Dôchodcovia a nezdaniteľné minimum

Nezdaniteľné časti základu dane upravuje § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Pri uplatnení nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka u daňovníka (dôchodcu), ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku podľa § 11 ods. 6 ZDP alebo mu bol tento dôchodok spätne priznaný k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, sa uplatňuje špecifický postup.

Definícia zamestnanca (dôchodcu) na daňové účely

Daňovník (dôchodca), ktorý bol na začiatku zdaňovacieho obdobia, t. j. k 1. 1. 2022 poberateľom dôchodku, si nemohol počas roka 2022 uplatňovať nárok na mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (ďalej aj „NČZDD“). Ak dôchodca poberal dôchodok k 1. 1. 2022 (príp. aj skôr) alebo mu bol dôchodok priznaný spätne k 1. 1. 2022 (príp. skôr), tak po uplynutí kalendárneho roka má nárok na NČZDD, ale len vo výške rozdielu medzi vypočítanou daňovou úľavou na daňovníka (ktorej výška je závislá od základu dane plynúceho z aktívnych príjmov daňovníka) a vyplateným ročným úhrnom dôchodku, t. j.:

NČZDD dôchodcu = vypočítaná NČZDD - vyplatený ročný úhrn dôchodku

Ak je ročný úhrn vyplateného dôchodku vyšší ako vypočítaná daňová úľava na daňovníka, nárok na nezdaniteľné minimum dôchodcovi ako daňovníkovi nevznikne. U daňovníka (dôchodcu) výška ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka závisí nielen od dosiahnutého základu dane z aktívnych príjmov, ale aj od druhu a výšky vyplateného dôchodku a od dátumu, od ktorého bol dôchodok priznaný. Pojmom dôchodok na daňové účely sa v súvislosti s § 11 ods. 6 ZDP rozumie:

• starobný dôchodok zo sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení"),
• predčasný starobný dôchodok zo sociálneho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení,
• dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.,
• dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu,
• výsluhový dôchodok a obdobný výsluhový dôchodok zo zahraničia podľa zákona č. 328/2002 Z. z.o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.,
• vyrovnávací príplatok, ktorý je upravený zákonom č. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Skutočnosť, že je zamestnanec poberateľom dôchodku na začiatku zdaňovacieho obdobia, oznámi zamestnanec (dôchodca) zamestnávateľovi len raz, napr. pri nástupe do zamestnania, príp. v tom prípade, ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Ak sa daňovník stane poberateľom niektorého z dôchodkov podľa § 11 ods. 6 ZDP počas zdaňovacieho obdobia (t. j. po 1. 1.), na výšku priznaného dôchodku sa neprihliada a pri uplatňovaní NČZDD za príslušné zdaňovacie obdobie sa postupuje ako u daňovníkov, ktorí nie sú poberateľmi dôchodkov. Výška dôchodku sa na daňové účely bude brať do úvahy až pri podávaní daňového priznania za nasledujúce zdaňovacie obdobie, t. j. keď daňovník už bude k 1. 1. poberateľom dôchodku.

Príklad č. 1: Zamestnanec v decembri 2022 obdržal rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku spätne k 1. 3. 2022. Túto skutočnosť zamestnanec oznámil svojmu zamestnávateľovi v decembri 2022. Zamestnávateľ zaevidoval zmenu nahlásenú zamestnancom do tlačiva Vyhlásenie na zdanenie príjmov. V akej výške si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (NČZDD)?

Keďže sa daňovník nestal poberateľom starobného dôchodku spätne k 1. 1. 2022 (k začiatku zdaňovacieho obdobia), má za zdaňovacie obdobie roku 2022 nárok na celoročnú výšku daňovej úľavy na daňovníka, ktorej výška bude závisieť len od základu dane dosiahnutého daňovníkom z príjmov zo zamestnania; výška vyplateného dôchodku sa bude brať do úvahy až pri výpočte NČZDD za zdaňovacie obdobie roku 2022.

Výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (dôchodcu)

Výška NČZDD (dôchodcu) za rok 2022 závisí od výšky životného minima, od výšky základu dane daňovníka z príjmu zo závislej činnosti a ak ide o zamestnanca, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia súčasne poberateľom dôchodkovej dávky, aj od vyplatenej výšky tejto dôchodkovej dávky. Ak je základ dane vyšší ako je zákonom určený limit, dochádza ku kráteniu nezdaniteľnej časti základu danena daňovníka.

