Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2022

Kto môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania

Zamestnávateľ môže vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie“) zamestnancovi, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 zákona o dani z príjmov a ktorý v roku 2022 poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov) a nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 tohto zákona. Ak zamestnanec nepožiada alebo nemôže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, je povinnýpodať daňové priznanie len v prípade, ak:

• dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, t. j. sumu 2 289,63 eur,
• vykazuje daňovú stratu, napr. ak ide o daňovníka, ktorý má príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Ročné zúčtovanie vykoná zamestnávateľ len na žiadosť zamestnanca, ktorú je zamestnanec povinný podpísať a podať zamestnávateľovi najneskôr do 15. februára 2023. Zamestnávateľ vykoná v ročnom zúčtovaní výpočet dane a súčasne prihliadne na:

• zrazené preddavky na daň a na príjmy oslobodené od dane, pri ktorých neboli splnené podmienky na oslobodenie od dane (napr. rekreačný príspevok, príspevok na športovú činnosť dieťaťa),
• nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ktorý je poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku (ďalej len „dôchodok“), ak suma tohto dôchodku vyplatená v roku 2022 nepresiahla sumu 4 579,26 eur,
• nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), najviac vo výške 4 186,75 eur,
• nezdaniteľnú časť základu dane vo výške zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier), ktoré boli preukázateľne zaplatené v zdaňovacom období, najviac vo výške 180 eur,
• daňový bonus na dieťa a daňový bonus na zaplatené úroky z úverov na bývanie,
• zamestnaneckú prémiu.

Príklad č. 1: Ako majú pri vysporiadaní daňovej povinnosti postupovať zamestnanci, ktorí minulý rok pracovali pre viacerých zamestnávateľov (súčasne alebo postupne po sebe). Ktorého z nich majú (môžu) požiadať o vykonanie ročného zúčtovania?

Zamestnanci môžu požiadať o ročné zúčtovanie ktoréhokoľvek zamestnávateľa, ktorý im počas roka 2022 vyplácal zdaniteľné príjmy.

Príklad č. 2: Kto vykoná ročné zúčtovanie zamestnancom, ktorí v súčasnosti nepracujú? Môže napríklad nezamestnaný alebo dôchodca požiadať svojho bývalého zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania?

O ročné zúčtovanie preddavkov na daň môže požiadať aj bývalý zamestnanec svojho bývalého zamestnávateľa, ktorý mu v zdaňovacom období 2022 vyplácal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti.

Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania

Zamestnanec, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek zamestnávateľa, ktorý mu počas zdaňovacieho obdobia roku 2022 vyplácal zdaniteľnú mzdu, bez ohľadu na to, či zamestnanec mal alebo nemal u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov. Podľa § 38 ods. 1 zákona o dani z príjmov musí zamestnanec splniť nasledujúce zákonné podmienky:

• nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 tohto zákona (ide o príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou a zamestnanec sa pri vysporiadaní daňovej povinnosti nerozhodol zahrnúť tieto príjmy do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať za preddavok na daň),
• nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona o dani z príjmov, t. j. daňovník nie je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že mu bol z doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vyplatený predčasný výber a tento daňovník si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie,
• doručí zamestnávateľovi v zákonnej lehote vyplnené tlačivo žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na jej doručení elektronickými prostriedkami.

Po splnení zákonných podmienok zamestnávateľ vykoná zamestnancovi ročné zúčtovanie z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy vyplatenej od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane. Ročné zúčtovanie vykoná zamestnávateľ len na žiadosť zamestnanca, ktorej vzor je predpísaný Finančným riaditeľstvom SR s názvom „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2022“ (ďalej len „žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania“ alebo „žiadosť“).

Vyplnené tlačivo „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania“ doručí zamestnanec zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na jej doručení elektronickými prostriedkami. To znamená, že žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania môže zamestnanec doručiť zamestnávateľovi nielen v písomnej listinnej forme, ale po vzájomnej dohode so zamestnávateľom aj elektronickou formou (napr. e-mailom). Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na doručení žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania elektronickými prostriedkami, stále zostáva v platnosti možnosť podať žiadosť aj v listinnej forme.

Právna úprava platná od 1. januára 2020 umožňuje aj zamestnávateľovi po vzájomnej dohode so zamestnancom vystaviť a doručiť doklady zamestnancovi elektronickou formou; ide o tieto daňové potvrdenia:

• Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov),
• Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov),
• Potvrdenie o zaplatení dane (§ 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov).

