Výchovno-vzdelávací proces, ktorý sa člení na teoretické a praktické vyučovanie, sa uskutočňuje systémom školského vzdelávania alebo systémom duálneho vzdelávania.
- Vzor
● systém duálneho vzdelávania vrátane práv a povinností subjektov duálneho vzdelávania, ktorými sú žiak, škola a zamestnávateľ,
● odborný výcvik a odbornú prax na pracovisku zamestnávateľa v systéme školského vzdelávania (mimo systému duálneho vzdelávania).
Praktické vyučovanie u zamestnávateľa v systéme duálneho vzdelávania
Systém duálneho vzdelávania je súčasťou odborného vzdelávania a prípravy na výkon povolania, ktorý sa vyznačuje najmä úzkym prepojením všeobecného a odborného teoretického vzdelávania s praktickou prípravou žiakov u konkrétneho zamestnávateľa. Výučba v škole sa strieda s praktickým vyučovaním v priestoroch zamestnávateľa.
Duálne vzdelávanie je realizované na základe:
● zmluvy o duálnom vzdelávaní uzatvorenej medzi zamestnávateľom a strednou odbornou školou podľa § 16 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, predmetom ktorej je záväzok zamestnávateľa poskytovať žiakom praktické vyučovanie na svoje náklady a zodpovednosť, a záväzok strednej odbornej školy organizovať odborné vzdelávanie a prípravu v systéme duálneho vzdelávania,
● učebnej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom a žiakom podľa § 19 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, predmetom ktorej je záväzok zamestnávateľa pripraviť žiaka na výkon povolania, skupiny povolaní alebo výkon odborných činností na pracovisku praktického vyučovania, a záväzok žiaka zúčastňovať sa na praktickom vyučovaní priamo u zamestnávateľa podľa jeho konkrétnych potrieb a požiadaviek.
V systéme duálneho vzdelávania žiak vykonáva praktické vyučovanie priamo u zamestnávateľa na pracovisku praktického vyučovania. Pracovisko praktického vyučovania je organizačná súčasť zamestnávateľa, ktorému bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systému duálneho vzdelávania. Za pracovisko praktického vyučovania sa považuje aj priestor, ku ktorému má vlastnícke právo alebo užívacie právo organizácia, v ktorej sú združení viacerí zamestnávatelia, ktoré sa označuje ako spoločné pracovisko praktického vyučovania.
Na pracovisku praktického vyučovania žiak vykonáva:
● odborný výcvik alebo odbornú prax pod vedením hlavného inštruktora alebo inštruktora,
● odborný výcvik pod vedením majstra odbornej výchovy alebo učiteľa odbornej praxe,
● odbornú prax pod vedením učiteľa odbornej praxe alebo majstra odbornej výchovy.
Náklady na praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania u zamestnávateľa možno členiť na:
● osobné náklady na inštruktora praktického vyučovania, hlavného inštruktora alebo na majstra odbornej výchovy, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa,
● prevádzkové náklady spojené s poskytovaním praktického vyučovania,
● náklady na finančné zabezpečenie žiaka vo forme podnikového štipendia,
● náklady na finančné zabezpečenie žiaka vo forme odmeny za produktívnu prácu,
● náklady na hmotné zabezpečenie žiaka spojené so stravovaním žiaka,
● náklady na hmotné zabezpečenie žiaka spojené s poskytovaním cestovných náhrad žiakovi za preukázané cestovné verejnými dopravnými prostriedkami z miesta trvalého bydliska do školského internátu, strednej odbornej školy a miesta konania praktického vyučovania a späť a zo školského internátu do strednej odbornej školy a miesta konania praktického vyučovania a späť,
● náklady na hmotné zabezpečenie žiaka spojené s poskytovaním osobných ochranných pracovných prostriedkov pre žiaka,
● náklady na hmotné zabezpečenie žiaka spojené s posúdením zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka,
● náklady na finančné zabezpečenie praktického vyučovania v dielni školy, u iného zamestnávateľa alebo v spoločnom pracovisku praktického vyučovania,
● osobné náklady na majstra odbornej výchovy, ktorý je zamestnancom spolupracujúcej školy a ktorý na základe rozhodnutia zamestnávateľa vykonáva praktické vyučovanie u zamestnávateľa,
● na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov,
● odpisy pri majetku, ktorý nie je priamo využívaný zamestnávateľom ako daňovníkom, ale slúži na poskytovanie praktického vyučovania žiakov na základe zmluvy o duálnom vzdelávaní alebo slúži na činnosť strednej odbornej školy s označením podniková škola,
● náklady spojené so samotným výkonom praktického vyučovania ako materiál, energie, služby, odpisy a pod.