Krátenie NČZDD (dôchodcu) pre rok 2022

*ŽM - životné minimum

**Pojmom „dôchodok“ sa rozumie starobný dôchodok, vyrovnávací príplatok alebo predčasný starobný dôchodok zo sociálneho poistenia, dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia, dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhový dôchodok alebo obdobný dôchodok zo zahraničia.

Na daňové účely sa do úhrnu vyplateného dôchodku u poberateľa starobného a predčasného starobného dôchodku nezapočítava vdovecký, príp. vdovský dôchodok, ako ani vianočný príspevok a 13. dôchodok, ktorý sa považuje za štátnu sociálnu dávku. Naopak, do úhrnu dôchodku sa započíta minimálny dôchodok a vyrovnávací príplatok. Vyrovnávací príplatok sa v súlade s § 69b zákona o sociálnom poistení priznáva len poistencovi, ktorému už bol priznaný starobný dôchodok.

Príklad č. 2: Zamestnanec (poberateľ starobného dôchodku) dosiahol za rok 2022 základ dane vo výške 12 000 eur. Úhrn vyplatenej dôchodkovej dávky bol za rok 2022 v sume 3 667,83 eur. Keďže dosiahol základ dane (príjmy – poistné) menší ako 20 235,97 eur (92,8-násobok životného minima), na výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa použije vzorec:

NČZDD = [4 579,26 – úhrn dôchodku] = 4 579,26 - 3 667,83 = 911,43 eur

Príklad č. 3: Zamestnanec (poberateľ starobného dôchodku) dosiahol za rok 2022 základ dane vo výške 20 600 eur. Úhrn vyplatenej dôchodkovej dávky bol za rok 2022 v sume 3 406,76 eur. Keďže dosiahol základ dane (príjmy – poistné) vyšší ako 20 235,97 eur (92,8-násobok životného minima), na výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa použije vzorec:

NČZDD = [44,2 x ŽM – (ZD : 4)] – úhrn dôchodku.

Výpočet daňovej úľavy bude takýto: NČZDD = [9 638,25 – (0,25 x 20 600)] – 3 406,76 = 1 081,49 eur

Príklad č. 4: Vo februári 2021 požiadal zamestnanec (predčasný starobný dôchodca) Sociálnu poisťovňu o pozastavenie výplaty dôchodkovej dávky, aby mohol počas roka pracovať ako zamestnanec a poberať príjem. V máji 2022 sa dohodol so zamestnávateľom na skončení pracovného pomeru a Sociálnu poisťovňu požiadal o opätovné vyplácanie predčasného starobného dôchodku (PSD). Počas výkonu zárobkovej činnosti dosiahol za rok 2021 základ dane vo výške 19 000 eur a za rok 2022 vo výške 20 100 eur. Aký to bude mať vplyv na uplatňovanie mesačnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka?

Zamestnanec bol k 1. 1. 2021 poberateľom PSD, t. j. na daňové účely sa počas celého roka považoval za „dôchodcu“. Počas roka nemal nárok na mesačné uplatňovanie NČZDD, ale ak bol po skončení roka úhrn jeho vyplateného PSD nižší ako 4 511,43 eur, mohol si daňovú úľavu uplatniť, a to vo výške rozdielu medzi ročnou daňovou úľavou na daňovníka a úhrnom vyplateného dôchodku v roku 2021.

Zamestnanec nebol k 1. 1. 2022 poberateľom PSD, t. j. na daňové účely sa počas celého roka 2022 za „dôchodcu“ nepovažoval – napriek skutočnosti, že dôchodok začal znova od mája tohto roka poberať. Zamestnanec mal počas celého roka 2022 nárok na mesačné uplatňovanie NČZDD (ak podpísal vyhlásenie na zdanenie príjmov) a po skončení roka nárok na daňovú úľavu 4 579,26 eur, na výšku ktorej nebude mať úhrn PSD vyplateného v roku 2022 vplyv.