Uvedené vyplýva z § 39 ods. 16 zákona o dani z príjmov:

"Doklady podľa odsekov 5 až 7 vystaví a doručí zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na ich doručení elektronickými prostriedkami. Doklad doručený elektronickými prostriedkami obsahuje predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa a nie je možné ho dodatočne meniť ani upravovať. Pri elektronickej komunikácii zamestnávateľa so zamestnancom sa vyžaduje potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré obsahuje informáciu o dátume a čase elektronického doručenia, vrátane označenia elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom".

Poznámka: Podľa pravidiel slovenského pravopisu sa pojmom „faksimile“ rozumie verná reprodukcia, snímka, odtlačok, presná kópia textu, pečate a pod. Z uvedeného vyplýva, že vo všeobecnosti možno hovoriť o napodobenine originálu, ktorá je vo všetkých častiach verná.

Doručovanie daňových dokladov elektronickou formou

V platnosti stále zostáva primárna možnosť doručenia daňových dokladov zamestnávateľa v listinnej podobe, keďže elektronická forma je možná len po vzájomnej dohode so zamestnancom. Pri doručovaní daňových dokladov zamestnancovi elektronickou formou musí zamestnávateľ zabezpečiť ochranu osobných údajov (napr. šifrovaním).

Doklad, ktorý bude doručený elektronickými prostriedkami, musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa, a nie je možné ho dodatočne meniť ani upravovať. Pri elektronickej komunikácii zamestnávateľa so zamestnancomje potrebné evidovať a uchovať aj potvrdenie o doručení elektronickej správy, ktoré by malo v súlade so zákonom obsahovať:

• informáciu o dátume a čase elektronického doručenia dokumentu,
• označenie elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Prvýkrát bolo možné použiť elektronický spôsob doručovania daňových dokladov medzi zamestnávateľom a zamestnancom po 31. decembri 2019, keď išlo o daňové doklady týkajúce sa zdaňovacieho obdobia roku 2020.

Povinnosti zamestnávateľa

Ročné zúčtovanie a výpočet dane za rok 2022 vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. marca 2023. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň len tým zamestnancom, ktorí oň požiadali v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 15. februára 2023a k žiadosti predložili všetky potrebné doklady. Pri výpočte ročnej daňovej povinnosti sa uplatňuje progresívne zdaňovanie, na základe ktorého sa daňová povinnosť počíta dvoma sadzbami dane. Použitie každej z nich závisí od výšky dosiahnutého ročného základu dane zamestnanca, pričom hraničným základom dane je suma určená ako 176,8-násobok životného minima, ktorá sa v roku 2022 zvýšila zo sumy 37 981,94 eur na sumu 38 553,01 eur. V ročnom zúčtovaní sa tak daňová povinnosť vypočíta sadzbou dane:

• 19 % z tej časti ročnej zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 176,8-násobok platného životného minima vrátane, t. j. v roku 2022 zo zdaniteľnej mzdy najviac vo výške 38 553,01 eur vrátane,
•  25 % z tej časti ročnej zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima, t. j. v roku 2022 zo zdaniteľnej mzdy prevyšujúcej sumu 38 553,01 eur.

V súvislosti s vysporiadaním ročnej daňovej povinnosti je zamestnávateľ povinný vystaviť a doručiť:

• zamestnancovi, ktorý požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a ktorému zamestnávateľ v roku 2022 vyplácal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, doklad o vyplatenom príjme na predpísanom tlačive „Ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2022“. Túto povinnosť je zamestnávateľ povinný splniť v termíne do 1. mája 2023, keďže 30. apríl 2023 pripadá na nedeľu (§ 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov);
• zamestnancovi, ktorý nepožiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a ktorému zamestnávateľ v roku 2022 vyplácal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, doklad o vyplatenom príjme na predpísanom tlačive „Potvrdenie o príjmoch zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované deti za rok 2022“ (ďalej len „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch“).Túto povinnosť je zamestnávateľ povinný splniť v termíne najneskôr do 10. marca 2023 (§ 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov).

V prípade, že zamestnanec žiada o ročné zúčtovanie za rok 2022 iného zamestnávateľa a požiada o vystavenie Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch bývalého zamestnávateľa najneskôr do 6. februára 2023, bývalý zamestnávateľ je povinný vystaviť a doručiť toto potvrdenie bývalému zamestnancovi najneskôr do 10. februára 2023.