Zamestnávateľ môže ako daňové výdavky uplatniť všetky náklady spojené s poskytovaním praktického vyučovania žiakov na pracovisku praktického vyučovania u zamestnávateľa v prípade, že poskytuje praktické vyučovanie na základe zmluvy o duálnom vzdelávaní.
Podľa § 19 ods. 2 písm. c) 4. bod zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone sú náklady na:
● odmenu za produktívnu prácu podľa § 27 ods. 1 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave najviac do výšky 100 % z hodinovej minimálnej mzdy,
● podnikové štipendium podľa § 27 ods. 6 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave,
● hmotné zabezpečenie žiaka podľa § 26 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave,
● poskytovanie praktického vyučovania,
● prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov podľa § 4, § 6 a § 6a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v z. n. p.
Podľa § 19 ods. 2 písm. n) bod 2. ZDP daňovým výdavkom sú aj odpisy majetku, ktorý nie je priamo využívaný daňovníkom, ale slúži na:
● poskytovanie praktického vyučovania žiakov na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania a zmluvy o duálnom vzdelávaní podľa § 8 ods. 2 a § 16 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, alebo
● činnosť strednej odbornej školy s označením podniková škola podľa § 24a zákona o odbornom vzdelávaní a príprave.
Hmotné zabezpečenie žiaka v systéme duálneho vzdelávania
Hmotné zabezpečenie žiaka poskytované zamestnávateľom je určené na zabezpečenie žiaka pre výkon praktického vyučovania na pracovisku praktického vyučovania a na úhradu nákladov spojených s účasťou žiaka na praktickom vyučovaní u zamestnávateľa podľa § 26 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave.
Hmotným zabezpečením, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytovať žiakovi v systéme duálneho vzdelávania je:
● poskytnutie osobných ochranných pracovných prostriedkov v rovnakom rozsahu, v ktorom poskytuje zamestnancovi, ktorý vykonáva povolanie, na ktoré sa žiak pripravuje, t. j. zamestnávateľ môže poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov žiakom upraviť rovnakým spôsobom, ako je upravené poskytovanie týchto prostriedkov pre zamestnancov v internom predpise,
● zabezpečenie posúdenia zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka, ak sa na výkon praktického vyučovania jej posúdenie vyžaduje, t. j. zamestnávateľ posúdenie zabezpečí postupom, ktorý zodpovedá posúdeniu zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti zamestnancov (za posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka sa nepovažuje posúdenie vhodnosti žiaka v odbore štúdia podľa jeho zdravotného stavu, ktoré je súčasťou prijímacieho konania žiaka na štúdium v strednej odbornej škole a ktorého výsledok sa uvádza v prihláške na štúdium),
● poskytnutie stravovania počas praktického vyučovania v režime stravovania zamestnancov, t. j. v súlade s § 152 ods. 3 a 9 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) a podľa interných predpisov zamestnávateľa upravujúcich stravovanie, pričom zamestnávateľ:
− poskytuje žiakovi jedno teplé jedlo vrátane vhodného nápoja v priebehu vyučovacieho dňa praktického vyučovania,
− prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín rovnako ako svojim zamestnancom,
− rozšíri okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečení stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie o žiakov, ktorým poskytuje praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania.
