Štrajk je už historicky nástrojom zamestnancov na dosiahnutie lepších pracovných podmienok. Štrajk by však mal byť krajným nástrojom, ktorý zamestnanci, resp. ich zástupcovia použijú až v prípade, ak zlyhali všetky ostatné nástroje, ktoré im právny poriadok dáva k dispozícii.
- Vzor
Právo na štrajk je zakotvené v Ústave Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb. v z. n. p.). Článok 37 ods. 4 Ústavy SR upravuje, že:
„Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov.“
Naopak, zástupcami zamestnancov a médiami často používaný pojem „štrajková pohotovosť“ nemá oporu v našom právnom systéme. Žiadny právny predpis nedefinuje pojem štrajková pohotovosť. V praxi odborové organizácie vyhlasujú štrajkovú pohotovosť ako určitú formu nátlaku a aby upozornili na svoje požiadavky a možnosť vyhlásenia štrajku. Nie je definované, ako dlho má alebo môže štrajková pohotovosť trvať.
Uzatvorenie kolektívnej zmluvy
S cieľom potvrdenia alebo zlepšenia pracovných podmienok uzatvárajú príslušné odborové orgány a zamestnávatelia, prípadne ich organizácie kolektívne zmluvy. Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v z. n. p. (ďalej len „zákon o kolektívnom vyjednávaní“) presne určuje proces vyjednávania a uzatvárania kolektívnej zmluvy.
Kolektívna zmluva sa podľa § 6 ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní uzatvára na dobu, ktorá je v nej výslovne určená, t. j. môže byť uzatvorená napr. na 6 mesiacov alebo na viacero rokov. Len v prípade, že kolektívna zmluva dobu, na ktorú sa uzatvára, výslovne neurčuje, platí predpoklad, že sa dojednala na jeden rok.
Kolektívne vyjednávanie sa začína predložením písomného návrhu na uzavretie kolektívnej zmluvy jednou zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane. Na predloženie návrhu je teda oprávnená ktorákoľvek zo strán – môže to byť zamestnávateľ alebo odborová organizácia.
Druhá zmluvná strana je povinná na návrh písomne odpovedať najneskôr do 30 dní, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, a v odpovedi sa vyjadriť k tým častiam, ktoré neboli prijaté. Zmluvné strany sú povinné spolu rokovať a poskytovať si ďalšiu požadovanú súčinnosť, ak to nie je v rozpore s ich oprávnenými záujmami.
Kolektívny spor
Ak výsledkom kolektívneho vyjednávania nie je uzatvorenie kolektívnej zmluvy, vzniká kolektívny spor. Za účelom jeho vyriešenia sa zmluvné strany môžu dohodnúť na osobe sprostredkovateľa. Následne sprostredkovateľa oslovia a dňom prijatia žiadosti o riešenie sporu sprostredkovateľom sa začína konanie pred sprostredkovateľom. Sprostredkovateľa je možné vyberať zo zoznamu vedeného Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „Ministerstvo“):
Ak sa zamestnávateľ a odborová organizácia nedohodnú na osobe sprostredkovateľa, môže ktorákoľvek zo strán požiadať o určenie sprostredkovateľa Ministerstvo.
Ak bolo konanie pred sprostredkovateľom neúspešné, t. j. jeho výsledkom nie je uzatvorenie kolektívnej zmluvy, nepodarilo sa dosiahnuť dohodu, resp. kompromis, zmluvné strany môžu po dohode požiadať o rozhodnutie ich sporu rozhodcu.
Na osobe rozhodcu, tak ako na osobe sprostredkovateľa sa strany môžu dohodnúť. Ak sa nedohodnú, či už na konaní pred rozhodcom, resp. na osobe rozhodcu a ak ide o spor o uzavretie kolektívnej zmluvy, ktorý vznikol na pracovisku, kde je zakázané štrajkovať, alebo o spor o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy, určí rozhodcu na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán Ministerstvo.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zákon o kolektívnom vyjednávaní rozlišuje pracoviská, kde je a kde nie je zakázané štrajkovať. Pôjde o pracoviská zamestnancov zdravotníckych zariadení alebo zariadení sociálnych služieb, pokiaľ by ich účasťou na štrajku došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov, zamestnancov pri obsluhe zariadení jadrových elektrární, zariadení so štiepnym materiálom a zariadení ropovodov alebo plynovodov, sudcov, prokurátorov, príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, príslušníkov a zamestnancov hasičských zborov a záchranných zborov a zamestnancov pri riadení a zabezpečovaní letovej prevádzky, zamestnancov zabezpečujúcich telekomunikačnú prevádzku a zamestnancov obsluhujúcich a prevádzkujúcich verejné vodovody, ak by ich účasťou na štrajku došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov, zamestnancov, ktorí pracujú v oblastiach postihnutých živelnými udalosťami, v ktorých boli príslušnými štátnymi orgánmi vyhlásené mimoriadne opatrenia.
Tieto pracoviská sa rozlišujú na pracoviská, kde je vo všeobecnosti štrajk zakázaný, a na pracoviská, kde by účasťou zamestnancov na štrajku došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov.