Ak správca dane zistí, že zamestnávateľ nevykonal ročné zúčtovanie zamestnancovi, ktorý ho o vykonanie ročného zúčtovania požiadal, pričom zamestnanec splnil na jeho vykonanie všetky podmienky, uloží mu pokutu vo výške najmenej 15 eur za každého takéhoto zamestnanca. Výška celkovej pokuty za príslušné zdaňovacie obdobie nemôže presiahnuť 30 000 eur za všetkých zamestnancov, ktorí požiadali o vykonanie ročného zúčtovania a splnili všetky podmienky, ale zamestnávateľ im ročné zúčtovanie nevykonal.

Príklad č. 3: Je zamestnávateľ povinný vystaviť zamestnancovi, ktorému vykonal ročné zúčtovanie, okrem dokladu „Ročné zúčtovanie preddavkov na daň“, aj doklad „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch“?

Zamestnancom, ktorým zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie, je zamestnávateľ povinný (v súlade s § 39 zákona o dani z príjmov) vystaviť doklad, ktorým je v tomto prípade doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní. Vydanie (prevzatie) príslušného tlačiva podpíše zamestnanec na tlačive „Vyhlásenie na zdanenie príjmov“, príp. zamestnávateľ na vyhlásení uvedie dátum jeho doručenia zamestnancovi. Z uvedeného vyplýva, že zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie, zamestnávateľ vystavuje len jeden príslušný doklad a v tomto prípade ide o tlačivo „Ročné zúčtovanie preddavkov na daň“, ktoré je zamestnávateľ zároveň povinný aj archivovať. Doklad „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch“ v tomto prípade zamestnávateľ zamestnancovi nevystavuje.

Zrazenie nedoplatku a vrátenie preplatku z vykonaného ročného zúčtovania

Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania za rok 2022, ktorý presahuje sumu 5 eur, je zamestnávateľ povinný zraziť zamestnancovi najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia 2023. Súčasná právna úprava ustanovuje dve výnimky, kedy je potrebné zraziť daňový nedoplatok aj v sume rovnej alebo nižšej ako 5 eur – ide o tieto prípady:

• ak sa zamestnanec rozhodolpoukázať podiel zaplatenej dane do výšky 2 % (3 %) na osobitné účely, zamestnávateľ má povinnosť zraziť zamestnancovi nedoplatok aj v sume rovnej alebo nižšej ako 5 eur (t. j. aj 0,05 eur), a to najneskôr do doby podania vyhlásenia o poukázaní podielu zaplatenej dane, t. j. do 1. mája 2023 (30. apríl 2023 pripadá na nedeľu) – nedoplatok je potrebné vysporiadať najneskôr v zúčtovaní mzdy za marec 2023,
• ak si zamestnanec v ročnom zúčtovaní dodatočne uplatňoval nárok na daňový bonus, zamestnávateľ je povinný zraziť daňový nedoplatok aj v sume rovnej alebo nižšej ako 5 eur, a to najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia 2023.

Ak zamestnávateľ nemôže zraziť zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca nedoplatok dane z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu alebo nemožno zamestnancovi zrážku vykonať, vyberie nedoplatok dane alebo sumu rozdielu daňového bonusu správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Zamestnávateľ a správca dane tento postup nepoužijú, ak sa nedoplatok alebo suma rozdielu daňového bonusu rovná 5 eur alebo je nižšia ako 5 eur, t. j. za podmienky, že sa daňovník nerozhodol poukázať podiel zaplatenej dane alebo si nedouplatňuje v ročnom zúčtovaní nárok na daňový bonus.

Daňový preplatok (t. j. rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca), zamestnaneckú prémiu a daňový bonus alebo jeho časť vráti zamestnávateľ zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr pri zúčtovaní mzdy za apríl v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva. Zamestnávateľ o vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo sa uplatní postup, podľa ktorého, ak je úhrnná suma preddavkov na daň zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma preplatkov z ročného zúčtovania všetkých zamestnancov, zamestnávateľ pri výplate, pripísaní alebo poukázaní mzdy zamestnancovi k dobru vyplatí zamestnancom tento preplatok zo svojich prostriedkov a požiada správcu dane o takto vyplatený preplatok na vrátenie (v súlade s § 35 ods. 7, resp. § 40 ods. 8 zákona o dani z príjmov).