Hmotným zabezpečením, ktoré zamestnávateľ môže poskytovať žiakovi v systéme duálneho vzdelávania je:
● úhrada nákladov na ubytovanie žiaka v školskom internáte v súlade s § 117 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., podľa ktorého výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom internáte, ktorého zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, určí riaditeľ školského internátu alebo riaditeľ školy, ak je školský internát jej súčasťou, na jedného žiaka najviac 45 % zo sumy životného minima pre zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa, t. j. maximálna mesačná výška úhrady žiaka vo výške 45 % zo sumy životného minima dieťaťa od 1. 9. 2022 je 48,17 € (45 % zo 107,03 € po zaokrúhlení na celé eurocenty nahor) a zamestnávateľ tak môže na ubytovanie žiaka v školskom internáte za mesiace školského vyučovania prispieť maximálne 481,70 €,
● poskytnutie cestovných náhrad za dopravu z miesta trvalého bydliska do strednej odbornej školy, miesta výkonu praktického vyučovania a školského internátu a späť a zo školského internátu do strednej odbornej školy a miesta výkonu praktického vyučovania a späť, a to podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. a aktuálneho opatrenia MPSVaR SR o sumách stravného, na základe preukázaných cestovných výdavkov žiaka a podľa interných predpisov zamestnávateľa, najviac 10-krát za rok v mesiacoch školského vyučovania.
Poskytovanie hmotného zabezpečenia zamestnávateľ upraví v učebnej zmluve, a to komplexne alebo uvedie iba rozsah hmotného zabezpečenia a postup poskytovania uvedie odkazom na interný predpis upravujúci pravidlá poskytovania hmotného zabezpečenia. Zamestnávateľ je povinný žiaka preukázateľné oboznámiť (písomným potvrdením) s pravidlami poskytovania hmotného zabezpečenia pri uzatváraní učebnej zmluvy a rovnako postupuje aj pri zmene týchto pravidiel pre poskytovanie hmotného zabezpečenia formou dodatku k učebnej zmluve.
Hmotné zabezpečenie žiaka v systéme duálneho vzdelávania poskytované v súlade s § 26 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave je z pohľadu žiaka príjmom oslobodeným od dane podľa § 9 ods. 2 písm. u) ZDP. Pre zamestnávateľa je poskytnuté hmotné zabezpečenie žiaka, s ktorým má uzatvorenú učebnú zmluvu, daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 4. ZDP.
Finančné zabezpečenie žiaka v systéme duálneho vzdelávania
Finančným zabezpečením žiaka v systéme duálneho vzdelávania podľa § 27 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave je:
● odmena za produktívnu prácu, ako povinné plnenie zamestnávateľa,
● motivačné štipendium, ako plnenie štátu prostredníctvom školy,
● podnikové štipendium, ako dobrovoľné plnenie zamestnávateľa.
Postup poskytovania finančného zabezpečenia upraví zamestnávateľ so žiakom v učebnej zmluve, a to komplexne alebo uvedie iba rozsah hmotného zabezpečenia a postup poskytovania uvedie odkazom na interný predpis upravujúci pravidlá finančného zabezpečenia. Zamestnávateľ je povinný žiaka preukázateľné oboznámiť s pravidlami poskytovania finančného zabezpečenia pri uzatváraní učebnej zmluvy a rovnako postupuje aj pri zmene týchto pravidiel pre poskytovanie finančného zabezpečenia formou dodatku k učebnej zmluve.
Žiak na pracovisku praktického vyučovania môže vykonávať cvičnú prácu, za ktorú nárok na odmenu nemá, a/alebo produktívnu prácu, za ktorú má nárok na odmenu.
Produktívna práca je práca, ktorú žiak vykonáva formou jednotlivých pracovných činností, ktoré sú súčasťou zhotovovania výrobkov alebo ich častí, poskytovania služieb alebo vykonávania odborných činností zodpovedajúcich povolaniu, pre ktoré sa žiak pripravuje a ktoré sú v súlade s predmetom činnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, pre ktorú žiak túto prácu vykonáva. Produktívnou prácou žiaka sa dosahuje príjem zamestnávateľa napr. samostatným zhotovením výrobku, poskytnutím služby (napr. obsluha zákazníkov reštaurácie, príprava jedla, dopĺňanie tovaru a pod.).
