iným zamestnancom.

Nezabudnite, že ak by spoločnosť nezamestnávala žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, potom by sa na účely Zákonníka práce nepovažovala za zamestnávateľa a nemala by možnosť postupovať podľa § 152 ods. 9 Zákonníka práce. Ak by aj napriek uvedenému takáto spoločnosť prispievala konateľovi na stravu, potom hodnotu stravy (hodnota poskytnutého teplého jedla alebo hodnota poskytnutých stravovacích poukážok) možno v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v nadväznosti na § 2 písm. aa) ZDP oslobodiť od dane len v max. ustanovenej sume, čo je 2,81 €. Finančný príspevok na stravovanie by bol pre konateľa v plnej sume zdaniteľným príjmom.

●   Zamestnanca, ktorý vykonáva domácku prácu, teleprácu alebo príležitostnú prácu z domu?

Príspevok použitý na:	Od 1. 3. do 31. 12. 2021	Od 1. 1. 2022
		Oslobodený od dane	Zdaniteľný príjem
Prípravu teplého jedla alebo nákup stravovacích poukážok	6,20 € – príjem oslobodený od dane	4 €*	2,20 €
Vyplatenie peňazí zamestnancovi	4,00 €*– príjem oslobodený od dane 2,20 € – zdaniteľný príjem	4 €*	2,20 €

Legenda: * 4 € = povinný príspevok 2,81 € + príspevok zo sociálneho fondu 1,19 €.

Zamestnávateľ v súlade s § 152 Zákonníka práce je povinný zabezpečovať vo všetkých zmenách stravovanie, a to najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny. Z uvedeného znenia vyplýva, že stravovanie by malo byť zamestnancovi poskytnuté vopred, resp. v deň danej pracovnej zmeny.

V súlade s § 5 ods. 7 písm. c) ZDP od dane sú oslobodené aj príjmy poskytnuté ako hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku. Takéto oslobodenie sa netýka alkoholických nápojov alebo poskytnutia peňažného plnenia zamestnancovi na nákup nealkoholických nápojov.

Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi príspevok na stravovanie, ktorého časť je zdaniteľným príjmom, potom preddavok na daň zrazí z tohto príjmu v súlade s § 35 ods. 3 ZDP, t. j. pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Zamestnancovi, ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení, pri ktorom sa neuplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. d) ZDP alebo toto nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo pri podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby. Podľa uvedeného by mal zamestnávateľ zrážku preddavku na daň vykonať pri výplate alebo poukázaní prostriedkov k dobru, ale príspevok na stravovanie zamestnávateľ poskytuje vopred ako preddavok na zabezpečenie stravy. Zamestnávateľ môže napr. dňa 1. 4. 2022 poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie na mesiac apríl 2022, a už v momente poskytnutia finančného príspevku má vedomosť, že časť príspevku poskytnutá nad max. sumu povinného príspevku, predstavuje pre zamestnanca zdaniteľný príjem. Zamestnávateľ v súlade s § 35 ods. 3 ZDP by mal zraziť preddavok na daň už pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, t. j. 1. 4. 2022, ale vzhľadom na to, že ide o preddavok, zrážku v momente poskytnutia nemusí vykonať. Ak má zamestnávateľ dohodnuté mesačné výplatné termíny na príspevok na stravu, potom by mal zamestnávateľ poskytovať preddavok na stravu len na mesiac dopredu a preddavok by mal zdaniť pri vyúčtovaní mzdy (stravných lístkov) za daný mesiac, t. j. v mesačnej výplate za apríl, vyplatenej v máji 2022. Tak, ako zdaniteľnú sumu príspevku na stravovanie, aj sumu oslobodenú od dane je zamestnávateľ povinný uviesť na mzdovom liste zamestnanca (§ 39 ods. 2 ZDP).

Ak príspevok na stravovanie zamestnanca na daný mesiac poskytne zamestnávateľ vo vyššej sume, napr. z dôvodu, že zamestnanec niektoré dni čerpal dovolenku, potom rozdiel na príspevku, t. j. nenárokovú časť príspevku na stravovanie za daný mesiac, použije na nasledujúci mesiac alebo nenárokovú časť príspevku zamestnanec zamestnávateľovi vráti. V prípade, že ide o zamestnanca, ktorý už u zamestnávateľa nepracuje, zamestnanec buď nenárokovú časť príspevku zamestnávateľovi vráti alebo zamestnávateľ túto nenárokovú časť zamestnancovi zdaní. Pokiaľ by zamestnávateľ požadoval od zamestnanca vrátiť poskytnutý nenárokový príspevok a časť z tohto príspevku mu zamestnávateľ v predchádzajúcom mesiaci zdanil, potom odvedené preddavky na daň z tejto časti poskytnutého príspevku si zamestnávateľ vysporiada sám so správcom dane prostredníctvom tlačiva prehľad (§ 39 ods. 9 ZDP).

 

Zdroj: www.daneauctovnictvo.sk