Podmienky vyhlásenia štrajku
Ak nedôjde k uzavretiu kolektívnej zmluvy ani po konaní pred sprostredkovateľom a zmluvné strany nepožiadajú o riešenie sporu rozhodcu, môže sa ako krajný prostriedok v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy vyhlásiť štrajk. Štrajk je možný len v prípade, ak ho nevylučuje Ústava SR a/alebo iné platné právne predpisy. Štrajkom sa rozumie čiastočné alebo úplné prerušenie práce zamestnancami.
Štrajk v spore o uzavretie podnikovej kolektívnej zmluvy vyhlasuje a o jeho začatí rozhoduje príslušný odborový orgán, ak s ním súhlasí nadpolovičná väčšina zamestnancov zamestnávateľa zúčastnených na hlasovaní o štrajku, ktorých sa má táto kolektívna zmluva týkať, za predpokladu, že na hlasovaní sa zúčastní aspoň nadpolovičná väčšina zamestnancov počítaná zo všetkých zamestnancov.
Príslušný odborový orgán písomne oznámi zamestnávateľovi najmenej tri pracovné dni pred začatím štrajku:
- deň začatia štrajku,
- dôvody a ciele štrajku,
- menný zoznam zástupcov príslušného odborového orgánu, ktorí sú oprávnení zastupovať účastníkov štrajku.
Príslušný odborový orgán ďalej poskytne písomne zamestnávateľovi najmenej dva pracovné dni pred začatím štrajku informácie vo vzťahu k štrajku, ktoré sú mu známe a ktoré pomôžu zamestnávateľovi zaviesť rozvrhy práce na zabezpečenie nevyhnutných činností a nevyhnutných služieb počas štrajku. Nevyhnutné činnosti a nevyhnutné služby sú také činnosti a služby, ktorých prerušením alebo zastavením dochádza k ohrozeniu života a zdravia zamestnancov alebo iných osôb a ku škode na tých strojoch, zariadeniach a prístrojoch, ktorých povaha a účel neumožňuje, aby ich prevádzka bola prerušená alebo zastavená počas štrajku.
Štrajk je ukončený, ak o tom rozhodol odborový orgán, ktorý štrajk vyhlásil alebo rozhodol o jeho začatí. Ukončenie štrajku musí príslušný odborový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámiť zamestnávateľovi.
Nezákonný štrajk
Nezákonným štrajkom je podľa § 20 ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní štrajk:
(a) ktorému nepredchádzalo konanie pred sprostredkovateľom (§ 11 a 12); to neplatí v prípade solidárneho štrajku (§ 16 ods. 3),
(b) ktorý bol vyhlásený alebo pokračuje po začatí konania pred rozhodcom (§ 13 a 14) alebo po uzavretí kolektívnej zmluvy,
(c) ktorý nebol vyhlásený alebo sa nezačal za podmienok ustanovených v § 17,
(d) vyhlásený alebo začatý z iných dôvodov, než sú uvedené v § 16,
(e) solidárny, pokiaľ zamestnávateľ účastníkov tohto štrajku najmä s ohľadom na hospodársku nadväznosť nemôže ovplyvniť priebeh alebo výsledok štrajku zamestnancov, na podporu ktorých požiadaviek je solidárny štrajk vyhlásený,
(f) v prípade brannej pohotovosti štátu a v čase mimoriadnych opatrení,
(g) zamestnancov zdravotníckych zariadení alebo zariadení sociálnych služieb, pokiaľ by ich účasťou na štrajku došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov,
(h) zamestnancov pri obsluhe zariadení jadrových elektrární, zariadení so štiepnym materiálom a zariadení ropovodov alebo plynovodov,
(i) sudcov, prokurátorov, príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, príslušníkov a zamestnancov hasičských zborov a záchranných zborov a zamestnancov pri riadení a zabezpečovaní letovej prevádzky,
(j) zamestnancov zabezpečujúcich telekomunikačnú prevádzku a zamestnancov obsluhujúcich a prevádzkujúcich verejné vodovody, ak by ich účasťou na štrajku došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov,
(k) zamestnancov, ktorí pracujú v oblastiach postihnutých živelnými udalosťami, v ktorých boli príslušnými štátnymi orgánmi vyhlásené mimoriadne opatrenia.
Nároky počas a po štrajku
Počas účasti na štrajku neprislúcha účastníkovi štrajku mzda ani náhrada mzdy.
Za škodu vzniknutú udalosťou, ku ktorej došlo v priebehu štrajku, zodpovedá účastník štrajku zamestnávateľovi alebo zamestnávateľ účastníkovi štrajku podľa Občianskeho zákonníka. Za škodu spôsobenú výlučne prerušením práce štrajkom účastník štrajku zamestnávateľovi a zamestnávateľ účastníkovi štrajku nezodpovedajú.
V priebehu štrajku zamestnávateľ nesmie prijímať ako náhradu za účastníkov štrajku na ich pracovné miesta iných občanov.
Právne následky štrajku a nezákonného štrajku
Zamestnávateľ môže podať návrh na určenie nezákonnosti štrajku na súd, v ktorého obvode má sídlo príslušný odborový orgán, proti ktorému tento návrh smeruje.
Účasť na štrajku v dobe pred právoplatnosťou rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa posudzuje ako ospravedlnená neprítomnosť v zamestnaní. Účasť na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť v zamestnaní.
Štrajk je ukončený, ak o tom rozhodol odborový orgán, ktorý štrajk vyhlásil alebo rozhodol o jeho začatí. Ukončenie štrajku musí príslušný odborový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámiť zamestnávateľovi.