Žiakovi v systému duálneho vzdelávania, ktorý na praktickom vyučovaní u zamestnávateľa vykonáva produktívnu prácu, poskytuje zamestnávateľ odmenu za produktívnu prácu. Odmena za produktívnu prácu je odplatou zamestnávateľa žiakovi za produktívnu prácu, ktorú žiak v rámci praktického vyučovania vykonal pre zamestnávateľa a ktorou vznikol zamestnávateľovi zdaniteľný príjem. Odmena za produktívnu prácu sa uhrádza z prostriedkov zamestnávateľa.
Odmenu za produktívnu prácu zamestnávateľ neposkytuje na základe pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce, ale odmenu poskytuje na základe zmluvy o duálnom vzdelávaní a učebnej zmluvy, ktorých základnou náležitosťou je aj vymedzenie hmotného a finančného zabezpečenia žiaka.
Odmena sa poskytuje za každú hodinu vykonávania produktívnej práce vo výške najmenej 50 % z hodinovej minimálnej mzdy. Pri určovaní jej výšky sa zohľadňuje aj kvalita práce a správanie žiaka, t. j. prístup žiaka k plneniu pracovných úloh a pokynov inštruktora alebo majstra odbornej výchovy, ktoré súvisia s produktívnou prácou.
S ohľadom na výšku minimálnej mzdy za každú odpracovanú hodinu na rok 2022 vo výške 3,713 € a na rok 2023 vo výške 4,023 €, odmena za produktívnu prácu žiaka je:
● od 1. 9. 2022 do 31. 12. 2022 vo výške najmenej 1,8565 € za každú hodinu vykonávania produktívnej práce,
● od 1. 1. 2023 vo výške najmenej 2,0115 € za každú hodinu vykonávania produktívnej práce.
Maximálny počet hodín produktívnej práce žiaka, ktorú môže žiak vykonávať v rámci praktického vyučovania u zamestnávateľa, je uvedený v učebnom pláne školského vzdelávacieho programu.
Odmena za produktívnu prácu žiaka na praktickom vyučovaní v systému duálneho vzdelávania sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. l) ZDP. Odmena za produktívnu prácu žiaka je predmetom dane. Žiak, ktorý odmenu poberá sa na daňové účely považuje za zamestnanca a môže podať vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane. Zamestnávateľ plní povinnosti v súvislosti so zdaňovaním príjmu zo závislej činnosti, t. j. ako platiteľ dane z odmeny za produktívnu prácu žiaka, ktorú mesačne vypláca žiakovi, vyberá preddavok na daň podľa § 35 ZDP, odmenu zahŕňa do mesačného Prehľadu a ročného Hlásenia, na žiadosť žiaka vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň alebo vystaví Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch na účely podania daňového priznania žiakom.
Odmena za produktívnu prácu žiaka na praktickom vyučovaní v systéme duálneho vzdelávania je u zamestnávateľa daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 4. ZDP do výšky 100 % z hodinovej minimálnej mzdy. Ak zamestnávateľ vypláca žiakovi vyššiu odmenu za produktívnu prácu a táto vyššia odmena vyplýva napr. z kolektívnej zmluvy alebo interného predpisu zamestnávateľa, ide o daňový výdavok podľa § 19 ods. 1 ZDP.