Spätné priznanie dôchodku

Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo výsluhový dôchodok k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia, t. j. k 1. 1. 2021 alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, t. j. k 1. 1. predošlých rokov, daňovník, ktorý si počas týchto rokov uplatňoval nárok na NČZDD, je povinný podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie (§ 32 ods. 11 ZDP), a to bez ohľadu na to, či za uvedené zdaňovacie obdobia:

• podal daňové priznanie alebo
• mu zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie.

Ak podá daňovník dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, tak správca dane neuplatní voči daňovníkovi sankcie podľa § 155 a § 156 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

Pre povinnosť podať za predchádzajúce zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie z dôvodu spätného priznania dôchodku je rozhodujúce, či bol dôchodok priznaný spätne k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia, t. j. k 1. 1. príslušného kalendárneho roka.Lehota na podanie dodatočného daňového priznania je do konca mesiaca nasledujúceho po zistení tejto skutočnosti (rozhodnutie o spätnom priznaní dôchodku), t. j. v lehote ustanovenej v daňovom poriadku.

Príklad č. 5: Zamestnávateľ vykonal zamestnancovi za zdaňovacie obdobie roku 2019 až 2021 ročné zúčtovanie. Pri vykonaní ročného zúčtovania mu uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 3 937,35 eur (v roku 2019), 4 414,20 eur (v roku 2020) a 4 511,43 eur (v roku 2021). V máji 2022 bol daňovníkovi spätne od 10. 1. 2019 priznaný starobný dôchodok. Za ktoré roky bol daňovník povinný podať dodatočné daňové priznanie?

Za zdaňovacie obdobie roku 2019 daňovník nemá povinnosť podať dodatočné daňové priznanie, pretože mu dôchodok nebol spätne priznaný k začiatku roka 2019, t. j. k 1. 1. 2019. Povinnosť podať daňové priznanie mu vznikla za zdaňovacie obdobie roku 2020 a roku 2021. Daňové priznanie mal podať ako dodatočné, a to aj napriek skutočnosti, že za tieto roky nevysporiadal daňovú povinnosť cez daňové priznanie, ale zamestnávateľ mu na jeho žiadosť vykonal ročné zúčtovanie; podľa § 32 ods. 9 ZDP sa ročné zúčtovanie považuje za daňové priznanie. Zamestnanec je preto povinný s cieľom vysporiadania ročnej daňovej povinnosti z dôvodu spätného priznania starobného dôchodku podať dodatočné daňové priznanie, a to do konca júna 2022. V osobitných záznamoch treba uviesť, že dodatočné daňové priznanie podáva z dôvodu spätne priznaného dôchodku. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň aj splatná. Ak daňovník podal dodatočné daňové priznanie v zákonnej lehote, sankcia podľa § 155 a 156 daňového poriadku mu nebude vyrubená.

Minimálna výška dane

Povinnosť podať daňové priznanie zamestnancovi vzniká, ak nepožiada alebo nemôže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP, t. j. zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 289,63 eur. Ak však ide o daňovníkov (dôchodcov), ktorým z dôvodu nízkeho príjmu povinnosť podať daňové priznanie nevzniká, oplatí sa im ho podať dobrovoľne. Ide o inštitút minimálnej dane podľa § 46a ZDP, pri ktorom platí, že ak je zdaniteľný príjem zo závislej činnosti (napr. z pracovného pomeru, z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru) najviac vo výške 2 289,63 eur, zaplatené preddavky na daň sa daňovníkovi vrátia formou daňového preplatku. 

Princíp inštitútu minimálnej dane spočíva v tom, že ak daňovník podá daňové priznanie, podľa § 46a ZDP sa daň nevyrubí a neplatí, ak:

• si daňovník neuplatňuje daňový bonus a súčasne
• daňová povinnosť nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP, t. j. za rok 2022 nepresiahnu sumu 2 289,63 eur.

Daňová povinnosť je potom 0 (nula) a daňový preplatok je vo výške preddavkov na daň, ktoré daňovníkovi zrazil jeho zamestnávateľ počas roka 2022. Tento daňový preplatok vráti správca dane daňovníkovi do 40 dní po termíne na podanie daňového priznania.

Užitočná rada: Ustanovenie § 46a ZDP sa nevzťahuje na výšku dane vypočítanú v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, pretože daň vypočítaná v ročnom zúčtovaní sa nepovažuje za vyrubenú. Vyrubenie dane upravuje daňový poriadok.