Odmena za produktívnu prácu žiaka a právny vzťah na základe zmluvy o duálnom vzdelávaní a učebnej zmluvy nezakladá zamestnávateľovi žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni ani zdravotným poisťovniam, t. j. zamestnávateľ žiaka v systéme duálneho vzdelávania neprihlasuje do Sociálnej poisťovne ani zdravotnej poisťovne, poistné z odmeny za produktívnu prácu neplatí žiak ani zamestnávateľ. Vyplýva to z:
● § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), podľa ktorého žiak strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické vyučovanie podľa zákona o odbornom vzdelávaní a príprave sa za zamestnanca na účely sociálneho poistenia nepovažuje,
● § 11 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), podľa ktorého zamestnancom na účely zdravotného poistenia je fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť v právnom vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), k) a m) a ods. 2 a 3 ZDP [príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. l) ZDP zárobkovou činnosťou nie je].
Žiakovi, ktorý sa pripravuje na povolanie, skupinu povolaní alebo odborných činností v študijnom odbore alebo v učebnom odbore zaradenom do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce, sa poskytuje motivačné štipendium z prostriedkov štátneho rozpočtu. Zoznam týchto odborov zverejňuje na svojom webovom sídle ministerstvo školstva.
Motivačné štipendium sa žiakovi poskytuje mesačne v období školského vyučovania vo výške:
● 65 % sumy životného minima pre zaopatrené neplnoleté dieťa a nezaopatrené dieťa (od 1. 7. 2022 je to 107,03 €) pri priemernom prospechu žiaka do 1,8 vrátane, t. j. od 1. 9. 2022 vo výške 69,57 €,
● 45 % sumy životného minima pri priemernom prospechu žiaka horšom ako 1,8 do 2,4 vrátane, t. j. 48,16 €,
● 25 % sumy životného minima pri priemernom prospechu žiaka horšom ako 2,4 do 3,0 vrátane, t. j. 26,76 €.
Priemerný prospech žiaka na účely poskytovania štipendia sa určí ako priemer stupňov prospechu z jednotlivých vyučovacích predmetov uvedených na vysvedčení žiaka za predchádzajúci polrok školského vyučovania. Priemerný prospech žiaka v prvom ročníku sa určí podľa vysvedčenia za druhý polrok zo školy, ktorú naposledy navštevoval.
Motivačné štipendium žiakovi vypláca stredná odborná škola. Motivačné štipendium je podporou štátu pre zvýšenie záujmu absolventov základných škôl o štúdium na stredných odborných školách a najmä pre ich zapojenie do odborného vzdelávania v odboroch štúdia, o ktoré je zvýšený záujem zo strany zamestnávateľov.
Finančné zabezpečenie žiaka v systému duálneho vzdelávania poskytované vo forme motivačného štipendia v súlade s § 27 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave je z pohľadu žiaka príjmom oslobodeným od dane podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZDP. Príjem oslobodený od dane na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia nie je zárobkovou činnosťou, čo vyplýva z § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení a § 10b ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení a poistné neplatí žiak ani poskytovateľ štipendia.
Zamestnávateľ v systéme duálneho vzdelávania, u ktorého žiak vykonáva praktické vyučovanie, môže zo svojich prostriedkov poskytovať žiakovi podnikové štipendium.
Podnikové štipendium sa poskytuje mesačne v období školského roka (12 kalendárnych mesiacov, obdobie školského roka je obdobie od 1. septembra do 31. augusta nasledujúceho roka) najviac do výšky štvornásobku životného minima určeného pre zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa. Pri určovaní výšky podnikového štipendia sa prihliada najmä na dosiahnutý prospech žiaka na praktickom vyučovaní a jeho pravidelnú účasť na praktickom vyučovaní. Podnikové štipendium môže zamestnávateľ určiť, napr. v mesačnej výške za daný kalendárny mesiac alebo vo forme hodinovej sadzby za 1 hodinu praktického vyučovania, ktorého sa žiak zúčastní v danom vyučovacom mesiaci.
Zamestnávateľ môže interným predpisom určiť pravidlá pre vyplácanie podnikového štipendia. Ak zamestnávateľ určí pravidlá pre poskytovanie podnikového štipendia, nárok na podnikové štipendium vznikne žiakovi po splnení kritérií pre priznanie určených zamestnávateľom. Pravidlá pre poskytovanie podnikového štipendia majú zohľadňovať spoločenskú významnosť odborného vzdelávania a prípravy na povolanie danú potrebami trhu práce pre daný odbor štúdia, študijné výsledky žiaka, dochádzku, aktivitu žiaka na praktickom vyučovaní, záujem žiaka o prípravu na povolanie a výsledky činnosti žiaka na praktickom vyučovaní u zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže určiť aj prípady, keď žiakovi nevznikne nárok na podnikové štipendium, napr. pri opakovaní ročníka.
Postup poskytovania podnikových štipendií pre žiakov stredných odborných škôl zo strany zamestnávateľa nie je legislatívne upravený. Zamestnávateľ si určuje svoju stratégiu poskytovania podnikových štipendií, ktorá je súčasťou systému riadenia ľudských zdrojov.
Finančné zabezpečenie žiaka v systému duálneho vzdelávania poskytované vo forme podnikového štipendia v súlade s § 27 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave je z pohľadu žiaka príjmom oslobodeným od dane podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZDP. Príjem oslobodený od dane na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia nie je zárobkovou činnosťou, čo vyplýva z § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení a § 10b ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení a poistné neplatí žiak ani zamestnávateľ ako poskytovateľ štipendia. Z pohľadu zamestnávateľa je poskytované podnikové štipendium daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 4. ZDP.
Ak však zamestnávateľ poskytne žiakovi podnikové štipendium na úhradu výdavkov spojených so štúdiom na základe inej zmluvy (napr. § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p.), ktorej predmetom je úprava práv a povinností pre poskytovanie podnikového štipendia, štipendium sa u žiaka považuje za príjem zo závislej činnosti plynúci v súvislosti s budúcim výkonom závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. g) ZDP. V takomto prípade je podnikové štipendium zdaniteľným príjmom a žiak na účely sociálneho a zdravotného poistenia nadobúda postavenie zamestnanca s povinnosťou platenia poistného.
Daňový benefit zamestnávateľa za poskytovanie praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania
Zamestnávateľ, ktorý poskytuje praktické vyučovanie v systému duálneho vzdelávania má nárok na daňový benefit, ktorý poskytuje štát vo forme zníženia základu dane daňovníka. Podľa § 17 ods. 37 ZDP sa základ dane daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy sa zníži o:
● 3 200 € na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania,
● 1 600 € na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania.
Rozsah poskytovaného praktického vyučovania za celé štúdium, za kalendárny rok (zdaňovacie obdobie) alebo za príslušnú časť roka sa vypočíta z učebných osnov predmetu praktického vyučovania v školskom vzdelávacom programe pre študijný odbor alebo učebný odbor, v ktorom zamestnávateľ poskytuje praktické vyučovanie. Do rozsahu zamestnávateľom poskytnutého praktického vyučovania sa započíta aj praktické vyučovanie, ktoré zamestnávateľ poskytol žiakovi v dielni zmluvnej školy alebo u iného zamestnávateľa s osvedčením pre systém duálneho vzdelávania.
Zamestnávateľ si zníženie základu dane uplatní v daňovom priznaní, a to nezávisle od výšky základu dane.
Príspevok na zabezpečenie praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania
Zamestnávateľovi, ktorý poskytuje praktické vyučovanie v systému duálneho vzdelávania sa poskytuje podľa § 21a zákona o odbornom vzdelávaní a príprave príspevok na zabezpečenie praktického vzdelávania v systému duálneho vzdelávania z rozpočtovej kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Nárok na príspevok má:
● malý podnik alebo stredný podnik v sume 1 000 €,
● zamestnávateľ, ktorý počas školského roka poskytol žiakovi praktické vyučovanie v rozsahu nad 400 hodín v sume 700 €, alebo
● zamestnávateľ, ktorý počas školského roka poskytol žiakovi praktické vyučovanie v rozsahu 200 až 400 hodín v sume 300 €.
Nárok na príspevok vzniká zamestnávateľovi za každého žiaka s učebnou zmluvou v roku, v ktorom prvýkrát začal poskytovať tomuto žiakovi praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania.