Inštitút minimálnej dane si môže uplatniť aj dôchodca - daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

Príklad č. 6: Pani Hana je predčasná starobná dôchodkyňa a počas roka pracovala v bytovom dome na základe dohody o pracovnej činnosti ako účtovníčka. Dohodu mala uzatvorenú na dobú určitú od 1. 1. 2022 do 31. 12. 2022; jej odmena každý mesiac nepresiahla 200 eur, a preto si u zamestnávateľa uplatnila odvodovú úľavu a odvody do Sociálnej poisťovne neplatila. Jej celkový ročný zdaniteľný príjem z dohody bol presne 2 289,63 eur. Mesačná nezdaniteľná časť základu dane jej uplatnená nebola, pretože od 1. 1. 2022 je poberateľkou predčasného starobného dôchodku; dôchodok jej bol v roku 2022 vyplatený vo výške 4 167,83 eur. Akým spôsobom sa jej vrátia zaplatené preddavky na daň, ktoré počas roka zaplatila vo výške 428,57 eur? Je pre dôchodkyňu výhodnejšie podať daňové priznanie typu A a uplatniť inštitút minimálnej dane a zaplatené preddavky na daň sa jej vrátia ako preplatok na dani, alebo požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania? 

Keďže ročný zdaniteľný príjem nepresiahol sumu 2 289,63 eur (50 % ročnej nezdaniteľnej časti dane na daňovníka ustanovenej zákonom na rok 2022), daňovníčka nemusí podávať daňové priznanie. Avšak ak ho podá dobrovoľne, oplatí sa jej to, pretože cez podanie daňového priznania typu A si uplatní inštitút minimálnej dane a zaplatené preddavky na daň sa jej vrátia ako preplatok na dani. Jednotlivé riadky sa v daňovom priznaní typu A vyplnia v skratke takto:

Variant 1 – vysporiadanie ročnej daňovej povinnosti v daňovom priznaní typu A
Úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov: vo výške 2 289,63 € (riadok 34, r. 35)
Poistné a príspevky: vo výške 0 € (r. 36)
Základ dane: 2 289,63 € (r. 39 a r. 44)
Daň (po uplatnení inštitútu minimálnej výšky dane) je 0 €, keďže ročný príjem dôchodkyne nepresiahol zákonný strop 2 289,63 € (r. 56).
Úhrn preddavkov na daň: vo výške 428,57 € (r. 69)
Preplatok na dani sa vráti vo výške 428,57 € (r. 72)

Variant 2 – vysporiadanie ročnej daňovej povinnosti u zamestnávateľa (ročné zúčtovanie preddavkov na daň)
Zamestnankyni počas roku 2022 nárok na uplatnenie mesačnej NČZDD nevznikol, lebo k 1. 1. 2022 bola poberateľkou predčasného starobného dôchodku. Po skončení roku 2022 si však môže uplatniť nárok na ročnú daňovú úľavu (NČZDD), keďže počas roka dosahovala aktívne príjmy (v tomto prípade z dohody). Na akú výšku ročnej daňovej úľavy jej vznikne nárok, závisí od dosiahnutého základu dane z aktívnych príjmov a od výšky vyplateného dôchodku v roku 2022; ZD vo výške 2 289,63 € < 92,8-násobok životného minima vo výške 20 235,97 € (princíp milionárskej dane), takže:

NČZDD = 4 579,26 € (21-násobok ŽM) – dôchodok
NČZDD = 4 579,26 € – 4 167,83 = 411,43 €
Ročná daňová povinnosť = 19 % z (ročný príjem 2 289,63 - daňová úľava 411,43) = 356,86 €
Preplatok na dani sa vráti vo výške 71,71 € (preddavky na daň odvedené počas roka 428,57 - vypočítaná ročná daň 356,86)

Ak by si zamestnankyňa podala žiadosť u zamestnávateľa a ten by jej vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň, bolo by to pre ňu jednoduchšie, stačilo by vypísať žiadosť a priložiť k nej na účely uplatnenia nároku na zníženie základu dane doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. Avšak z uvedených príkladov jednoznačne vyplýva, že výhodnejšie je pre daňovníčku podať daňové priznanie typu A. Síce je to komplikovanejšie, ale vráti sa jej preplatok na dani vo výške 428,57 eur, prostredníctvom zamestnávateľa by to bolo len 71,71 eur.