Zamestnávateľ podáva písomnú žiadosť o príspevok do 31. marca príslušného školského roka, v ktorom poskytuje žiakovi praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania. Prílohou k žiadosti je kópia osvedčenia, zmluvy o duálnom vzdelávaní, a učebnej zmluvy. Ministerstvo školstva poskytuje príspevok zamestnávateľovi raz ročne k 30. júnu príslušného školského roka, v ktorom zamestnávateľ poskytoval žiakovi praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania.
Praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa v systéme školského vzdelávania
Pracovisko zamestnávateľa je organizačná súčasť zamestnávateľa, s ktorým stredná odborná škola uzatvorila zmluvu o poskytovaní praktického vyučovania v systéme školského vzdelávania podľa § 8 ods. 2 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave. Praktické vyučovanie v rámci systému školského vzdelávania (mimo systému duálneho vzdelávania) sa u zamestnávateľa vykonáva na pracovisku zamestnávateľa formou:
● odborného výcviku, ak ide o učebný alebo študijný odbor s výučným listom, alebo
● odbornej praxe, ak ide o študijný odbor bez výučného listu.
Na pracovisku zamestnávateľa žiak vykonáva:
● odborný výcvik alebo odbornú prax pod vedením inštruktora,
● odborný výcvik pod vedením majstra odbornej výchovy alebo učiteľa odbornej praxe, alebo
● odbornú prax pod vedením učiteľa odbornej praxe alebo majstra odbornej výchovy.
Na pracovisku zamestnávateľa sa vykonáva odborný výcvik alebo prax žiaka, ak:
● žiak nevykonáva praktické vyučovanie v dielni,
● žiak sa nepripravuje v systéme duálneho vzdelávania,
● zamestnávateľ spĺňa požiadavky na základné učebné priestory a požiadavky na základné vybavenie učebných priestorov určené normatívom materiálno-technického a priestorového zabezpečenia alebo štátnym vzdelávacím programom,
● predmet činnosti zamestnávateľa zodpovedá obsahu vzdelávania v študijnom odbore alebo učebnom odbore, v ktorom sa žiak pripravuje, a
● stredná odborná škola uzavrela so zamestnávateľom zmluvu o poskytovaní praktického vyučovania.
S ohľadom na § 19 ods. 2 písm. c) 4. bod a písm. n) bod 2. ZDP zamestnávateľ môže ako daňové výdavky uplatniť náklady spojené s poskytovaním praktického vyučovania žiakov na pracovisku zamestnávateľa v prípade, že poskytuje praktické vyučovanie na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania.
Hmotné zabezpečenie žiaka na pracovisku zamestnávateľa
Hmotné zabezpečenie poskytované zamestnávateľom je určené na zabezpečenie žiaka pre výkon odborného výcviku alebo odbornej praxe na pracovisku zamestnávateľa a na úhradu nákladov spojených s účasťou žiaka na takomto praktickom vyučovaní u zamestnávateľa podľa § 26 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave.
Poskytovanie hmotného zabezpečenia zamestnávateľ upraví v zmluve o poskytovaní praktického vyučovania, a to komplexne alebo uvedie iba rozsah hmotného zabezpečenia a postup poskytovania uvedie odkazom na interný predpis upravujúci pravidlá poskytovania hmotného zabezpečenia.
Ak žiak vykonáva odborný výcvik alebo odbornú prax na pracovisku zamestnávateľa, zamestnávateľ je povinný na svoje náklady žiakovi zabezpečiť:
● osobné ochranné pracovné prostriedky,
● posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobnosti žiaka, ak sa na výkon praktického vyučovania jej posúdenie vyžaduje,
za rovnakých podmienok ako žiakovi v systéme duálneho vzdelávania (pozri skôr uvedené).
Ak žiak vykonáva odborný výcvik alebo odbornú prax na pracovisku zamestnávateľa, zamestnávateľ môže zo svojich prostriedkov žiakovi uhradiť:
● náklady na stravovanie žiaka počas praktického vyučovania,
● náklady na ubytovanie žiaka v školskom internáte počas praktického vyučovania,
● cestovné náhrady za dopravu z miesta trvalého bydliska do strednej odbornej školy, miesta výkonu praktického vyučovania a školského internátu a späť a zo školského internátu do strednej odbornej školy a miesto výkonu praktického vyučovania a späť počas praktického vyučovania,
za rovnakých podmienok ako žiakovi v systéme duálneho vzdelávania (pozri uvedené), a skutočnosť, že tieto náklady žiakovi uhradí dohodne v zmluve o poskytovaní praktického vyučovania.
Hmotné zabezpečenie žiaka pri odbornom výcviku alebo odbornej praxi poskytované v súlade s § 26 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave je z pohľadu žiaka príjmom oslobodeným od dane podľa § 9 ods. 2 písm. u) ZDP. Pre zamestnávateľa je poskytnuté hmotné zabezpečenie v súlade zo zmluvou o poskytovaní praktického vyučovania daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 4. ZDP. Bez ohľadu na skutočnosť, či zamestnávateľovi vznikla povinnosť na hmotné zabezpečenie žiakov alebo zamestnávateľ uplatnil zákonnú možnosť hmotného zabezpečenia žiakov počas vykonávania odborného výcviku alebo odbornej praxe, každý výdavok vynaložený v súlade s § 26 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave je uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa.
Finančné zabezpečenie žiaka na pracovisku zamestnávateľa
Finančným zabezpečením žiaka pri odbornom výcviku alebo odbornej praxi na pracovisku zamestnávateľa, poskytovaným zamestnávateľom, podľa § 27 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave je:
● odmena za produktívnu prácu, ako povinné plnenie zamestnávateľa,
● podnikové štipendium, ako dobrovoľné plnenie zamestnávateľa.
Poskytovanie finančného zabezpečenia zamestnávateľ upraví v zmluve o poskytovaní praktického vyučovania, a to komplexne alebo uvedie iba rozsah hmotného zabezpečenia a postup poskytovania uvedie odkazom na interný predpis upravujúci pravidlá poskytovania finančného zabezpečenia.
Žiak na pracovisku zamestnávateľa môže v rámci odborného výcviku alebo odbornej praxe vykonávať cvičnú prácu, za ktorú nárok na odmenu nemá, a/alebo produktívnu prácu, za ktorú má nárok na odmenu. Odmenu za produktívnu prácu zamestnávateľ neposkytuje na základe pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce, ale odmenu poskytuje na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania, ktorej základnou náležitosťou je aj vymedzenie hmotného a finančného zabezpečenia žiaka. Odmena sa poskytuje za každú hodinu vykonávania produktívnej práce vo výške najmenej 50 % z hodinovej minimálnej mzdy.
Postup zamestnávateľa pri poskytovaní odmeny za produktívnu prácu žiaka pri výkone odborného výcviku alebo odbornej praxe na pracovisku zamestnávateľa v systéme školského vzdelávania a jej zahrnutie do daňových výdavkov je rovnaký ako u zamestnávateľa pri výkone produktívnej práce žiaka na pracovisku praktického vyučovania v systému duálneho vzdelávania (pozri skôr uvedené).
Ak zamestnávateľ uzatvorí so študentom pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce na výkon prác nad rámec výkonu produktívnej práce v rámci praktického vyučovania, žiak z tohto pracovnoprávneho vzťahu nadobudne postavenie zamestnanca na účely sociálneho a zdravotného poistenia s povinnosťou platenia poistného (v závislosti od typu pracovnoprávneho vzťahu).
Zamestnávateľ môže žiakovi, ktorý vykonáva odborný výcvik alebo odbornú prax na pracovisku zamestnávateľa poskytovať podnikové štipendium v rovnakej výške a za rovnakých podmienok ako žiakovi v systéme duálneho vzdelávania (pozri skôr uvedené).